Proposal - 45. Kapitola

6. dubna 2018 v 19:32 | Mrs.Tomlinson |  FF - Proposal

45. Kapitola


◆O 3 MESIACE NESKÔR◆
◆Anne◆

Od toho dňa čo som Louisovi povedala o bábätku prešli tri mesiace a ani neviem ako. V škole mi začalo skúškové obdobie, takže som skoro všetok voľný čas trávila zahrabaná v knihách, Harry mi vždy keď bol v meste robil nejaký zábavný program, aby som náhodou nemala čas myslieť na smutné veci a ku všetkému sme sa ešte s Lisou pripravovali na svadbu Cloe a Philipa, ktorá mala byť už o pár dní....
"Čo tieto?" Ukázala mi moja kamarátka snáď už aj desiate šaty, ktoré mi vybrala a ja som znova pokrútila hlavou. Jej vkus je niekedy vážne divný.
"Niečo normálne tam nemáš? Toto na seba nedám!" Zamračila som sa znechutene na ten kus handry v jej rukách. "A potom, s tým mojím rastúcim bruchom by som sa do tohto už ani nenavliekla." Dodala som a zľahka sa po vypuklom brušku pohladila. Nebolo zatiaľ nijak veľké, no pomaly to už začínalo vidieť. Aj veci, ktoré som doposiaľ nosila mi začínali byť už tesné, hlavne džínsy.
"Anne, ukázala som ti toľko šiat a tebe sa žiadne nepáčia." Povzdychla si nešťastne.
"Chcela by som len niečo jednoduché. Nie takéto, ehm..." Pri pohľade na tie šaty som rozmýšľala, ako to povedať slušne. "... prehnane zdobené. Bude to predsa Cloen veľký deň. To ona má byť tá najkrajšia."
"Fajn, tak ešte pozrieme niečo iné." Venovala mi úsmev a znova sa otočila ku stojanu so šatami. "Inak, už si sa pýtala Harryho či ti bude na svadbe robiť ten doprovod?"
"Nie a ani sa ho nebudem pýtať."
"Prečo nie? Anne! Nepôjdeš tam predsa sama."
"Nechcem Harryho zbytočne otravovať. Už tak mi venuje až priveľa zo svojho voľného času. Za posledné týždne je viac v Londýne, ako doma v New Yorku. Občas uvažujem či je viac kamarátom mne, alebo jemu... Louisovi."
"Neozval sa ti?" Pozrela na mňa smutne a ja som pokrútila hlavou.
"Každý deň mi posiela kvety, ale inak nie. Ale ja som ani nič iné nečakala. Nemali sme spolu ozajstný vzťah, takže ho nemám prečo zaujímať."
"Čakáš jeho dieťa, preboha!"
"To je síce pravda, ale on sám mi dal jasne najavo, že ho nechce." Mykla som nad tým ľahostajne plecom. "Načo ho mám stále riešiť a zbytočne si robiť stresy, keď nemá záujem? Nepotrebujem ho vo svojom živote, veď mám okolo seba kopec iných ľudí, ktorí sú mi obrovskou oporou."
"Máš pravdu! A preto si myslím, že by si Harrymu mala zavolať, pretože veľmi dobre vieš, že ak tam pôjdeš sama, tak ti to Cloe bude pripomínať do konca života."
"Ja viem, ale..." Moje námietky boli zrazu prerušené mojím vyzváňajúcim mobilom. Okamžite som si ho vytiahla z tašky a pri pohľade na meno volajúceho som si povzdychla.
"My o vlku..." Poznamenala pobavene moja treštená kamarátka a ja som s prevrátením očí hovor prijala.
"Ahoj Harry."
"Čau mamina! Čo dnes robíš? Máš čas?"
"Som s Lisou. Kupujeme nejaké veci.."
"Uuu. Výbavičku? V ktorom ste obchode? Prídem po vás."
"Sme vo Westfielde, ale nekupujeme výbavičku...."
"Spýtaj sa ho to!" Šepla mi Lisa so zamračeným pohľadom, no ja som len pokrútila hlavou a otočila sa jej chrbtom. Čo som však nečakala, bolo keď mi vytrhla mobil z ruky a následne si ho priložila ku uchu. "Ahoj Harry. To som ja, Lisa..."
"Lisa nie!" Okríkla som ju a chcela jej mobil vziať, no uhla sa mi. Zabijem ju!
"Keďže Anne sa ťa bojí spýtať, tak sa ťa to spýtam ja. Vieš, jedna naša kamarátka bude mať tento víkend svadbu a Anne nemá doprovod, tak ma napadlo, že či by si... Uhm, jasné... Dobre čakáme ťa." S úsmevom ukončila hovor a mobil mi konečne podala.
"Prerazím ťa! Nemala si mu to hovoriť!"
"Nepreháňaj zlato. Harry nijak nenamietal a vraj tu bude do pätnástich minút, tak sa ešte dohodnete." Žmurkla na mňa veselo a znova sa otočila ku vešiaku s oblečením. "Čo tieto? Sú jednoduché, majú peknú farbu a môžeš v nich mať aj bruško." Ukázala mi ďalší kúsok a ja som sa usmiala. To boli tie pravé! Boli to šaty bez rukávov a s viazaním ku krku, pod prsiami s jemným páskom zdobeným drobnými kvetmi a potom už len ľahká padavá sukňa s rozparkom, ktorý sa ťahal až vysoko nad kolená. A o tej krásnej jemnej marhúľovej farbe radšej ani nehovorim. Boli dokonalé.
"Sú krásne..."
"Tak si ich bež vyskúšať!" Prikývla som a aj so šatami som sa zavrela do prázdnej kabínky.
Zhodila som zo seba svoje veci, ktoré som mala doteraz oblečené a len v spodnom prádle na seba pozrela vo vysokom zrkadle. Pri pohľade na moje pomaly rastúce bruško som sa neubránila slabému úsmevu. Ani najmenej som neľutovala toho, že som sa nakoniec rozhodla si to malé nechať. Aj keď Louis oň nestál...
"Čau kinderko. Nechceš s tými šatami pomôcť?"
"Doprdele, Harry!" Naľakane som vykríkla a rýchlo pred seba dala šaty, ktoré som si išla skúšať, aby som sa aspoň trochu zahalila. "Toto by si si už mohol odpustiť!"
"Mám také Déjà vu, že toto sme si už zažili." Uškrnul sa a vošiel mi do kabínky celý. Čo si akože myslí, že robí?
"Oh, vážne?!" Zamračila som sa naňho a chcela ho z kabínky vyhodiť, no predbehol ma.
"Toto ti posiela Lisa. Vraj si máš skúsiť aj to." S šibalským úsmevom mi podal na malom vešiaku akýsi komplet spodnej bielizne a ja som v tej chvíli musela očervenieť snáď aj na zadku. Doprdele Lisa!
"Ehm diky. A teraz už môžeš ísť, aby som si to mohla vyskúšať."
"A vážne s tým nechceš pomôcť?"
"Harry!!!"
"Pokoj mamina! Bol to len žart! Už idem." So smiechom ma pobozkal na vrch hlavy a opustil kabínku. On snáď nikdy nedospeje...

◆ ◆ ◆

Konečne doma! Milujem nakupovanie s Lisou, no odkedy som v druhom stave, akosi sa rýchlejšie unavým. A to som len na začiatku piatého mesiaca, čo potom keď budem v deviatom.
"Ďakujem za záchranu, pretože ak by som musela ísť s Lisou ešte do nejakého ďalšieho obchodu, tak mi asi odpadnú nohy." Unavene som sa zvalila na pohovku a konečne si vystrela nohy.
"To nestojí za reč." Prisadol si ku mne, moje nohy si vyložil na svoje kolená a začal mi masírovať chodidlá.
"Hmm, to je príjemné..." Blažene som privrela oči, no následne ich znova otvorila, aby som mohla na Harryho pozrieť. "Ako to, že si vlastne v Londýne? Nemal si teraz byť niekde v Španielsku?"
"Bol som. Vrátil som sa o dva dni skôr." Mykol nad tým plecom. "Prečo si sa bála zavolať mi kvôli tej svadbe?"
"Nebála som sa. To len Lisa rada preháňa."
"Tak prečo si mi nezavolala?"
"Harry, neber to v zlom, ale ty máš aj vlastný život a ja ťa nemôžem otravovať s každou blbosťou. Nechcem ti byť na obtiaž."
"Kedy už pochopíš, že nie si mi na obtiaž? Rád ti budem robiť doprovod. Aj tak som na víkend nič nemal." Usmial sa a prstami mi začesal pár neposedných vlasov.
"Ďakujem." Usmiala som sa a objala ho. Vážne som bola rada, že ho mám vo svojom živote. Aj keď na začiatku som si ani len nepomyslela, že práve my dvaja budeme niekedy priatelia. "Vadilo by ti, ak by som ťa tu na chvíľu nechala samého? Šla by som si dať sprchu."
"Jasné, bež. Ja si zatiaľ pozriem v telke zápas."
"Dobre. Cíť sa tu ako doma." Pobúchala som ho po kolene a vyštverala sa na nohy. "Ak chceš, tak v skrinke nájdeš nejaké chipsy a v chladničke by mal mať Marco ešte aj pivo. Vezmi si na čo máš chuť." Venovala som mu úsmev a prešla do kúpeľne.
Po dlhom dni strávenom v škole a na nákupoch mi padol kúpeľ ako balzam na duši. Horúce kvapôčky vody na mojej pokožke ma vždy vedeli dokonale uvoľniť a inak tomu nebolo ani teraz. Najskôr som si chcela dať namiesto sprchy poriadne dlhý kúpeľ, no keďže som mala u seba Harryho, tak som sa musela uskromniť aj s tým málom. Nemôžem predsa nechať návštevu dlho samú...
Umytá a voňavá som si obliekla svoju obľúbenú teplákovú súpravu, rozčesala si dlhé vlasy, odlíčila si make up a vyšla z kúpeľne.
"...Ja som to sledoval a len čo som sa nad tým rozčúlil! Chápeš? Tí idioti nedali ani jeden gól! Prehrali 5:0.. Škoda to vôbec pozerať..." Začula som z obývačky známy hlas a musela sa usmiať. Môj kamarát sa vždy takto vedel rozohniť, keď pozeral nejaký zápas a jeho víťazný tým nakoniec prehral. Ja osobne som bola v športe úplne ľavá, tak som aspoň nemusela riešiť takéto blbosti ako kto s kým ako hral.
"Ja som ti hovoril, že vyhrá Barcelona!"
"Veď hej, ale tak chápeš? Arsenal!"
"Čo riešite chlapci?" Nakukla som do obývačky, kde som našla sedieť len Marca a Harry postával za kuchynským ostrovčekom, kde čosi pripravoval.
"Iba také blbosti." Zasmial sa Marco a vstal aby ma objal. "Ahoj drobec."
"Ahoj."
"Tvoj kamarát len nechce pochopiť, že Barcelona je aj tak najlepšia."
"To rozhodne nie je!"
"A nemáte to jedno? Ja nefandím nikomu. Pre mňa je futbal ako španielska dedina." Zasmiala som sa a prešla tiež do kuchyne, aby som skontrolovala čo Harry kuchtí. "Čo to bude, až to bude?"
"Zeleninový šalát s avokádom a morčacím mäsom. Dúfam, že nevadí, že som to minul..."
"Vôbec. Tu aj tak varí prevažne len Marco, ale keďže je teraz viac u Lisy ako doma, tak sa tu nevarí skoro vôbec. A aspoň nebudeme musieť objednávať nič na večeru. Chceš s niečím pomôcť?"
"Jasné. Pomôžeš mi, ak si niekde sadneš a budeš oddychovať." Žmurkol na mňa a ďalej sa venoval krájaniu zeleniny. "Mimochodom, keď si bola v sprche, bol tu poslíček. Doniesol ti ďalšie kvety. Máš tam aj nejaký odkaz." Kývol hlavou ku najnovšej kytici a ja som si povzdychla. Je pekné, keď vám niekto pošle kvety, no nie každý deň. Čo som ja nejaké kvetinárstvo?
"Tie svoje odkazy si môže strčiť do toho svojho snobského zadku." Mrmlala som si popod nos a malý, zložený papierik v kytici som vyhodila do koša.
"Čo ak to bolo dôležité?" Zamračil sa na mňa Harry a papierik z koša vytiahol.
"Mňa to nezaujíma. Ak mi chce niečo povedať, tak nech príde osobne a nech mi neposiela kadejaké lístočky. Čo sme na základke, aby sme sa dohovárali cez papieriky?" Pokrútila som hlavou a radšej si išla sadnúť na gauč ku Marcovi. Nechcela som si kaziť pekný deň Louisovym nepochopiteľným správaním. Kto sa má v ňom vyznať...?



 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 7. dubna 2018 v 11:17 | Reagovat

Hm tak teraz som zvedava co bolo napisane na tom papieriku :-D  :-D
Tesim sa na pokracko ;-)

2 Zuzulet Zuzulet | Web | 9. dubna 2018 v 14:27 | Reagovat

Tak to by som bola zvedavá čo bolo na tom papieriku a milé od neho, že jej aspoň posiela kvety aj keď by za ňou mohol aj prísť :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

1D-ONLINE-FANFICTION | ARCHIV | © 2013 - 2018