Vanity - 17. Kapitola

12. února 2018 v 22:09 | Mrs.Tomlinson |  FF - Vanity

17. Kapitola


Melody:

"Ahoj láska..."
"Tomy?" Zodvihla som okamžite pohľad na osobu predo mnou, aby som sa uistila, že sa mi to celé len nesníva. "Tomy!" Zvýskla som znova a nadšene sa rozbehla do jeho hrejivej náruče. "Ty si naozaj tu!"
"Som! Chýbala si mi." Šepol mi do vlasov zatiaľ čo ma pevne objímal svojími silnými rukami. "Povedal som si, že keď už sú tie vianoce tak za tebou na pár dní prídem. A okrem toho, že budeme spolu tak aj dohliadnem, aby sa okolo teba nemotali iní chlapi."
"Chýbal si mi." Šepla som a po skoro mesiaci som si konečne ukradla jeden krátky bozk od svojho priateľa.
"Ty mne viac.." Prehĺbil náš bozk a svojím telom ma natlačil na dvere. "Neskutočne moc."
Voľnou rukou som nejak nahmatala zámok, ktorý som odomkla a následne Tomyho vtiahla do domu. Bozkávajúc sme sa pomaly presúvali na poschodie do mojej spálne a navzájom si pri tom zhadzovali svoje veci. Už vidím ako to ráno budem musieť po nás upratovať...

☆ ☆ ☆

"Toto mi neskutočne chýbalo." Zvalil sa Tomy vedľa mňa a voľnou rukou nás zakryl.
"Takže si prišiel len preto, že ti chýbal sex?" Zamrmlala som pobavene a unavene si položila hlavu na jeho hruď.
"Ty si mi chýbala viac, ale nepopieram že aj sex s tebou mi chýbal.
"Ľúbim ťa." Šepla som už so zatvorenými očami a ešte viac sa k nemu pritisla. Toto mi tu ten mesiac chýbalo.
"Aj ja teba." Pobozkal ma na vrch hlavy, no to som sa už pomaly, ale isto odoberala do ríše snov...
Keď som sa ráno - alebo skôr na obed - zobudila, posteľ vedľa mňa už bola prázdna, až som si začínala myslieť, že to celé bolo len sen. No moje veci, rozhádzané všade okolo postele mi len potvrdzovali, že sa mi to nesnívalo a Tomy tu naozaj bol. Vyliezla som rozospato z postele, obliekla si svoje čipkované nohavičky, ktoré sa doteraz váľali na zemi a z malého kresla vedľa postele som si vzala Tomyho košeľu, ktorú som si tam nechal a obliekla si ju namiesto trička. Obula som si svoje huňaté papuče a šla nájsť svojho priateľa. Už od schodov som cítila úžasnú vôňu čerstvej kávy a nejakých skvelých raňajok, takže som hneď vedela, že ho nájdem v kuchyni. Pomaly som zišla dole a ako som čakala, Tomy práve niečo robil pri sporáku. Bol mi otočený chrbtom, takže ani nezaregistroval, že som prišla, preto som potichu prešla zaňho a rukami ho objala okolo pásu.
"Dobré ráno, láska." Postavila som sa na špičky a na odhalený chrbát mu venovala malý bozk.
"Ahoj princezná." Otočil sa hneď ku mne a vtiahol si ma do náruče. "Vyspala si sa?"
"Najlepšie." Usmiala som sa, no hneď na to som nahodila smutný pohľad. "Ale nedostala som ranný bozk."
"Tak to musím hneď napraviť." Žiarivo sa na mňa usmial a spojil naše pery. "Inak, veselé vianoce."
"Veselé vianoce." Usmiala som sa a pozrela mu do očí. "Čo chceš dnes podniknúť? Myslela som si, že budem cez sviatky sama, tak som nič moc nechystala."
"Čo tak sa najskôr naraňajkovať a potom by sme mohli ozdobiť stromček."
"Ale ja žiadny nemám. V garáži som síce našla nejaké staré ozdoby, ešte asi po bývalých majiteľoch, ale prišlo mi zbytočné robiť nejakú výzdobu len pre seba."
"Tak skočíme do mesta nejaký kúpiť a potom všetko ozdobíme." Mykol nad tým plecom a znova sa sklonil, aby ma pobozkal.
"Dobre." Prikývla som a natiahla sa po svoju šálku s kávou a šla si sadnúť ku stolu. "Ale najskôr sa pôjdem trochu opláchnuť, lebo po včerajšku musím vyzerať príšerne."
"Vyzeráš nádherne. Ale vidíš.. Ani si mi ešte nepovedala, kde si včera vlastne bola, keď si sa vrátila až nad ránom."
"Bola som u Louisa. To je jeden z tých chalanov s ktorými som teraz ten mesiac pracovala. Dnes má narodeniny, tak mal včera oslavu s priateľmi a pozval aj mňa. Bohvie do koľkej oni ešte oslavovali, pretože keď som pred štvrtou odchádzala, tak ešte nevyzerali že by končili." Zasmiala som sa a z chuti si odpila z horúceho nápoja.
"Bol tam aj on?"
"Kto?" Zamračila som sa. Dobre som vedela koho myslí, no nechcelo sa mi znova hádať kvôli Harrymu a už vôbec sa mi nechcelo znova klamať.
"Ten čo ťa s ním dávali dokopy."
"Zlato, snáď nebudeš nežiarliť." Vstala som od stola a prešla k nemu, aby som sa mu posadila na kolená a objala ho okolo krku.
"Bol tam?" Stál si za svojím a ja som si povzdychla.
"Áno bol. Ale pre zaujímavosť, bol tam s nejakou šľapkou. Skoro vôbec sme sa nestretli." Pozrela som mu úprimne do očí, no on sa aj tak neprestal mračiť. "No ták. Dobre vieš, ako média vedia vždy všetko nafúknuť."
"Ja viem. Ale štve ma, keď sa okolo teba motá. Ľúbim ťa a..."
"Vždy budem len tvoja." Usmiala som sa aj keď ma neskutočne bolelo mu znova klamať. Milovala som ho, no ničilo ma pozerať mu do očí po tom všetkom čo som spravila. "Idem sa umyť a potom pôjdeme do toho mesta?"
"Dobre." Posledný krát som ho ešte pobozkala a šla sa chystať do kúpeľne.
V kúpeľni som si pustila príjemne teplú vodu a dôkladne si ňou opláchla svoju unavenú tvár. Pri pohľade na svoj odraz v zrkadle som sa zhrozila. Moje pery boli popraskané a pod očami som mala obrovské kruhy, ako nejaký zombie a Tomy mi tu ide hovoriť, že vyzerám nádherne. To určite. Umyla som si zuby a na tvár si začala nanášať ľahký make up, aby som zakryla všetky nedostatky, keď som z chodby začula zvonček. Všetko som teda odložila a šla sa pozrieť, kto to otravuje, pretože som vážne nikoho nečakala.
"Zlato kto to..." Nakukla som do chodby, no zamrzla som v pohybe, keď mi pohľad padol na osobu pri dverách.
"Ahoj Melly..." Žiarivo sa na mňa usmieval a provokačne si premeral môjho priateľa.
"Čo tu chceš, Harry?"
"Potrebujem tvoju pomoc." Zahlásil okamžite, na čo som nadvyhla jedno obočie. To si akože myslí, že mu budem ešte s niečím pomáhať, po tom ako sa správal? "So Scarlett." Idiot! On vie veľmi dobre, že to čo sa týka malej, na to neviem povedať nie.
"Prečo za tebou musí chodiť už aj domov a kto je Scarlett?" Zamračil sa na mňa Thomas a ja som si znova povzdychla. Toľko čo s ním vyriešim jeden problém, tak príde ďalší.
"Scarlett je Harryho dcéra." Usmiala som sa naňho a podišla bližšie. "Zlato dáš nám minútku? Len to tu s Harrym vyriešim a potom pôjdeme do toho mesta. Hm?"
"Fajn. Idem sa obliecť." Zľahka ma pobozkal, Harrymu venoval škaredý pohľad a odišiel na poschodie.
"Tak čo chceš?" Otočila som sa okamžite k Harrymu a pohľadom mu dávala jasne najavo, že ho tam nechcem. "Myslíš si, že po tom čo si mi povedal ti budem ešte pomáhať? Máš predsa opatrovateľku."
"Ja viem, že mi pomôžeš." Uškrnul sa a prešiel bližšie ku mne. Samozrejme si nemohol odpustiť stiahnuť si ma k sebe a dlaňou mi skĺznuť na zadok, ktorý pevne stisol. "Alebo mám povedať tvojmu právnikovi čo všetko sme spolu zažili?"
"To nespravíš." Zasmiala som sa. Nemal na to gule.
"Stavíš sa?" Uškrnul sa zákerne a tvárou sa viac sklonil k tej mojej, akoby ma chcel pobozkať, no potom... "Ehm Thomas?" Zavolal hlasnejšie, aby ho Tomy počul a o krok odo mňa odstúpil a narovnal sa.
"Čo - čo to robíš ty idiot?" Vykoktala som zhrozene. Tomy sa to nesmie dozvedieť!
"Nie je to jasné?"
"Harry, prosím! Nehovor mu to! Pomôžem ti ale..." Prosila som ho šeptom, aby ma počul len on.
"Čo sa tu deje?" Objavil sa na schodoch môj priateľ a ja som nasucho prehĺtla. Pohľadom som Harryho prosila, aby to nehovoril a on sa usmial.
"Ide o to, že sú vianoce a keďže tento rok ostávam tu, tak ma napadlo, že by som vás pozval na skvelú večeru. Príde aj moja mama s otčinom a sestrou. Bude zábava." Vysvetlil a ja som si vydýchla. "Ale aby som stihol všetko pripraviť, tak budem potrebovať, aby mi Mel na chvíľku postrážila Scarlett. Ak to teda nie je problém.."
"Ou, no..." Vypadlo zaskočene z Tomyho, v krátkosti pozrel na mňa a potom sa znova otočil na Harryho. "Ja s tým problém nemám. Deti mám rád. To sa musíš pýtať Mel."
"Melly?"
"Fajn." S povzdychom som naňho pozrela. "Len si dám niečo na seba a pôjdem s tebou po Scarlett. Daj mi minútku." S širokým, víťazným úsmevom mi prikývol a ja som sa rýchlo vrátila späť do kúpeľne. Našťastie som tam mala nejaké džínsy, ktoré som mala na sebe pred pár dňami, tak som si ich hneď obliekla. Upravila som si Tomyho košeľu, vlasy si vypla do copu, ešte raz skontrolovala svoj make up a šla za tými dvomi skôr ako by stihol Harry niečo vytárať.
"...Takže vy dvaja ste spolu už asi dlho, čo?"
"Štyri roky."
"Pekne... Okolo Melody sa musí pri jej práci motať veľa chlapov. To nežiarlíš?"
"Ja svojej priateľke verím, ale..." Počula som z chodby ich tichý rozhovor a bolo na čase ho ukončiť.
"Tak som tu. Ideme?" Rýchlo som si obula tenisky, vzala tenkú bundu a bez toho, aby som čakala na Harryho odpoveď som ho vzala za ruku a ťahala z domu. "Neviem o čo ti ide, ale nevýjde ti to...!"


← 16. Kapitola ∣ 18. Kapitola→
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 12. února 2018 v 22:28 | Reagovat

Tak toto bude este velka zabava :D  :D
Som zvedava ako to vyriesia :-D  :-D

2 Zuzulet Zuzulet | Web | 17. února 2018 v 18:22 | Reagovat

Tak to teda bude zábava súhlasím s hore uvedením komentárom :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

1D-ONLINE-FANFICTION | ARCHIV | © 2013 - 2018