Proposal - 41. Kapitola

19. února 2018 v 21:07 | Mrs.Tomlinson |  FF - Proposal

41. Kapitola


◆O 5 TÝŽDŇOV NESKÔR◆
◆Anne◆

"... Takže, na dnes je to asi všetko. Nezabudnite si do budúceho piatku vypracovať tie cvičenia čo som vám zadal. Môžete za ne získať kredity navyše a..." Vysvetľoval nám čosi vyučujúci, no ja som ho skoro vôbec nevnímala. Nestávalo sa často, že by som nepočúvala čo nám prednášajúci hovoria, no dnes som bola myšlienkami úplne mimo. Vôbec som sa na nič nedokázala sústrediť a preto som bola rada, že toto už bolo pre dnes moje posledné cvičenie a mohla som ísť konečne domov. Pobalila som si všetky svoje veci, ktoré som so sebou mala a skôr ako stihol niekto niečo povedať, som vybehla z učebne von.
"Anne!" Otočila som sa za hlasom svojej kamarátky a uvidela ju, ako si to dlhými krokmi ku mne mieri z opačného konca chodby, kde mala prednášku. "Už si skončila?"
"Bude znieť divne ako to poviem, ale konečne áno. Dnes to bol dlhý deň."
"Čo tak zájsť na obed a potom nákupy?"
"Chcela som ísť domov, ale prečo nie. Môj šatník už aj tak súrne potrebuje zmenu."
"Skvelé! Tak poďme." Nadšene sa mi zavesila na ruku a spoločne sme sa vybrali ku východu. "Inak, volala mi Cloe. Vraj už rozposielali svadobné oznámenia. Je to neuveriteľné, že naša kamarátka sa bude onedlho vydávať. Veľmi im to prajem."
"Aj ja. Philip je pre ňu naozaj ten pravý." Usmiala som sa. Tešila som sa až svojích priateľov znova uvidím, keďže som ich videla len zriedka a už mi chýbali.
"Ty, Ann...?" Šťuchla do mňa Lisa a ja som na ňu nechápavo pozrela. "Vidíš tam toho fešáka čo telefonuje pri tom čiernom aute? Nevieš kto to je? Ešte som ho tu nevidela." Ukázala niekam pred nás, tak som tam tiež pozrela a v tom momente sa mi na tvári vyčaril úsmev.
"To je predsa Harry!" Vypískla som nadšene a rozbehla sa za ním. Nevidel ma, tak som to využila a skočila mu na chrbát až ho mierne zakolísalo a ja som už čakala, že obaja skončíme na zemi. "Ahoj. Čo tu robíš?"
"Čau princezná." Naklonil hlavu k tej mojej a široko sa usmial. "Som v meste, tak som ťa prišiel pozrieť. Naposledy sme sa nerozišli zrovna najlepšie a aj keď som sa ti ospravedlnil už cez správy, tak som chcel aj osobne. Dúfam, že už nemáš nejaké plány s Tomlinsonom, lebo by som ťa rád niekam pozval a..."
"No vlastne..." Nervózne som sa poškrabala na krku a pohľadom som vyhľadala svoju kamarátku, ktorá stále postávala pri vchode do školy. "S kamarátkou sme chceli zájsť niekam na obed, ale ak chceš..."
"Zavolaj ju. Pôjde s nami. Viem o jednej skvelej reštaurácii." Navrhol a ja som hneď Lise mávla, aby prišla za nami.
"Ahojte..."
"Ehm Harry, toto je Lisa a Lisa toto je Harry." Predstavila som ich hneď a o kúsok im uhla na bok, aby si mohli potriasť rukami.
"Ahoj kráska..." Žmurkol na ňu Harry zvodne, na čo som prevrátila očami. Ten aby to na nejakú babu neskúšal.
"Ideme?"
"Jasné. Nastupujte."
"Harry, upozorňujem ťa! Nie že to budeš na Lisu tiež skúšať. Ona je už zadaná." Šepla som mu, hneď som si nastúpila vedľa neho na miesto spolujazdca a on nad tým len mykol plecom. Keď si nasadla aj Lisa, Harry naštartoval a vyrazil do centra.
"Kam vlastne ideme?" Zaujímala sa Lisa a oboch si nás premeriavala.
"Kúsok od Hyde Parku je jedna skvelá reštaurácia. Dúfam, že máte radi Taliansku kuchyňu? Teda Anne viem, že áno. A ty Lisa?" Harry sa za ňou otočil a ja som ho pohotovo buchla do ramena, aby sledoval radšej cestu.
"Jasné že hej." Prikyvovala pohotovo. "Odkiaľ sa vy dvaja vlastne poznáte?"
"Cez Louisa..." Povedali sme naraz na čo sme sa potom rozosmiali.
"Vidím, že si skvelo rozumiete. Lepšie ako s Louisom, čo Ann?" Pozrela na mňa a ja som jej slabo prikývla. Nechcelo sa mi o ňom baviť, no to by sa tá téma nemohla otvárať.
"Ako vlastne na tom ste? Naposledy keď som s ním hovoril, bol u teba, nie?" Pozrel na mňa jedným očkom aj Harry a ja som si povzdychla. Prečo všetky témy musia skončiť pri Tomlinsonovi?
"Nijako."Pokrútila som hlavou. "Medzi sviatkami sme strávili pár dní spolu u mojich rodičov, no keď sme sa vracali späť do Londýna, tak sme sa dosť pohádali. A odvtedy som ho nevidela."


Harry nás vzal do nejakej luxusnej reštaurácie, kde na naše námietky že si to nemôžeme dovoliť, len mávol rukou s tým, že nás pozýva. A tak sme tu sedeli už takmer hodinu a popri jedeniu sme sa bavili o všetkom možnom. Teda, skôr tí dvaja sa práve na niečom smiali, zatiaľ čo ja som bola zase myšlienkami niekde inde. Presnejšie v ordinácii u mojej doktorky asi týždeň dozadu. Odkedy som odtiaľ odišla, neviem myslieť na nič iné, len na to čo mi povedala. Tá správa mi zmení celý život.
"Princezná, si v poriadku?" Šťuchol do mňa Harry a ja som naňho pozrela.
"Jasné som." Usmiala som sa a do úst si vložila kúsok mäsa.
"Zdalo sa mi, akoby si bola myšlienkami niekde inde."
"Len som sa trochu zamyslela."
"Dobre." Usmial sa a natiahol sa po fľašu vína, ktorú nám čašník doniesol ešte pred jedlom. "Čo keby sme si pripili, keď už sme sa tu tak spoločne stretli." Spýtal sa a bez toho aby čakal na odpoveď nalial Lise, potom sebe a chystal sa aj mne, no ja som ho zastavila.
"Ja nebudem." Pokrútila som hlavou. "A ty by si tiež nemal, keď si autom."
"Dám si len glg. Kým pôjdeme tak mi to aj vytrávi. Ty si vážne nedáš?" Znova som pokrútila hlavou a on sa mierne zamračil. "Nie si chorá?"
"Je mi fajn." Mykla som plecom a ďalej sa v tichosti venovala svojmu jedlu.
Harry sa ma už našťastie na nič nepýtal a ja som si tak nemusela ďalej vymýšľať kadejaké scenáre. Popravde by som už najradšej išla domov aj keď som Lise sľúbila, že s ňou pôjdem na nákupy. Akosi ma prešla chuť.
Po skvelom obede - aj keď som toho nezjedla zrovna najviac - Harry zaplatil a spoločne sme všetci traja vyšli von z reštaurácie. Za ten čas čo sme sedeli v reštaurácii sa vonku znova rozsnežilo a aj sa dosť ochladilo. Automaticky som si preto pritiahla kabát viac k telu, aby som sa zahriala, no aj tak ma striaslo od zimy. A keď som si potom všimla, že Harry má na sebe len košeľu, tak mnou prebehla ešte väčšia zima.
"To si robíš srandu, že tu stojíš len v tej tenkej košeli?"
"Kabát mám v aute." Mykol nad tým plecom. "Kam chcete ísť teraz?"
"Mali sme ísť na nákupy, ale ja už budem musieť ísť. Zabudla som, že si musím ešte niečo vybaviť." Pípla Lisa a my sme na ňu pozreli. "Ale vy si ešte niekam zájdite a zabavte sa."
"Dobre." Prikývla som jej s úsmevom.
"Anne, my si ale potom napíšeme a dohodneme sa na tie nákupy na nejaký iný deň."
"Jasné, budeme si písať."
"Nechceš niekam hodiť?"
"Netreba. Je to len kúsok." Usmiala sa a oboch nás na rozlúčku objala. "Tak sa majte." Zamávala nám a s menšou skupinkou ľudí prebehla na druhú stranu ulice.
Ešte chvíľu sme za ňou pozerali a potom šli ku Harryho autu, ktoré hneď odomkol a my sme si nastúpili. Bolo úžasné, že tam aj po takom čase mal stále príjemne teplo. Zapla som si pás a Harry v tichosti naštartoval a pomaly sa zaradil medzi ostatné autá.
"Kam chceš ísť teraz?"
"Môžeš ma zaviesť domov?" Iba prikývol a vyrazil ku môjmu bytu. Bolo fajn, keď som mu nemusela vysvetľovať, kde bývam, keďže už u mňa bol. Namiesto toho som sa pohodlnejšie zavŕtala do koženej sedačky a na minútku zavrela oči. Bola som akási unavená aj keď som v podstate celý deň nič nerobila.
Auto po niekoľkých minútach tichej jazdy zastalo a ja som aj keď dosť neochotne znova otvorila oči a pozrela na Harryho. Stále rukami zvieral volať a pohľad mal zabodnutý niekam pred seba, akoby nad niečím úpenlivo rozmýšľal.
"Ideš hore?"
"A mám?" Konečne na mňa pozrel, no tentoraz mu na tvári nepohrával ten veselý úsmev. Naopak sa tváril akosi vážne.
"A prečo by si nemal? Poď, spravím ti kávu." Drgla som doňho a vystúpila z vyhriatého auta do toho nehorázneho počasia. Harry po minútke vystúpil tiež, tentoraz už aj s kabátom a po zamknutí auta ma následoval do bytovky. Výťahom sme sa vyviezli na naše poschodie a ja som nám odomkla dvere do prázdneho bytu, keďže Marco šiel na nejaké školenie. Odložili sme si kabáty a presunuli sme sa do kuchyne, kde som nám začala chystať kávu, zatiaľ čo Harry si vysadol na barovú stoličku a v tichosti ma sledoval.
"Teraz mi už povieš čo sa s tebou deje? A nehovor mi, že nič, keď vidím že hej. Celý čas si myšlienkami niekde inde, si unavená, nechutí ti, nepiješ..." Vypadlo zrazu z neho a ja som len naňho zostala zarazene pozerať. "Takže....?"



 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 19. února 2018 v 22:51 | Reagovat

No co myslis Sherlock? :-D  :-D
To som zvedava na pokracovanie :-P

2 Johny Johny | Web | 21. února 2018 v 13:15 | Reagovat

Opäť skvelý lay. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

1D-ONLINE-FANFICTION | ARCHIV | © 2013 - 2018