His Brown Eyes - 13. Kapitola

19. ledna 2018 v 13:41 | Mrs.Tomlinson |  FF - His brown eyes

13. Kapitola


Kristen:

"Vy ste spolu spali?" Vykríkla a my sme si vymenili pohľady.
"Nie!" Odpovedali sme jednohlasne, no ja som sa znova pozrela na Louisa.
"Nespali! Že nie?" Uisťovala som sa.
"Nie." Pokrútil hlavou a ja som si vydýchla. Vážne teraz nepotrebujem začínať si niečo s nejakou celebritou. Aj keď je to Louis...

***

"Ehm no.... Asi by som sa mala ísť prezliecť, aby som ti mohla vrátiť tričko..." Nervózne som sa poškrabala na krku a slabo sa na Louisa usmiala. Toto bola fakt trápna situácia. Obzvlášť keď som si ani nepamätala čo som vyvádzala v noci. Len dúfam, že som nevyvolala nejaký trapas. "Daj - daj si zatiaľ niečo na raňajky a kávu a ja sa.." Pomaly som cúvala von z kuchyne, prstom mu ukazujúc, aby si spravil pohodlie, no keď som sa otočila, do niekoho som narazila. Očami som prešla po vypracovanej hrudi a krku až hore, kde som sa stretla s párom hnedých očí. Fuck, Malik! "Zayn?" Zamračila som sa. Čo do paroma u nás robí takto skoro? To si dnes zo mňa všetci robia srandu?
"Dobré ráno." Usmial sa na mňa rozospato a cez plece pozrel aj na Louisa a Miu, ktorým kývol na pozdrav.
"Čo tu robíš?"
"Bol som pozrieť Miu. Zabudla si? Včera si mi dala adresu."
"Ja si pamätám, že som ti dávala adresu, ale myslela som si, že sa tu zdržíš nejakú hodinu a nie ,že ťa tu nájdem aj ráno." Potriasla som hlavou čo som aj oľutovala, lebo ma rozbolela ešte viac. "Moment! Ty si tu spal! Ty a Mia! Vy ste...!" Behala som pohľadom z jedného na druhého.
"Neviem kto tu má na sebe len Louisovo tričko!" Vložila sa do toho Mia a ja som na ňu pozrela. "So Zaynom sme sa len rozprávali a pri tom sme zaspali na gauči. Nič viac."
"Veď dobre, dobre!" Zdvihla som ruky, akože sa vzdávam. "Idem sa ja radšej už prezliecť." Dodala som a radšej rýchlo zdrhla na poschodie.
V izbe som si rýchlo vyzliekla Louisove tričko a zo skrine si vytiahla nejaké svoje čisté veci. Hodila som si ich zatiaľ na posteľ a šla sa do kúpeľne trochu opláchnuť a učesať. Vlasy som si zapla do gumičky a vrátila sa do izby, aby som sa obliekla. V tej chvíli som skoro dostala infarkt!
"Oh prepáč!" Louis sa začal okamžite ospravedlňovať a hneď sa mi otočil chrbtom.
"Čo - čo tu robíš, Louis? Mal si čakať dolu! Vieš ako som sa ťa zľakla?" Rýchlo som sa natiahla po svoje veci a ešte rýchlejšie sa do nich navliekla.
"Fakt prepáč! Ja... Ja som si len prišiel po tričko, lebo so Zaynom už musíme ísť. Máme nejaké stretnutie."
"Aha, jasné..." Podala som mu z postele jeho tričko a on si ho hneď obliekol. Škoda! Už som nemohla obdivovať jeho tetovania. - Ty blbá, na čo to zas myslíš? "Ehm, Louis..."
"Áno?" Pozrel na mňa zvedavo. Tie jeho oči!
"Ja len.. No chcela som ti len poďakovať, že si ma včera dostal domov. Keby ťa nebolo, tak bohvie kde by som skončila. A ak som niečo vyvádzala, tak..."
"To nestojí za reč." Usmial sa. "Ale už toľko nepi. Nepristane ti to princezná." Žmurkol na mňa a podišiel ku dverám.
"Nebudem, neboj." Zamrmlala som si viac menej pre seba a šla za ním, no zastavil ma môj vyzváňajúci mobil. Vzala som si ho zo stolíka a bez toho, aby som sa pozrela kto volá som hovor prijala.
"Haló..."
"Ahoj Kris. Tu je Matt.."
"Ahoj Matt." Usmiala som sa pri zvuku jeho hlasu. Bola som rada, že mi znova zavolal.
"Chcel som sa ti ospravedlniť za ten včerajšok, že som tak odkvicol. Asi som nemal toľko piť. Dúfam, že si nemala problém dostať sa domov."
"Matty to je v pohode. Tiež som nemala toľko piť. A neboj sa, domov som sa dostala v poriadku. Odviezol ma.... ehm kamarát." Vysvetľovala som mu zatiaľ čo som zchádzala schody, aby som sa rozlúčila s chalanmi.
"To som rád. Nechcela by si dnes niekam zájsť? Čo tak kino?"
"Akože ďalšie rande?" Usmievala som sa ako blázon, keď som zastala pri mojej sestre, ktorá práve objímala Zayna.
"Rande."
"Dobre, kedy?"
"Vyzdvihnem ťa o šiestej."
"Dobre, teším sa."
"Aj ja. Tak zatiaľ."
"Ahoj." Vypla som hovor a s úsmevom som pozrela na tých troch, ktorí si ma momentálne obzerali akoby som bola nejaká atrakcia.
"Takže ideš znova na rande s tým exotom?" Spýtal sa ma nakoniec Louis a mohla som si všimnúť ako zaťal päste.
"Ten exot, ako si ho nazval sa volá Matt. A áno idem s ním znova von. Prečo? Máš s tým snáď problém?"
"Máš na lepších!"
"Vážne? A kto je podľa teba ten lepší? Hmm?" Zamračila som sa naňho. "Ako môžeš Matta takto súdiť, keď ho ani nepoznáš?"
"Nepáči sa mi!"
"Tak to máš blbé, lebo mne sa páči! A tebe to môže byť úplne jedno s kým chodím, veď sa skoro ani nepoznáme. Mal by si sa viac zaujímať o svoju vlastnú priateľku!" Čo si myslí?! Myslela som si, že by sme mohli byť priateľmi, ale takto...
"Fajn!"
"Fajn!"
"Louis! Mali by sme ísť." Zasyčal zrazu naňho Zayn a on bez jediného slova odišiel. Neverím, že po tom všetkom len tak odišiel. Fakt ma naštval. Najskôr sa tu hrá na najväčšieho dobráka a potom mi tu bude hovoriť kto je pre mňa dobrý a kto nie. Čo si myslí? Som takmer dospelá a mám právo si sama vyberať s kým sa budem stýkať. Veď ma ani nepozná, tak ako mi môže radiť. Nech si láskavo svoj slávny zadok pchá niekam inam...
"Kašli naňho. Určite ho iba naštval ten Liamov telefonát a ..." Začal Zayn keď som sa naňho otočila, no ja som ho stopla.
"Fajn. Tak to by ste chalanov už nemali nechať čakať." Ironicky som sa naňho usmiala a rozbehla sa do izby.
Naštvane som sa hodila na posteľ a prstami si zašla do vlasov. Stále mi ešte nebolo najlepšie po minulej noci a do toho tá scéna tam dole....Došľaka! To ani tu nemôžem mať aspoň jeden deň bez nejakej drámy? Chcem snáď toho tak veľa?
"Môžeš mi vysvetliť to s Louisom?" Prisadla si po chvíli ku mne moja sestra. "Nemusela si naňho byť taká odporná. Iba prejavil záujem, bolo to celkom milé.. a..."
"Milé?" Strelila som po nej pohľadom a vstala z postele. "Mia, pre boha otvor už oči! Vieš, keby si občas nazrela aj do nejakého toho nechutného bulváru, nebola by si tak naivná a nenaletela hneď tak hocikomu."
"O čom to do prdele hovoríš?" Pozerala na mňa nechápavo, tak som prešla k stolu a zo šuflíka vytiahla nejaké časopisy, ktoré som tam mala schované.
"O tomto." Hodila som ich pred ňu na posteľ. "Nepatríme do ich sveta, Mia..." Pozrela som na ňu úprimne a popravde mi bolo aj ľúto, že som to na ňu takto vybalila, ale raz by sa to predsa aj tak dozvedela. A lepšie skôr, ako neskôr. "Boli by sme len ich zábavka.. Nič viac. Je mi to ľúto sestrička..." Dodala som už šeptom a keďže som cítila ako sa mi do očí tlačia prvé slzy, tak som radšej rýchlo vbehla do kúpeľne.
Zamkla som za sebou dvere a následne sa po nich zviezla k zemi. Slané slzy mi začali prúdom stekať po lícach a ja som si svoju tvár zaborila do kolien pritisnutých tesne k hrudi. Rukami som si objala nohy a ticho do nich vzlikala. Ani neviem prečo som vlastne plakala. Zo sklamania? Smútku? Či z rozčúlenia? Áno, bola som naštvaná a povedala som veci, ktoré by som inak nepovedala, pretože to nebola pravda. Chalanov som nepoznala nejak extra, no vedela som, že nie sú takí ako som povedala Mii. Boli milí, ochotní, chápajúci a určite aj dobrí priatelia. Lenže mňa naštval ten Louisov postoj. Nenávidela som, keď mi niekto kecal do mojich vzťahov. Najskôr to bola mama, potom Mark, občas aj Mia a teraz on... Čo mu vadilo? Veď Matta videl len raz v živote a aj to s ním neprehovoril ani slovo. Vôbec o ňom nič nevie a ani o mne. To že mi raz robil oporu v nemocnici a potom ma raz doviezol domov z neho nerobí žiadneho mojho bodyguarda. Ja sa viem o seba postarať. Nie som už malá...
Po niekoľko minútovom sedení na zemi a plakaní som sa nejak nemotorne vyškrabala na nohy a šla si opláchnuť svoju uslzenú tvár. Nemôžem ísť predsa na rande s krvavými očami od plaču. Osušila som sa mäkkým uterákom a vrátila sa späť do izby, kde som prešla ku skrini, aby som si vybrala niečo na seba.. Ale čo si vziať? Nemala som nič čo by sa mi páčilo a čo by bolo vhodné na rande. Nechcela som si znova dávať šaty - predsa len sme mali ísť len do kina a nie nejakého klubu - tak som si nakoniec zvolila svoje obľúbené upnuté džínsy, ktoré som mala na kolenách natrhnuté a k ním obyčajnú bielu blúzku, ktorá však bola mierne priesvitná, preto som pod ňu zvolila ako kontrast čiernu čipkovanú podprsenku. Obula som si vysoké lodičky telovej farby a sadla si ku menšiemu kozmetickému stolíku, aby som sa upravila. Spravila som si trochu výraznejší make-up ako nosím zvyčajne a doladila ho jasne červeným rúžom. Vlasy som si natočila do menších vlniek a len jednoducho ich vzadu zopla obyčajnou sponkou. Posledný raz som v zrkadle skontrolovala svoj výtvor a kupodivu som bola spokojná. Na mobile som skontrolovala čas a zistila, že je už pol šiestej. Stihla som to len tak tak, ale stále som ešte mala trochu času. Nachádzala som si nejaké veci do tašky a šla sa pozrieť za Miou. Štvalo ma ako som pred tým reagovala.
"Ehm... Môžem?" Nakukla som jej do izby a našla ju ležať na posteli, otočenú chrbtom ku dverám.
"Čo?" Pípla potichu, že som ju skoro ani nepočula, no neotočila sa. S povzdychom som vošla do izby a sadla si k nej na posteľ.
"Segra ja.... Chcem sa ospravedlniť. Mňa mrzí čo som povedala o chalanoch...."
"Prečo sa ospravedlňuješ?" Pozrela na mňa v krátkosti. "Aspoň si mi otvorila oči."
"Ale ja som to tak nemyslela! Chalani sú fajn. Teda je pravda, že sú slávny a tak, ale nie sú ako ostatné celebritky. Osobne ich poznám len pár dní čo je krátka doba, ale vždy k nám boli veľmi milí. Nie ako všetci tí nafúkanci..." Pousmiala som sa. "A Zaynovi sa očividne páčiš. Neodsúď ho hneď, len kvôli mojej blbosti."
"Jasné..." Odfrkla si a pozrela von oknom.
"Ty vieš, že som to povedala len zo zlosti. Veľmi dobre vieš aká som, keď sa mi niekto snaží radiť ohľadom vzťahov. Daj Zaynovi šancu."
"Keď je už reč o tých vzťahoch, tak tiež sa mi nepáči ako sa ženieš do toho s Mattom. Nehovorím, že ti to neprajem, ale mala by si spomaliť. Nechcem aby si sa popálila." Pozrela na mňa úprimne. "Popravde, viac sa mi páči Louis..."
"Mia!"
"No čo? Len hovorím čo si myslím." Rýchlo zdvihla ruky do obranného gesta a rozosmiala sa. Aby som jej to podpichovanie vrátila, vzala som malý vankúš a hodila ho po nej. "Heeej! Ty zákeračka. Veď počkaj!" Tentoraz ho hodila ona po mne, no našťastie som sa stihla uhnúť a vankúš skončil niekde na zemi.
"Netrafila!" Vyplazila som jej jazyk a vstala z postele. Upravila som si svoju blúzku a vlasy a akurát vtedy sa z vonku ozvalo trúbenie. Dobre načasované. "Musím ísť sestrička." Žmurkola som na ňu a vybehla z izby.
"Uži si kino a dávaj si pozor!"
"Jasné..." Zakričala som jej naspäť a už som utekala dolu schodmi. Teda v rámci možností v tých topánkach.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

1D-ONLINE-FANFICTION | ARCHIV | © 2013 - 2018