Vanity - 16. Kapitola

2. října 2017 v 18:16 | Mrs. Tomlinson |  FF - Vanity

16. Kapitola



Melody:

Pomaly ale isto som začínala strácať nervy. Vyskúšala som si snáď dvadsať šiat a ani jedny sa mi nepáčili. Jedny boli vyzývavé, druhé toho moc zakrývali, ďalšie boli príliš formálne, ďalšie zbytočne prezdobené, iné zas mali zlú farbu a podobne. Mala som šatník plný oblečenia a pri tom som nemala čo na seba. A to mal Niall prísť po mňa už o hodinu. Bola som zo seba zúfalá. Louis mi síce povedal, že môžem prísť kľudne aj v potrhaných džínsach a vyťahanom svetry, keďže nebude mať nijak formálnu oslavu, no nechcela som tam zas prísť, akoby som vyliezla z kontajnera.
"No ták Mel! Pohni rozumom!" Zamračila som sa na svoj odraz v zrkadle pred ktorým som stála už niekoľko minút len v spodnom prádle.
Znova som sa otočila ku kope vecí, ktoré sa mi váľali na posteli a ktoré som si už skúšala a náhodne z nej vytiahla jeden kúsok. Našťastie to bol krátky modrý overal, ktorý vlastne ani nevyzeral až tak zle. Keď si naň dám dlhý kabát a obujem si čižmy, tak to nebude také najhoršie. Takže už len doladiť doplnky a spraviť si niečo s vlasmi a make upom. So všetkými vecami som sa zamkla v kúpeľni a rýchlo sa začala chystať. Čas sa mi krátil.
"Pripravená ísť sa baviť." Usmiala som sa spokojne do zrkadla po trištvrte hodine príprav na konečný výsledok a šla do izby nachystať si ešte veci a darček pre Louisa. Pripravená som zišla dole, obliekla si kabát, obula čižmy a práve vtedy sa z cesty ozvalo trúbenie. Niall je presný ako hodinky. S úsmevom som vyšla von, zamkla za sebou dvere a šla k autu.
"Ahojte." Pozdravila som všetkých, na čo mi s úsmevom odzdravili a ja som si nastúpila k Niallovi na predné sedadlo. "Si presný." Usmiala som sa na Nialla a zapla si pás.
"A tebe to dnes moc pristane."
"To si zhodnotil len z toho čierneho kabátu a čižiem?"
"Možno. Tebe to pristane vždy, tak dnes to nemôže byť inak."
"Tak potom ďakujem." Žmurkla som naňho. "Čo ostatní? Už sú u Louisa či ešte len dorazia?" Pozrela som do zadu na Liama a Soph.
"Chalani z kapely s Lou a Tomom by už mali byť u Louisa. Harry vraj dorazí neskôr, lebo si ešte musí niečo zariadiť." Vysvetlil mi Liam na čo som len prikývla a znova sa otočila dopredu.
Louis býval niekde na opačnom konci mesta, takže cesta k nemu trvala o čosi dlhšie, no nejak som to neriešila. Popravde, keby nešlo o Louisove narodeniny, tak by som asi večer ani nikam nešla. Obzvlášť nie tam kde by mal byť aj Styles. Po tej našej nočnej výmene názorov a po tom ako si ma včera počkal, keď ma Niall doviezol domov, len aby mohol do mňa znova rýpať som sa s ním nemienila baviť. Ešte že na tej oslave bude veľa ľudí a ja sa mu ľahšie vyhnem.
"Mel sme tu. Ideš?" Drgol do mňa Niall a ja som naňho prekvapene pozrela.
"Už? Ehm jasné, poďme." Prikývla som a obaja sme vystúpili. Ani som si nevšimla kedy Liam so Sophiou vystúpili. Stáli kúsok od auta a niečo si vzájomne šepkali. S Niallom sme sa k ním pridali a spoločne šli ku domu z ktorého už bolo počuť hrať hudbu.
"Čaute ľudia." Objavil sa skoro okamžite vo dverách vysmiaty Louis a pustil nás dnu. Až keď sme vošli viac do svetla som si všimla, že je mokrý. "Ospravedlňujem sa za moje mokré oblečenie, ale vďaka Joshovi som skončil v bazéne. Asi mu ešte nikto nevysvetlil že už je December a je trošku chladno na kúpanie. Poďte ďalej a bavte sa. Ja sa len skočím prezliecť." Usmial sa na nás ešte viac a po našom zborovom prikývnuti bežal niekam na poschodie.
"Čo to akože bolo?" Zamrmlala som pobavene.
"Mokrý Tommo." Zasmiala sa Soph a my s ňou.
Darčeky sme odložili ku zvyšným a šli viac do domu. Chalani zmizli niekde v kuchyni pre pitie a ja so Sophiou sme šli pozdraviť ostatných. Boli tu skoro všetci, ktorých som už poznala a aj zopár takých ktorých ešte nie. Louis má asi veľa priateľov a veľkú rodinu... Po zvýtaní a zoznámení som si vzala od Nialla svoje pitie a šla si obzrieť dom. Bol to naozaj veľký a vkusne zariadený dom. Ak tu Louis býval sám, tak som ho obdivovala. Ja by som sa v takom veľkom dome sama zbláznila.
"Bavíš sa?" Ozval sa za mnou známy hlas, tak som sa za ním otočila.
"Ahoj oslávenec... ešte raz." Zasmiala som sa a Louisa objala. "Všetko najlepšie."
"Ďakujem. Ale čo tu tak sama? Prečo sa nebavíš s ostatnými?"
"Ja sa bavím. Len som si išla obzrieť tvoj dom. Máš to tu naozaj pekné a veľké."
"Ďakujem. Moc to tu ale nevyužívam, keď sme stále na cestách." Mykol nad tým plecom. "Ale teraz sa poďme baviť. Zatancujeme si!" Potiahol ma za ruku a viedol niekam do obývačky, kde okrem moderného nábytku a pár tancujúcich ľudí stál aj krásne ozdobený stromček.
"Kde máš vlastne Danielle? Ešte som ju dnes nevidela." Krikla som mu vedľa ucha, aby ma cez tú hlasnú hudbu počul a ruky si omotala okolo jeho krku.
"Neviem. Asi niekde v lietadle späť do Kalifornie."
"Čo? Prečo? Myslela som, že tu na tvoje narodeniny bude. Veď je tvoja priateľka."
"Rozišli sme sa." Vysvetlil jednoducho a ja som naňho prekvapene pozrela. Veď ešte predvčerom boli spolu a vyzerali tak šťastne.
"Ou... To som nevedela. Čo sa stalo?"
"Proste to neklapalo. Prepáč Mel, ale nechce sa mi o tom hovoriť. Nie dnes."
"Jasné, prepáč! Nemala som sa pýtať. Nie je to moja vec." Usmiala som sa naňho ospravedlňujúco a kúsok odstúpila. "Sko - skočím si ešte po ďalšie pitie." Vyslobodila som sa z jeho objatia a zamierila si to do kuchyne.
Všetci sa zabávali v obývačke, alebo niekde vonku na terase, takže v kuchyni našťastie nikto nebol. Prázdny pohár som odložila na linku a oboma rukami sa o ňu oprela. Asi som mala radšej zostať doma.
"Si úžasný..." Ozval sa zrazu od dverí akýsi dievčenský hlas a dnu vošli dve osoby, navzájom sa bozkávajúc. V kuchyni bola skoro úplná tma, takže som nevedela rozoznať kto to je a oni zas boli tak zabraní do bozkávania, že si ma vôbec nevšimli.
"Ehm.." Odkašľala som si a oni v sekunde od seba odskočili. V tom momente som spoznala o koho ide. Harold! "Nechcem rušiť, ale nie ste tu sami."
"Oh, to si len ty." Zamrmlal otrávene na moju osobu a tú ženskú si znova pritiahol k sebe.
"Áno ja a ak si si nevšimol, tak som tu bola prvá!"
"A?"
"Zlato nezoznamíš nás?" Usmiala sa naňho koketne tá slečinka a dlaňou mu blúdila po odhalenej hrudi pod košeľou. Nechutné!
"Nie!" Pokrútil hlavou a vzal ju za ruku. "Poď! Najdeme si hore nejakú voľnú izbu." Odtiahol ju niekam preč a ja som znova zostala sama. Na toto sa potrebujem napiť.

☆ ☆ ☆

Oslava bola v plnom prúde, každý už mal čo to vypité a všetci sa dobre bavili. Všetci okrem mňa. Najvyšší čas vypadnúť. Vzala som si preto svoje veci a šla sa rozlúčiť. Najskôr som sa rozlúčila so Soph a Lou a potom som šla pohľadať aj chalanov. Kde inde som ich mohla nájsť ako vonku na terase s cigaretou v ruke.
"Loui..." Oslovila som ho a on sa okamžite ku mne otočil.
"Mellyyyy!" Zvýskol pripito a rukou ma objal okolo pliec. "Kde si bolaaa? Dáš si?"
"Nie ďakujem. Ja nefajčím. Prišla som sa len rozlúčiť."
"Už ideš? Veď - veď je ešte málo hodííín."
"Sú skoro štyri hodiny ráno." Podotkla som pobavene. "A už som aj unavená."
"Taaak ťa odveziem."
"V žiadnom prípade! Pil si!" Pokrútila som hlavou. "A potom, máš tu dom plný ľudí. Vezmem si taxík." Usmiala som sa a na rozlúčku ho objala.
"Ďakujem že si prišla..." Zamrmlal mi do ucha a pevne ma stisol. "...Aj za darček."
"Za málo." Odtiahla som sa od neho a rozlúčila sa aj s ostatnými. Aspoň že boli všetci pokope a nemusela som ich hľadať v tom obrovskom dome. "Majte sa chlapci. A nežúrujte už moc dlho... A aby som nezabudla. Šťastné a Veselé." Zamávala som im a cez celý dom som prešla až von na príjazdovú cestu, kde ma už čakal taxík, ktorý som si stihla zajednať pár minút späť.
Šoférovi som nadyktovala moju adresu a unavene sa oprela o sedadlo a zavrela oči. Bola som totálne vyčerpaná.
"Dlhá noc?" Spýtal sa ma zrazu šofér a ja som sa pousmiala. Otvorila som unavené oči a v krátkosti naňho pozrela.
"Hmm.. Kamarát má zajtra... Teda vlastne už dnes narodeniny."
"Tak to chápem. To treba osláviť." Prikývol a ďalej sa venoval ceste pred nami. A ja som tak mohla ďalej nerušene podriemkávať. Tešila som sa na posteľ. Konečne budem sama. Teda to som si aspoň myslela... "Slečna ste doma." Potriasol mnou po pár minútach jazdy chlapík vedľa mňa a ja som sa neochotne narovnala. Naozaj sa mi už nechcelo otvárať oči. Z peňaženky som mu podala niekoľko bankoviek a s krátkym 'dovi' som vystúpila. Poupravila som si svoj kabát a slimačím krokom sa vliekla ku domu. Cestou som sa prehrabávala v kabelke v snahe nájsť kľúče, keď...
"Ahoj láska..."


← 15. Kapitola ∣ 17. Kapitola→
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

1D-ONLINE-FANFICTION | ARCHIV | © 2013 - 2017