Vanity - 15. Kapitola

8. září 2017 v 13:08 | Mrs. Tomlinson |  FF - Vanity

15. Kapitola



Melody:

Z pokojného spánku ma prebral akýsi hluk ozývajúci sa z vonku. Ospalo som vyliezla z postele a tackavo prešla k oknu, aby som zistila čo sa deje. Pred domom stál typický čierny Londýnsky taxík z ktorého práve vystupovali nejaké dve ženy a za nimi...
"Ach bože.." Povzdychla som si, keď som aj v tej tme rozpoznala kučeravú Harryho hlavu. Bol na mol.
Zo stoličky som si vzala svoj saténový župan, ktorý som si následne obliekla a zišla dole. Obula som si svoje huňaté papuče, vzala kľúče a vyšla do chladnej noci.
"Harry?" Oslovila som ho, zatiaľ čo on bol zavesený v okienku taxíka a bezúspešne sa snažil vybrať peniaze z peňaženky, aby zaplatiť taxikárovi, ktorý z neho pomaly, ale isto už strácal nervy.
"Melodyy.." Vystrel sa prudko až si buchol hlavu o okraj okienka. Au.
"Ukáž! Zaplatím to." Vzala som mu peňaženku z ruky a podala z nej taxikárovi niekolko bankoviek s tým, že drobné si má nechať. Harrymu to chýbať určite nebude. "Môžeš mi vysvetliť čo to tu stváraš?" Otočila som sa k nemu hneď ako taxík odišiel.
"Nie je to jasné? Bavííím sa. Ty siiii sa baviť nechcela, tak som si našiel tieeeto dve krásky... Och prepáč! Ešte soom vaas nepredstaavil. Toto jee Linda a toto Stacey." Ukázal na dve zmachlené bárbiny, ktoré mi boli momentálne ukradnuté.
"To nemyslíš vážne!?" Rozhodila som rozhorčene rukami. Tento chlap ma vedel tak neskutočne vytočiť.. "Ja ťa odmietnem, tak si domov hneď dovlečieš tieto šľapky...?"
"No pardón! My nie..."
"Ty sklapni! S tebou sa nerozprávam!" Okríkla som brunetu po Harryho pravici a znova pozrela naňho. "Myslel si ty vôbec na svoju dcéru? Ako sa asi bude cítiť, keď si budeš domov vodiť takéto ženy? Viem, Scarllet je ešte malá, aby to nejak chápala, ale..."
"Teeeba je veľká piča do tohoo koho si ja vodím domov. Takk mi daj ppkoj..."
"To myslíš vážne? Po tom ako som ti posledný mesiac so všetkým pomáhala?" Pozrela som naňho ublížene. "Po tom všetkom, mňa vyhodíš a radšej budeš s týmito tu? Zobuď sa! Ženy ako tieto, ktoré vlezú hneď chlapovi do postele nie sú nič iné ako obyčajné šľapky."
"Do-oo tej skupinyy sa radíš tiež? Po- pokiaľ viem, tiež si mi hneeď vliezla doo postele."
"Toto si nemusel." Potiahla som nosom a palcom si utrela malú slzu. "Toto som od teba nečakala. Skončila som! Rob si čo chceš." Skríkla som po ňom a rozbehla sa späť do domu.
Zabuchla som za sebou dvere a zviezla sa po nich až na zem. Slzy mi prúdom tiekli po lícach a ani neviem prečo som plakala. Možno preto, že aj keď mal Harry v jednej veci pravdu, tak sa ma jeho slová dotkli. Bolelo ma že si o mne myslel, že som kurva. A najhoršie bolo, že som sa tak aj začínala cítiť, pretože jediné čo som za posledné týždne robila bolo, že som podvádzala muža, ktorého naozaj milujem. Nezaslúžila som si po svojom boku niekoho tak úžasného ako bol Tommy, keď ja som bola taká skazená. Lenže zároveň som sa ho nedokázala vzdať...

☆ ☆ ☆

Z pokojného spánku ma prebudil môj otravný zvonček pri dverách, ktorý nie a nie prestať zvoniť. Rozospato som sa na posteli posadila a zo stolíka si vzala mobil, aby som skontrolovala čas. Pol ôsmej. Kto tu môže otravovať v takú nekresťanskú hodinu? Vyliezla som z postele, obliekla si župan a šla dole otvoriť.
"Niall?" Pozrela som naňho nechápavo. Niečo mi ušlo? Veď máme mať dnes voľno.
"Och! Ty si ešte spala?"
"Ehm no... Niall čo tu robíš? Nemáme mať náhodou voľno?"
"Jasné, ale chcela si ísť nakupovať. Nepamätáš?"
"Aha, jasné. Úplne mi to vyfučalo z hlavy. Prepáč, v noci som akosi zle spala." Usmiala som sa ospravedlňujúco. "Poď dalej a sprav si pohodlie. Dám si len rýchlu sprchu, oblečiem sa a môžme vyraziť."
"V pohode. Máš čas, ja sa dnes nikam neponáhľam."
"Dobre. Hneď som tu." Usmiala som sa a bežala naspäť do spálne.
S čistými vecami som sa zamkla v kúpeľni, kde som si dala krátku sprchu a následne sa rýchlo obliekla. Vlasy som si len rozčesala a nechala rozpustené, keďže nebol čas na nejaké úpravy a vrátila sa do spálne. Na nejaký make up som zvysoka kašľala. Po tom nočnom zážitku som nemala na nič náladu. Nemala som chuť ani na tie nákupy, no keď už bol Niall u mňa, tak som to nechcela rušiť. Do tašky som si nachádzala potrebné veci a šla za Niallom dole.
"Ní?"
"V kuchyni." Odkričal mi na čo som sa usmiala. Kde inde by on bol?
"Môžeme?" Nakukla som dnu pri čom som ho našla sedieť za stolom s pohárom džúsu v rukách.
"Jasné." Dopil zvyšok džúsu a pohár odložil do dresu. "Už vieš čo chceš kupovať?"
"Vlastne ani nie." Povzdychla som si.
"Určite niečo nájdeme." Objal ma okolo pliec a sladko sa na mňa usmial. "Môžeme zavolať aj Harryho. Viac hláv vymyslí..."
"Nie! Harryho nie!" Skríkla som a kúsok sa od neho odtiahla. Po Harryho spoločnosti momentálne vážne netúžim.
"Fajn, tak Harry nie. Stalo sa niečo?"
"Nechcem sa o tom baviť. Radšej už poďme." Rýchlo som sa obula a vyšla von...

☆ ☆ ☆

"Asi mi za chvíľu odpadnú nohy!" Zvalila som sa unavene do koženneho kresla niekde v nákupnom centre po asi štvorhodinovom nakupovaní.
"Tebe odpadnú nohy? A čo ja? Už tri hodiny mi škvrčí v bruchu."
"Ale moje nohy sú dôležité. Ak si zabudol tak som modelka. Mňa moje nohy živia. A priznajme si to, ty si hladný stále."
"Aspoň že už máme všetko kúpene. Teraz sa už konečne môžeme ísť najesť."
"S tým jedlom súhlasím, ale potom ešte musím kúpiť niečo Tomymu a Louisovi na tie narodeniny."
"Dobre, tak poďme. Na druhom poschodí som videl jednu výbornú reštauráciu."
"Nechceš ma odniesť? Ja nevládzem."
"Nie,ale odnesiem ti tašky, aby si nepovedala."
"Aký džentlmen." Zasmiala som sa a vstala.
Niall vzal zo zeme pár tašiek a zvyšné som vzala ja a spoločne sme sa vybrali ku spomínanej reštaurácii. Popravde som už tiež začínala byť hladná. Cestou na horné poschodie nás ešte zastavilo niekoľko dievčat, aby sa vyfotili s Niallom, alebo aby sa im podpisal a potom sme sa už mohli ísť konečne najesť. V reštaurácii nebolo veľa ľudí, takže sme aspoň mali kľud. Len som dúfala, že niekde nestriehnú nejakí novinári. Rozhodne som sa nechcela znova vidieť v nejakom ďalšom článku. Čo by si tentoraz už vymysleli? Že som sa rozišla s Tomym a najnovšie to ťahám rovno s dvoma naraz?
"Kam sa chceš ísť ešte pozrieť?" Pozrel na mňa zvedavo Niall zatiaľ čo do seba tlačil svoj vytúžený obed. Ani neviem čo to vlastne mal, ale bolo toho veľa.
"Thomasovi som rozmýšľala, že by som mu kúpila novú tašku na dokumenty, lebo tú čo má už pomaly dožíva a ešte možno nejaké hodinky. A Louisovi.. Nepoznám ho až tak ako vy, ale čo som vypočula z vašich debát, tak rád hrá futbal. Možno nejaké nové kopačky?"
"Super nápad. Poznám tu pár dobrých obchodov, kde by sme to všetko mohli zohnať. A Louis bude mať určite radosť. Kopačky sa vždy hodia, teda ak nie sú od priateľky." Zasmial sa a ja s ním.
"Skvelé!" Nadšene som zatlieskala a zohla sa po svoju tašku. "Ak si dojedol, tak môžeme ísť." Dodala som a už vyťahovala kreditku.
"Ani na to nemysli, že to budeš platiť! Ten obed je na mňa!"
"To nie je nutné Niall. Ja to..."
"Ja som sa ťa nepýtal. Ja ti to oznamujem. Tak tú peňaženku láskavo schovaj!"
"Si strašný." Pokrútila som nad ním pobavene hlavou a peňaženku schovala späť do tašky.
"Aj tak viem, že ma miluješ." Vyplazil mi jazyk a na stôl hodil niekoľko bankoviek.
"Si nefandi Horan!" Zasmiala som sa.

☆ ☆ ☆

Po skvelom obede sme dokúpili zvyšné darčeky, dokonca aj Niall stihol ešte kúpiť niekoľko drobností a potom sme už vyrazili ku mne domov. Z toľkého nakupovania som bola totálne vyčerpaná.
"Chceš pomôcť s tými taškami?" Pozrel na mňa Niall, keď zastal pred mojim domom.
"Myslím že to nejak zvládnem. Veď tých tašiek je len tak.... " Pozrela som na zadné sedadlá a nechcelo sa mi veriť, že som toho naozaj nakúpila až tak veľa. ".. dvadsať?"
"Pomôžem ti s tým aspoň ku dverám." Zasmial sa nad mojím zdesením a skôr ako som stihla protestovať vystúpil.
Pozberali sme všetky tašky a v tichosti sa vybrali ku dverám. Odomkla som a všetky veci sme zložili na zem do chodby. Neskôr to poodnášam do izby.
"Ideš aj ďalej?" Pozrela som na Nialla, ktorý sa s rukami vo vreckách opieral o rám dverí.
"Možno nabudúce. Ešte musím skočiť za Liamom."
"Dobre." Chápavo som prikývla. Z jednej stránky mi to aj vyhovovalo, pretože som bola fakt unavená a jediné po čom som momentálne túžila, bola horúca sprcha. "Takže sa vidíme zajtra na Louisovej oslave?"
"Prídem ťa vyzdvihnúť."
"Niall ja mám auto a..."
"To áno, ale nevieš, kde býva Tommo. A potom, aj tak budem brať aj Liama a Sophiu."
"Dobre, vyhral si. Budem ťa čakať." Zasmiala som sa. "Ďakujem za tie dnešné nákupy." Dodala som a silno ho objala.
"To nestojí za reč. Na to sú priatelia." Pozrel na mňa s úsmevom. "Tak ja idem. Vidíme sa zajtra. Prídem okolo siedmej." Iba som prikývla a on sa pobral ku svojmu autu. Naposledy som mu zamávala a chystala sa zavrieť dvere, keď...
"Vidím že si si už stihla nájsť ďalšiu obeť, aby si si mala s kým užívať."


← 14. Kapitola ∣ 16. Kapitola→

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Zuzulet Zuzulet | Web | 9. září 2017 v 16:55 | Reagovat

Zaujímavá časť :) som zvedavá ako sa to predsa len medzi nimi vyvinie :)

2 Kate | woodley-daily Kate | woodley-daily | Web | 10. září 2017 v 11:49 | Reagovat

Ahoj, vracím se na blog a protože jsme byly před tím než jsem v březnu skončila spřátelené, chci se zeptat jestli máš stále zájem. Pokud ano, stačí to jen napsat pod tento článek a já si tě zapíšu: http://woodley-daily.blog.cz/1709/i-m-back-again

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

1D-ONLINE-FANFICTION | ARCHIV | © 2013 - 2017