Proposal - 33. Kapitola

17. srpna 2017 v 12:07 | Mrs. Tomlinson |  FF - Proposal

33. Kapitola



◆Louis◆

"Kde je, Charlotte?" Zavrčal som smerom k mojej sestre pretože mi bolo jasné, že ako jediná bude presne vedieť kde sa Anne nachádza. Za posledné dni sa z nich stali obrovské kamarátky.
"Upokoj sa bratček, áno?!"
"Nehovor mi, že sa mám upokojiť! Je takmer osem hodín a ona tu nie je! A niečo mi hovorí, že práve ty vieš kde je! Takže?"
"Áno viem kde je." Prevrátila nado mnou otrávene očami. "Anne si len potrebovala niečo vybaviť v meste, tak som jej pomohla vybaviť vrtuľník, aby si tam mohla zájsť. Určite sa každú chvíľu vráti."
"Tak ona si potrebovala vybaviť niečo v meste?" Pozrel som na ňu prekvapene. "A to šla akože sama? Keď sa tu vôbec nevyzná?"
"Louis! Kľud! Anne nešla sama..."
"S kým šla?" Spýtal som sa so zaťatymi zubami. Nejak som odpoveď už tušil, no chcel som si to potvrdiť.
"Šiel s ňou Harry." Vydýchla šepotom.
"Charlotte! Prečo si ju doprdele nechala ísť samú s Haroldom?"
"Nechápem čo máš za problém. Anne predsa nie je malá! Dokáže sa o seba postarať aj sama. A potom, pokiaľ viem tak Harry je náš kamarát."
"Bol! Si slepá? Nevidíš o čo Haroldovi ide?"
"No očividne nevidím to čo ty! Harry sa len snaží byť Anne dobrým kamarátom a byť jej na blízku, zatiaľ čo ty si tu žiješ vo svojej snobskej bubline a totálne ju ignoruješ. Spamätaj sa bratček, lebo ju nadobro stratíš."
"Bacha na jazyk Charlotte! Si moja sestra a ja ťa mám rád, ale takto sa..." Môj monológ zrazu prerušil veselý smiech a moje svaly sa pri tom zvuku automaticky naply.
"Ale nie vážne! Naozaj sa to..." Otočil som sa za jej zvonivým hlasom a môj pohľad okamžite padol na jej drobnú postavu, zavesenú na Harrym. Očividne sa na niečom dobre bavili. "Och! Ahojte." Milo sa na nás usmiala.
"Ahojte." Odzdravila ich moja sestra veselo zatiaľ čo ja som ich len so zamračeným pohľadom sledoval. "Zohnali ste všetko čo ste potrebovali?"
"Jasné. Aj niečo na viac." Zasmiala sa a pozrela na Harryho, ktorý len prikývol a pozrel na mňa. "Idete na večeru?"
"Jasné. Pridáte sa?"
"Nie som hladný, ale dezert si dám." Uškrnul sa na ňu Harry.
"Mňa dneska ospravedlnte. Pôjdem si dať asi dlhý kúpeľ. Tie nákupy ma nejak zmohli." Usmiala sa Ann a od Harryho si prevzala všetky tašky. "Ďakujem Harry za tie nákupy."
"To nestojí za reč zlato. Teraz si choď oddýchnuť." Žmurkol na ňu a potom sa so Charlotte vydal do jedálne. On na ňu naozaj žmurkol?
"Dobre..." Šepla si pre seba, poupravila si tašky v rukách a bez slova ma obišla. Akoby som bol len vzduch! Nevenovala mi ani jeden skurvený pohľad!
"Anne!" Zavolal som za ňou, no neotočila sa. Totálne ma ignorovala.
Naštvane som si prehrabol vlasy a pohľadom sledoval jej vzdiaľujúci sa chrbát. Ja viem že sa občas správam ako totálny parchant, no nikdy som nechcel udrieť ženu. A o to viac ma sralo, že u Anne som to nezvládol a udrel ju. Viem, som debil! No ospravedlňovať sa jej za to nemienim.
Charlotte s Harrym už boli niekde v jedálni, zrejme aj so zvyškom mojej rodiny a ja som sa nakoniec rozhodol namiesto večere vrátiť späť do apartmánu za Anne.
"Anne?" Zavolal som od dverí, no žiadna odozva sa mi nedostavila. Našťastie som začul z kúpeľne tiecť vodu, tak som sa tam vybral. Neobťažoval som sa s klopaním a rovno vošiel dnu. Ann ležala so zatvorenými očami vo vani, no keď spozorovala moju prítomnosť očí otvorila. "Môžem sa pridať?"
"Chceš mi vyčítať, že som strávila celý deň s Harrym?" Prižmúrila na mňa jej krásne hnedé oči.
"Nie." Pokrútil som hlavou. "Tak môžem sa pridať? Alebo mám odísť?" Spýtal som sa znova na čo len pokrčila plecami. Bral som to ako súhlas, preto som začal zo seba zhadzovať svoje veci a následne vošiel k nej do vane. Pohodlne som sa usadil a jej krehké telo oprel o svoju nahú hruď. Z poličky som vzal hubku na ktorú som naniesol trochu sprchového gélu a začal jej ňou prechádzať po ramenách. Na okamih som mal pocit, akoby sme sa vrátili v čase a znova boli u mňa doma, keď sa zložila kvôli jej bývalému a ja som ju utešoval. Aj vtedy sme spolu skončili vo vani.
"Louis?" Oslovila ma šepom a ja som na ňu dole pozrel.
"Hm?"
"Prečo si mi nepovedal, že budeš mať zajtra narodeniny?"
"Lebo to nie je podstatné." Mykol som plecom. Už dávno nerieším svoje narodeniny. To len moja rodina stále z toho robí udalosť roka.
"To možno, ale aspoň som sa mohla vyhnúť tej trápnej situácie s tvojou sestrou. Určite si teraz o mne myslí, že som vážne blbá, keď ani neviem kedy má môj priateľ narodeniny." Povzdychla si a ja som sa zasmial.
"Charlotte ťa zbožňuje od prvého dňa čo som ťa doviedol domov." Uchechtol som sa. "A keby si to aj myslela čo nemyslí, tak ju nerieš."
"Dobre." Prikývla a znova sa o mňa oprela. "Ehm Loui?"
"No?" Uškrnul som sa. Páčilo sa mi keď ma tak volala. Nie ako, keď ma oslovovala priezviskom.
"Ešte sa hneváš, že som sem zavolala Harryho?" V momente ako vyslovila jeho meno sa mi napli všetky svaly na tele.
"Harry je už dlho môj kamarát, no nie som nadšený že tu je. Nepáči sa mi, že sa stále okolo teba motá. Ale utešuje ma to, že sa pozajtra večer vraciame domov a Harry pôjde do New Yorku. Tie dva dni už nejak zvládnem."
"Jasné." Zasmiala sa.
Mal som obrovskú chuť ju pobozkať na tie jej hebké pery, no nemohol som. Nie po tom čo som ju minule udrel. Nemohol som si ju pustiť ešte viac k telu. Nemohol som znova spraviť tú istú chybu, ako pri Nicole...

◆ ◆ ◆

◆Anne◆

Ráno som sa zobudila s úsmevom na perách. Louis už vedľa mňa nebol, no to ma nijak neprekvapovalo. Vždy vstával skôr ako ja. A keďže má dnes narodeniny, tak by ma neprekvapilo, keby sa vyparil schválne, len aby sa čo naviac vyhol svojej rodine.
S úsmevom som vyliezla z postele a šla sa do kúpeľne opláchnuť. Obliekla som si čierne legíny s dlhým sivým tričkom, zo stolíka si vzala mobil a šla to omrknúť dole... Ako som čakala, všade naokolo pobehovali zamestnanci hotela a plnili všetky priania Jay.
"Dobré ráno." Pozdravila som ju s úsmevom a ona odtrhla svoj pohľad od chlapíka v uniforme, aby na mňa pozrela.
"Ahoj Anne. Ako si sa vyspala?"
"Dobre, ďakujem. Nechcete s niečím pomôcť?"
"Nie zlatko. Všetko mám pod kontrolou. Ale ak chceš, tak dievčatá sú v jedálni."
"Dobre." Prikývla som a šla za nimi. Už od dverí som ich videla sedieť okolo veľkého okrúhleho stola, ako niečo nadšene riešia. Stavím sa že Louisovu oslavu. "Ahojte."
"Švagrinka! Ideš ako na zavolanie." Usmiala sa na mňa Charlotte a za ruku ma stiahla k sebe na stoličku. "Musíme naplánovať všetko na dnešnú oslavu. Harry vravel že si si zohnala šaty..."
"Hej no. Keby bolo na mne, tak si ich nikdy nekúpim. Boli hrozne drahé."
"Peniaze nie sú teraz podstatné. Hlavne že budeš krásna. A keď sa tie šaty páčili Harrymu, tak som si na dvesto percent istá, že budeš úplne žiariť."
"Nepreháňaj. Tie šaty sú úplne jednoduché. Nechcela som nič prečačkané."
"V jednoduchosti je krása. S dievčatami ti spravíme účes a make up a budeš dokonalá. Môj bratček bude mať oči len pre teba." Rozprávala nadšene na čo som sa len zasmiala.

◆ ◆ ◆

Pomalými krokmi som zchádzala schody do haly a v duchu sa modlila, aby som sa niekde na tých nehorázne vysokých podpädkoch nezabila. Pôvodne som si plánovala obuť len nejaké nižšie topánky, no Charlotte mi to veľmi rýchlo zatrhla. Vraj dnes musím byť ako princezná. Nechápem načo. Veď je to Louisova oslava a nie moja.
"Slečna." Kývol mi na pozdrav celkom sympatický chlapík v uniforme a ja som mu venovala slabý úsmev. Úsmev mi opätoval a otvoril mi dvere do spoločenskej haly, kde sa mala konať oslava. Už tu boli takmer všetci. Chýbal už len oslávenec.
"Anne!" Skríkla na mňa Jay z druhej strany a podišla ku mne. "Vyzeráš nádherné zlatko."
"Ďakujem. Tiež vyzeráte nádherne." Zalichotila som jej na čo sa usmiala. "Kedy má doraziť Louis? Celý deň som ho nevidela."
"Mal by doraziť každú chvíľu. Čaká sa už len naňho a potom..."
"Už ide, už ide. Zhasnite svetlá!" Dobehla k nam Charlotte vo svojích krásnych modrých saténových šatách a v tom momente sa zhasli všetky svetlá. "Švagrinka si nádherná. Ja viem že som ti to dnes už povedala najmenej dvadsať krát, ale ja si nemôžem pomôcť. Louis bude nadšený." Šepkala smerom ku mne na čom som sa musela zasmiať. Ona mi tu celý deň skladá samé komplimenty, zatiaľ čo ona je sto krát krajšia.
"HAPPY BIRTHDAY!!!!" Skríkli sme všetci zborovo vo chvíli, keď sa otvorili dvere a znova sa všetky svetlá rozsvietili. Vo dverách stál Louis a snažil tváriť prekvapene, no moc mu to nevychádzalo.
"Ann choď!" Drgla do mňa Lottie a ja som sa na ňu mierne zamračila.
"Čo? Prečo ja?"
"Ty si jeho hlavné prekvapenie. Tak choď, nech tam nestojí ako tĺk." Popostrčila ma a ja som váhavým krokom prešla k Louisovi. Dnes mu to nehorázne moc pristálo.
"Všetko najlepšie... Zlato." Zapriala som mu s miernym úsmevom, zatiaľ čo on si ma premeriaval od hlavy až po päty.
"Pusu, pusu, pusu..." Začali za nami skandovať všetci hostia a my sme na nich pozreli.
"Asi - asi by sme sa mali pobozkať." Šepla som mu a on s prikývnutím spojil naše pery. Za nami sa v tom momente ozval hromadný potlesk a my sme sa od seba odtrhli.
Kúsok som od Louisa odstúpila a dala tak priestor aj ostatným, aby mu mohli popriať. Bolo tu fakt veľa ľudí a väčšinu z nich som ani nepoznala. Museli to byť nejakí rodinný známi a priatelia, ktorí sem prišli výlučne kvôli tejto oslave. Louis sa na nich usmieval, ale keďže som ho už trošku poznala tak som vedela, že ten úsmev nebol úprimný. Nechcel tu byť asi tak ako ja.
Po dlhých gratuláciach prišiel rad na darčeky, tak sme sa všetci presunuli k veľkému stolu, kde bolo kopec balíčkov. Našťastie ma už nikto netlačil do popredia a tak som si svoj darček nechávala až na koniec.
"Čo to je?" Pozrel na mňa, keď som mu podala úhľadne zabalenú krabicu.
"Otvor to a uvidíš." Nervózne som si skúsla spodnú peru. Viem že mi Harry vravel, že Louis po tomto už dlhšie túži, no aj tak som sa bála, že sa mu to nebude páčiť. Predsa len to neboli žiadne zlaté hodinky či niečo cenné, ale len obyčajný dres.
"To... To je... Ty si mi zohnala dres Messiho? Ale ako?"
"Mám svoje zdroje." Usmiala som sa a pozrela na Harryho, ktorý spokojne postával na opačnej strane haly.
"Harry?"
"Hmm.." Mykla som plecom. "Páči sa ti?"
"Žartuješ? Je úžasný!" V sekunde si ma vtiahol do náruče a silno ma objal. "Ďakujem."
"Louis?" Pristavila sa pri nás Johannah a my sme na ňu pozreli. "Mohli by ste zahájiť prvý tanec. Čo ty na to?" Louis iba prikývol a Jay sa spokojne odobrala ku menšiemu pódiu, kde bol mikrofón. "Drahý priatelia. Darčeky sme rozdali a myslím, že teraz je už čas len na zábavu. Preto môj syn s jeho krásnou snúbenicou teraz zahájia svoj prvý tanec." Usmiala sa spokojne a zliezla dole. Len mne a Louisovi akosi zamrzol úsmev na perách. Naozaj ma práve pred všetkými predstavila ako Louisovu snúbenicu?
"Louis?" Šepla som jeho smerom, no on len pokrútil hlavou a viedol ma na parket. Myslím, že sám nevedel ako má na to reagovať.
"Moju matku nerieš. Ona si proste žije vo svojom svete, ktorý jej nikto nevyhovorí." Zasmial sa a chytil si ma okolo pásu. Iba som prikývla a pomaly sme sa začali pohupovať do rytmu hudby. "Už som ti povedal, že si dnes krásna?"
"Nie. Môžete sa hanbiť pán Tomlinson." Uškrnula som sa naňho. Vedela som, že neznáša keď mu vykám, no dúfala som že tento krát to bude brať ako zábavu. Nechcela som tento večer kaziť.
"Och! To sa vám slečna hlboko ospravedlňujem." Zasmial sa a spravil som mnou prudkú otočku.
Ešte chvíľu sme tam takto spolu tancovali, kým sa k nám začali postupne pridávať aj ostatní. Louis robil so mnou všelijaké otočky, no len do chvíle kým sa mi silno nezatočila hlava a nepohltila ma tma...



 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 17. srpna 2017 v 20:18 | Reagovat

Nikdy nemienil udriet zenu? Paaaani to je od neho take mileee... a ani sa jej nechysta ospravedlnit?? wau...
Hm ale zeby konecne isli za doktorom?? :-D  :-D som zvedava co zisti...
A tiez som zvedava co take zle mu ta Nicole urobila v minulosti...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

1D-ONLINE-FANFICTION | ARCHIV | © 2013 - 2017