Proposal - 32. Kapitola

4. srpna 2017 v 16:36 | Mrs. Tomlinson |  FF - Proposal

32. Kapitola


◆O TÝŽDEŇ NESKÔR◆
◆Anne◆

Už je to skoro týždeň od tej hádky s Louisom pri ktorej mi dal facku. Celý ten čas som sa mu snažila čo najviac vyhýbať a všetok čas som trávila s jeho mladšími sestrami, alebo s Harrym. Za tých pár dní sme sa ešte viac skamarádili a skoro stále sa na niečom smiali. Za to s Louisom som za celý ten týždeň prehovorila asi len päť krátkych viet. A ani pri jednej sa mi nepokúsil ospravedlniť. Veď na čo, že? Upokojovalo ma len to, že už o dva dni sme sa mali vrátiť do Londýna a ja som si tak konečne mohla žiť svoj vlastný život. Život bez Louisa Tomlinsona!
"Ann, Ann! Musíš mi poradiť!" Prirútila sa zrazu ku mne Lottie a zvalila sa vedľa mňa na koženú pohovku aj s nejakými dvoma krabičkami.
"O čo ide?" Pozrela som na ňu zvedavo.
"Nooo ako už asi vieš, tak moj brat bude mať zajtra narodeniny a okrem oslavy, ktorú mu plánujeme je treba aj darčeky? A ja sa...."
"Počkať čo? Louis má zajtra narodeniny?"
"On ti to nepovedal?" Iba som pokrútila hlavou a ona si povzdychla. "To je celý môj bratček. Nikdy nemal rád svoje narodeniny. Ale k veci! Našla som tieto dve úžasné kravaty a neviem sa rozhodnúť, ktorú mu mám dať. Prosím pomôž mi. Ty si s ním teraz častejšie a vieš čo nosí. Mne osobne sa páči táto sivo-modrá, ale ani táto vínovo červená s bielym prelyvom nie je zlá. Čo ty na to?" Ukazovala mi nadšene obe kravaty v krabičkách a úprimne som nemala ani páru o tom, ktorá by sa Louisovi mohla páčiť. Nepoznala som jeho vkus. Viem že v práci nosí obleky, ale odkiaľ som mala vedieť čo sa mu páči a čo nie? Veď spolu ani naozaj nechodíme.
"Ja neviem Charlotte. Obe sú krásne, ale vážne netuším ktorá by sa mu páčila viac. Ja by som asi tiež vybrala tú sivú, ale to je len môj názor." Povedala som jej pravdivo a zadívala sa na svoje ruky v ktorých som držala hrnček s teplým čajom.
"Deje sa niečo Ann?"
"Čo? Nie!" Pokrútila som hlavou a slabo sa na ňu usmiala. Veď čo som jej mala povedať? Že celý môj vzťah s Louisom je len fraška a že ich vlastne celý čas len vodíme za nos?
"Všimla som si, že je medzi tebou a Louisom nejaké napätie. Zase bol hrubý? Spravil ti niečo?"
"Nie, nič mi nespravil." Zaklamala som. Veď to bola len jedna facka. "Všetko je v pohode."
"A čo Harry? Trávite spolu veľa času..."
"Sme len kamaráti." Usmiala som sa. "Nechcete nejak pomôcť s tou oslavou?" Radšej som to zahovorila.
"Nie. Všetko je už vybavené. Ty máš len jedinú úlohu. Nahodiť sa do nejakých pekných večerných šiat a prísť tam." Žmurkla a postavila sa.
"Ja tu ale nemám nič také na seba. V Paríži som síce bola s Louisom na pár akciách, ale nemusela som mať na sebe večerné šaty." Zamračila som sa. Hovorila som pravdu. Keď sme s Louisom chodili po tých prehliadkách, tak som mala na sebe len nejaké jednoduché šaty, alebo nohavicový kostým. Žiadne večerné šaty, alebo tak. "Myslíš, že by som sa odtiaľto nejak dostala do nejakého mesta?"
"Určite. Poviem Louisovi a....?"
"Nie! Louisovi nie! Radšej by som šla s niekým iným. Veď vieš. Chcela by som Louisovi kúpiť nejaký darček a keby šiel so mnou, tak...."
"Chápem! Nebolo by to prekvapenie. Tak môže ísť s tebou Harry. Dám vám pripraviť vrtuľník?"
"To by bolo super." Prikývla som. "Ja zájdem za Harrym." Usmiala som sa a vybrala sa k jeho apartmánu. Ešte že som presne vedela kde je ubytovaný.
Po schodoch som vybehla až na desiate poschodie a už pomalším krokok kráčala k jeho izbe. Jemne som zaťukala na mohutné dvojité dvere a čakala kým otvorí. Keď sa ani po chvíli nikto neozíval, skusila som zaklopať ešte raz...
"Ideeem!" Začula som z vnútra na čo som sa slabo usmiala. "Anne!" Usmial sa na mňa široko, len čo mi otvoril a jednou rukou si poupravil biely uterák, ktorý mal opásaný okolo svojich bokov.
"Och do pekla!" Skríkla som, keď som si uvedomila, že predo mnou stojí takmer nahý. Okamžite som si prekrila oči rukou a úplne cítila ako mi stúpa do líc červeň. "Bože Harry prepáč! Ja som nevedela, že..."
"Ale, ale... Niekto sa nám tu červená!" Zasmial sa a zložil mi ruku z očí. Aj tak som odmietala sa naňho pozrieť, kým sa neoblečie.
"Môžeš sa prosím obliecť?" Zaprosila som. Je pravda, že v Londýne mám spolubývajúceho, ktorého tiež vídavam takto často, no na to som si už za tie roky tak nejak zvykla. Lenže toto je iné. S Harrym sa nepoznáme až tak dlho.
"Prečo? Nepáči sa ti čo vidíš?"
"Harry prosím!" Nervózne som prešľapla z nohy na nohu, na čo sa znova zasmial.
"Si zlatá keď sa červenáš." Zasmial sa a uhol sa trochu na bok. "Poď ďalej nech tu nestojíš."
"Ja-ja myslím že počkám radšej tu."
"Anne neblbni a poď dnu. Veď ja sa oblečiem."
"Fajn..." Vydýchla som a prešla okolo neho do apartmánu. Samozrejme som sa snažila naňho čo najmenej pozerať.
Harry zabuchol dvere a pomaly prešiel až za mňa a svojími dlaňami objal moje boky. Skoro okamžite mi po celom tele nabehli zimomriavky. Cítila som jeho vypracované telo natisnuté tesne na tom mojom, jeho pokojne bijúce srdce, ale cítila som aj to moje, ktoré mi v tento okamžik chcelo doslova vyskočiť z hrude. Čo je to so mnou? Prečo naňho takto reagujem, keď sme len priatelia?
"Harry čo to robíš?" Zvrtla som sa v jeho objatí a spýtavo mu pozrela do očí. "Mohol by si sa už prosím obliecť? Chcela by som s tebou hovoriť."
"Dievča s tebou nie je žiadna sranda. Trochu sa uvoľni. Chcel som ťa len trochu potrápiť." Pokrútil pobavene hlavou a odstúpil. "Sprav si pohodlie. O minútku sa ti budem venovať." Ukázal mi na bielu pohovku a sám sa pobral do kúpeľne. Až vtedy som si poriadne vydýchla.
Sadla som si na pohovku a nervózne sa hrala s lemom svojho trička. Prečo som vlastne bola nervózna? Veď to bol len Harry. Ten Harry, ktorý to na mňa už niekoľko krát skúšal, no nikdy k ničomu nedošlo... ten Harry s ktorým som sa bavila v klube a totálne sa pri tom ožrala a on ma potom doviedol až domov... ten Harry, ktorý tu bol teraz celý týždeň len a len pre mňa....
"Tak o čom si chcela hovoriť?" Prisadol si po chvíli ku mne a ja som naňho pozrela. Našťastie už mal na sebe svoje obľúbené čierne skinny a obyčajné čierne tričko. Usmiala som sa. Toto mu vážne pristálo.
"Nooo... ide o to, že som sa od Lottie dozvedela, že Louis má zajtra narodeniny a ja nemám pre neho žiadny darček. A vlastne ani šaty na večer. Tak som ťa chcela poprosiť či by si so mnou nezašiel niekam do mesta. Ja to tu vôbec nepoznám. Lottie nám už išla vybaviť vrtuľník. Čo ty na to?"
"To len to?" Iba som prikývla a on sa zasmial. "Choď sa obliecť a za desať minút sa stretneme pred hotelom."
"Ďakujem." Venovala som mu pusu na líce a utekala do svojej izby...

◆ ◆ ◆

O niekoľko minút neskôr sme sa už oblečení s Harrym presunuli k nášmu vrtuľníku, ktorý nám vybavila Charlotte a Harry nadiktoval pilotovi náš cieľ. Ten len prikývol a po tom ako sme sa pripútali vzlietol. Popravde som ani len nevedela kam letíme, no bola som rada, že vďaka Louisovym narodeninám som mala nejakú výhovorku, ako aspoň na chvíľu z toho všetkého utiecť.
"Kam letíme?" Skríkla som k Harrymu, aby som prekričala ten hluk.
"Uvidíš o chvíľu. Nepoletíme tak dlho ako z Paríža." Iba som prikývla a zahľadela sa z okna.
Ako malá som skoro nikam nechodievala, lebo sme nikdy na to nemali dostatok peňazí a keď som ako tak dospela, tak som sa z našej malej dedinky dostala najďalej do Londýna v ktorom žijem doteraz. V podstate som nikdy neopustila Britské ostrovy. Až kým som nespoznala Louisa. Najskôr to bol New York a teraz Francúzsko... Čo bude ďalej? Tokio? Nie! Samozrejme že už nebude nič nasledovať. Po tomto výlete definitívne končím. Už žiadne klamstvá a pretvárka. Oslobodím sa od Louisa a konečne si budem žiť svoj pokojný život, ako predtým. Nájdem si nejakú novú prácu, dokončím si posledný ročník na univerzite a budem konečne spokojná.
"Ann!" Skríkol vedľa mňa Harry čím ma vytrhol z mojich hlbokých myšlienok a ja som naňho pozrela. "O chvíľu budeme pristávať. Vitaj v Monacu." Prekvapene som zaklipkala očami a znova pozrela z okna. Pod nami sa už črtalo malé pobrežné mesto nazývané aj Monacké Kniežatstvo.
"To myslíš vážne?"
"Jasné. Prečo nie? Len si zober aj šál, lebo pri tej vode to trochu viac fúka." Prikývla som a to už sme pristávali na malej pristávacej ploche niekde na streche nejakého kasína.
Obaja sme vystúpili a potom ako sa Harry dohodol s pilotom, na tom kedy nás má prísť vyzdvihnúť sme spoločne vošli do budovy. Okamžite ma ovialo príjemne teplo. Všetko naokolo pôsobilo na môj vkus až priveľmi luxusne a ja som sa nepríjemne ošila. Je pravda, že odkedy sa zdržiavam v Louisovej spoločnosti, tak všetko okolo mňa sa točí hlavne okolo luxusu, no ja si na to jednoducho nepotrpím. Chudák zostane vždy len chudákom.
"Už vieš čo by si chcela Louisovi kúpiť? Kúsok odtiaľto je jedno nákupné centrum, kde sa dá zohnať snáď všetko."
"Ehm ja vôbec netuším. Čo chlap ako Louis ešte nemá?"
"Popravde? On má už asi všetko." Nahodil kyslú grimasu. Dík Hazza, toto mi fakt pomohlo!
"Chcelo by to niečo výnimočné." Zamyslela som sa zatiaľ čo sme kráčali ku nákupnému centru. Lenže čo?
"Mám nápad!" Zvolal zrazu Harry a ja som naňho zvedavo pozrela.
"Aký?"
"Už asi viem čo by Tommo chcel, ale má to menší zádrhel."
"No?"
"Noo možno o tom nevieš, ale Louis je veľkým fanúšikom futbalu. Aj na škole hrával, ale potom prišiel ten jeho zlom a...."
"Harry k veci prosím!"
"Noo ide o to, že mi už viac krát spomínal, že by chcel mať podpísaný dres Lionela Messiho."
"A ako to chceš spraviť keď my sme tu a on v Španielsku. Asi zabúdaš, že na to máme len dnešok."
"Veď vravím, že to má menší zádrhel." Povzdychol si a prstami si prehrabol svoje kučeravé vlasy. "Poznám pár ľudí, ktorí by mi ten dres mohli zohnať, lenže som si není istý či to stihnú do zajtra."
"Tak im skús zavolať. A ak nie tak vymyslíme niečo iné. Hm?" Uškrnula som sa.
"Tak mi daj minútku." Prikývla som a Harry išiel kúsok bokom, aby si mohol zavolať.
Povzdychla som si a rozhliadla sa okolo seba. Všade okolo mňa boli len samé butiky veľkých svetových značiek ako Versace, Gucci, Swarovski, Armani, Dolce & Gabbana, Calvin Klein, Dior, Chanel, Tommy Hilfiger či Victoria Secret. Úprimne? Akosi som nechápala prečo ma Harry vzal práve sem. Veď z tohto si nebudem môcť nič dovoliť.
"Dobrá správa." Vrátil sa po chvíli Harry ku mne a na perách mu pohrával široký usmev.
"Čo si vybavil?"
"Jeden známy sa pozná s niektorými hráčmi Barcelony a sľúbil mi, že mi ten dres zoženie. Náhodou dnes letí pracovne do Cannes, tak sa poň na ceste späť môžeme zastaviť...."
"Si najlepší!" Zvýskla som a od šťastia sa mu hodila okolo krku. Až po chvíli som si uvedomila, ako to asi musí vyzerať preto som sa radšej odtiahla. "Ďakujem Harry."
"Za málo princezná." Povedal s úsmevom. "Čo keby sme teraz išli pozrieť nejaké tie šaty a potom zašli na obed?" Prikývla som a tak sme sa vybrali obzrieť niektoré butiky. Aj tak si myslím, že tu nič nekúpim, lebo bude všetko prehnane dráhe.

◆ ◆ ◆

Celé nákupy nakoniec dopadli tak, že všetko čo som kúpila zaplatil Harry a to aj napriek mojím protestom. Proste si to zaumienil a ja som nemala šancu mu to nejak vyhovoriť. Ale aspoň, že som zohnala pekné večerné šaty.
"Asi za chvíľu prídem o nohy." Zafňukala som unavene a zvalila sa na prázdnu stoličku v jednej malej reštaurácii, kde sme sa po troch hodinách nakupovania rozhodli ísť konečne najesť. Bola som z toho chodenia totálne zničená.
"Ale no ták! Veď sme ešte ani neprešli všetko." Zasmial sa mi Harry a kývol na mladú čašníčku.
"Neprešli všetko? Žartuješ? Veď tu už blúdime viac ako tri hodiny. Aspoň, že už mám všetko čo som potrebovala. Už len vyzdvihnúť ten dres."
"Ešte by sme mali zájsť do jedného obchodu."
"Čo? Kam?" Zamračila som sa. Na čo som mala ešte niekam chodiť? Veď už som mala všetko. "Ďakujem." Usmiala som sa na čašníčku, keď nám doniesla jedálne lístky. Ona ma však aj tak vôbec nevnímala, lebo svoj pohľad mala stále zabodnutý do Harryho. Ani sa jej nečudujem. Harry je veľmi atraktívny chlap.
"Tamto!" Harry ju úplne odignoroval a prstom ukázal na butik oproti reštaurácii. Tiež som pozrela tým smetom a znova sa zamračila.
"Victoria Secret?" Nadvyhla som jedno obočie. "Harry ja spodné prádlo mám. Nepotrebujem nové."
"Žiadny nový kúsok nie je na škodu." Žmurkol na mňa a začal študovať svoj jedálniček.
Iba som nad ním pokrútila hlavou a tiež si začala prezerať menu. Popravde som ani nebola taká hladná. Skôr som len bola unavená. Nakoniec som si vybrala len nejaký ľahký zeleninový šalát čo sa zas nepáčilo Harrymu. Vraj by som mala jesť viac. No keď to do mňa nejde, tak sa predsa nebudem nútiť. No nie?
Počas jedla sme toho moc nenahovorili, no všimla som si to dievča, ako neustále po Harrym pokukuje. Zjavne sa jej páčil. No keď si po chvíli všimla, že ju sledujem okamžite svoj pohľad odvrátila. Iba som sa nad tým zasmiala a do úst si vložila posledné sústo z môjho šalátu.
"Čo?"
"Ale nič." Pokrútila som pobavene hlavou.
"Hovor!"
"Nič Harry. Ja len... Pobavilo ma to dievča. Tá čašníčka. Celý čas po tebe pokukuje a keď si všimla môj pohľad, tak sa rýchlo odvrátila. Je nenápadná ako hovno." Zasmiala som sa. "Páčiš sa jej."
"Mne sa páčiš ty." Vyplazil mi jazyk a zasmial sa. Mal krásny smiech.
"Nepôjdeme už? Nech stihneme ešte zaletieť po ten dres a aby sme sa zas nevrátili neskoro."
"Jasné poďme." Harry hodil na stôl niekoľko bankoviek a obaja sme vstali. "Ale najskôr ešte zájdeme do tej Viktórie." Pritiahol si ma za pás k sebe a svojími hebkými perami sa mi prisal na krk.
"Ha-Harry čo to robíš?" Šepla som jeho smerom a kúsok natočila hlavu na bok, aby som mu videla do očí.
"Nech mladá trochu žiarli." Venoval mi krátku pusu so žmurknutím a konečne sa odtiahol. Čo to do pekla?
Spoločne sme vyšli von z reštaurácie a Harry sa už naplno rozosmial. Blázon.
Pokrútila som nad jeho mentalitou hlavou a vybrala sa k východu, no on mal iné plány. Schmatol ma za ruku a či som chcela alebo nie ma dotiahol až do Victoria Secret.
"Nepozeraj tak na mňa!" Zasmial sa na mojom výraze. "Vyberieme ti nejaký sexi komplet z ktorého Tommo padne na zadok."
"Harryyy." Povzdychla som si.
"Choď do kabínky a ja ti niečo vyberiem."
"Ale..."
"Šup, šup!" Popohnal ma a ja som sa s povzdychom pobrala ku kabínkam.
Harry je kamarát, ale keď si niečo zaumieni tak mu to nikto nevytlčie z hlavy. Už vidím čo za kúsky mi donesie. To je tak keď chlapa pustíte do obchodu s luxusnou bielizňou....



 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 4. srpna 2017 v 21:14 | Reagovat

:D  :D  boze ten Harru teda je :-D
Chudak Anne, ju z neho trafi :D
Neviem sa dočkať pokračovania :-D a ako to teda dopadne s Anne Louisom a Harrym :-D  :-D

2 Zuzulet Zuzulet | Web | 6. srpna 2017 v 12:58 | Reagovat

To som zvedavá ako to celé dopadne :D začína to byť zaujímavé :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

1D-ONLINE-FANFICTION | ARCHIV | © 2013 - 2017