Proposal - 31. Kapitola

20. července 2017 v 17:12 | Mrs. Tomlinson |  FF - Proposal


31. Kapitola


◆Anne◆

Po tom ako Louis naštvane odviedol Harryho niekam na chodbu nastal pri stole šum. Nikto akosi nechápal to jeho správanie. A popravde ani ja. Najskôr sa tvári akože neexistujem a potom keď sa vedľa mňa objaví nejaký chlap tak predvádza žiarlivostné scény. Úprimne sa už teším, keď tento nezmyselný výlet skončí a my sa konečne vrátime domov. Konečne budem so svojími priateľmi a nebudem sa musieť pri tom dvadsaťštyri hodín denne pozerať na Louisa.
"Prepáčte, pôjdem sa trochu nadýchať čerstvého vzduchu." Ospravedlnila som sa nakoniec a vybrala sa ku zasneženej terase, ktorá bola hneď vedľa jedálne.
Len čo som vyšla von otriasla som sa zimou. Mohlo byť tak minus desať, no vracať sa späť ku stolu som neplánovala. Potrebovala som do pľúc nabrať trochu toho studeného horského vzduchu. Prešla som ku kovovému zábradliu a zhlboka sa nadýchla. Louis mal pravdu, keď tvrdil že toto miesto má niečo do seba. Bolo tu naozaj krásne a keby som tu bola za iných okolností, tak si to tu určite poriadne užijem.
"Vieš že mi zalichotilo, že si ma sem zavolala?" Ozval sa zrazu od dverí známy chrapľavý hlas až mnou mierne trhlo.
"Žeby som ti zdvihla ego?" Zasmiala som sa a otočila sa k nemu čelom. "Teda ak sa to ešte dá, lebo ho máš už tak dosť vysoké."
"Ha ha vtipná." Uškrnul sa a podišiel ku mne pri čom mi cez plecia prehodil svoju bundu. "Ale vážne. Potešila si ma, keď si sa ozvala. Po tej našej žúrke som si myslel, že už nezavoláš."
"Prepáč ak som ti pokazila plány."
"Nemal som žiadne plány." Usmial sa. "Ale asi si mi nezavolala len tak. Do telefónu si mi toho veľa nepovedala. Tak čo sa deje?"
"Louis sa deje." Povzdychla som si a znova sa zadívala na krajinu okolo nás.
"Že ma to vôbec neprekvapuje. Louis je ťažký oriešok."
"Hej to som si všimla."
"Louis mal vždy komplikovanú povahu čo si pamätám. A že to nie je krátko. Poznáme sa už od základky a ťahali sme to spolu aj na vysokej. A v podstate až doteraz."
"Dan mi už niečo málo hovoril o jeho minulosti. Vraj kedysi nebol takýto. Vraj bol milý a veselý, ale po rozvode jeho rodičov...."
"Hej no. Určite môže za jeho zmenu z časti aj jeho rodina, ale oni nie sú jediní. Je v tom ešte jedna osoba."
"Kto?" Pozrela som naňho.
"Jedno dievča, ktoré kedysi miloval." Mykol nad tým jednoducho plecom a pozrel na mňa. "Ale dosť téma 'LOUIS'! Čo dnes podnikneme, keď už som tu?"
"Ty chceš niečo podniknúť? Myslela som, že si prišiel na lyže. A ja nelyžujem!"
"Na lyže môžem ísť aj inokedy. Teraz som tu kvôli mojej kamarátke, ktorá ma zavolala."
"Som tvoja kamarátka?" Nadvyhla som jedno obočie v prekvapení.
"A nie si? Pokiaľ viem tak toto sme si už vydiskutovali minule. Jasne si mi predsa povedala, že do postele mi nevlezieš, ale môžeme byť aspoň priatelia."
"Ja viem, ale myslela som si, že keď je Louis tvoj kamarát tak...."
"Čo? Myslela si si, že keď ten tvrdohlavý baran je môj kamarát tak ty ňou automaticky nemôžeš byť? Mňa nezaujíma že je žiarlivý a že by ťa najradšej zavrel niekam do pivnice, len aby si sa nemohla baviť so žiadnymi chlapmi. Veď čo mi môže spraviť? Absolútne nič." Pokrútil pobavene hlavou a s úsmevom na mňa žmurkol. "Tak čo to budeme dnes robiť? Čo tak vziať mrňatá von a postaviť snehuliaka? Hm? Bude zábava!"
"Fajn." Vydýchla som a slabo sa naňho usmiala.
"Super. Tak sa bež prezliecť a ja zatiaľ vyzdvihnem dvojčatá od Jay."
"Dobre." Prikývla som a spoločne sme sa vrátili späť do jedálne.
Podala som Harrymu bundu, ktorú som mala ešte stále na sebe a vybrala sa do svojej izby, zatiaľ čo on si to namieril ku stolu za ostatnými. Vyviezla som sa výťahom na naše poschodie a s úsmevom na perách som kráčala úzkou chodbou ku apartmánu. Páčilo sa mi, že ma Harry bral za priateľa a že tu bol pre mňa. Otvorila som dvere a takmer som dostala infarkt, keď som skoro narazila do Louisa.
"Bavíš sa dobre?" Zdrapil ma za zápästie a dotiahol ma viac do obývačky, kde ma zvalil na gauč.
"Au! Čo blbneš?"
"Čo si myslíš že robíš, keď si si sem zavolala Harolda? Myslíš si že on stojí o tvoje priateľstvo? Také hovno! Jediné o čo mu ide je dostať sa ti do nohavičiek a..."
"Vôbec nevieš ako to je!"
"Neviem? Tak ako to je? Pouč ma!" Skríkol až mnou trhlo. "Čo ešte chceš? Máš okolo seba luxus o ktorom môžu iné len snívať, ľudí ktorí by ťa bez váhania nazvali rodinou, som milší ako si chcela a ešte..."
"Milší!" Zasmiala som sa a pozrela naňho. "Prepáč Louis, ale ty si milší len keď to tebe vyhovuje, pretože si len obyčajný sebec, ktorý myslí len na svoje blaho a city ostatných sú ti hlboko u prdele. Nezaujíma ťa čo cítim, alebo čo chcem pretože myslíš len na seba! Nemáš srdce a preto to nemôžeš pochopiť. Hovoríš o Harrym, že sa mi len chce dostať do nohavičiek a o čo ide tebe? Nie náhodou presne o toto? Som len obyčajná bábka, ktorá skáče ako ty pískaš, ale vieš..." Môj monológ utíchol v momente keď mi na líci pristála jeho veľká dlaň.
"Neopovažuj sa mi hovoriť, že nemám srdce!" Kričal zatiaľ čo som si dlaňou trela červené líce. "Vieš hovno o tom čo som kedysi cítil, alebo čo cítim teraz!"
"Toto si nemusel!" Šepla som so slzami v očiach a bežala do kúpeľne. Nechcelo sa mi veriť že ma naozaj udrel.

◆ ◆ ◆

Celý deň som mala v hlave len to čo sa stalo s Louisom. Nedokázala som uveriť, že na mňa naozaj zodvihol ruku. Presne takto to začalo kedysi aj s Erikom. Prečo sa tak chlapom páči mlátiť ženy? A prečo som to vždy ja? To mám vážne až takú smolu?
Z myšlienok o tom aké sú chlapi svine ma vytrhla až studená snehová guľa, ktorá mi zrazu pristála za krkom.
"Heej!!!" Otočila som sa prudko a pohľad mi padol na Harryho s malou Doris a Ernestom, ktorí sa na mne dobre bavili. "Toto vám vrátim! Kto chce byť prvý?" Zazubila som sa a v rukách si začala tvarovať guľu, ktorú som plánovala po niekom hodiť.
"Harry, Harry, Harry..." Začali drobci natešene podskakovať na čo som sa ešte viac uškrnula.
"Vy podrazáci!" Zamrmlal Harry ich smerom a začal cúvať, keď si všimol že k nemu pomaly kráčam. "Ty to nehodíš! Nemáš na to gule." Smial sa, no keď si všimol že som zrýchlila krok, tak pridal do kroku aj on. Srab jeden!
"Ešte ma málo poznáš Styles!" Zasmiala som sa a rozbehla sa za ním. Naháňali sme sa dokolečka niekoľko minút až kým som mu nevyskočila na chrbát a nespôsobila tým, že sme sa obaja zhučali do snehu.
"Blázon. Ale aspoň sa konečne smeješ." Prevalil si ma pod seba a pozrel na dvojčatá. "Kto mi pomôže zahrabať Ann do snehu?"
"Ja, ja, ja, ja..." Pribehli natešene obaja. A potom že kto tu je podrazák.
"Ale no ták! Toto nie je fér, traja na jednu." Zaskučala som, keď sa na mňa všetci traja vrhli a začali ma zasypávať snehom. Smiala som sa a naozaj sa po dlhej dobe bavila, no len do chvíle kým mi neprišlo zle od žalúdka. "Pre - prestaňte!" Vyslobodila som sa z ich zovretia a čo najrýchlejšie utekala ku nejakým kríkom, kde som vypráznila obsah svojho žalúdka.
"Anne! Si v poriadku?" Dobehol Harry okamžite ku mne a starostlivo si ma premeriaval. Ako je možné, že tak skvelý človek ešte nikoho nemá?
"Som v pohode. Len sa mi spravilo nevoľno."
"Si biela ako stena. Si si istá, že si v pohode? Nechceš si ísť ľahnúť?"
"Harry nič mi nie je. Naozaj! Mali by sme sa vrátiť za deťmi."
"Dobre." Harry mi pomohol na nohy a spoločne sa vrátili za dvojčatami, ktoré sa momentálne ohadzovali snehom.
Dokončili sme nášho nedostavaného snehuliaka a potom sme sa už vrátili späť do hotela. Harry odviedol drobcov za Jay a ja som sa vybrala k sebe. Dúfala som len, že nenatrafím na Louisa, pretože po tom našom poslednom rozhovore som ho vážne netúžila vidieť....



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 21. července 2017 v 20:05 | Reagovat

Pani on ju udrel?? ???  ???
...to bude este zaujimave :-D
Tesim sa na dalsiu cast ;-)  :-D

2 KaTTie KaTTie | Web | 22. července 2017 v 11:31 | Reagovat

Ahoj, moc prosím o přečtení ♥ http://celebs-hq-source.blog.cz/1707/the-end-but

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

1D-ONLINE-FANFICTION | ARCHIV | © 2013 - 2017