Proposal - 28. Kapitola

16. května 2017 v 9:34 | Mrs.Tomlinson |  FF - Proposal

28. Kapitola


◆Anne◆

Nemo som tam zostala stáť, hľadiac na zatvorené dvere, ktorými len pred malou chvíľou Louis prešiel a premýšľala čo ďalej. Vedela som, že ideme na hory, no nečakala som že budem musieť ísť aj na svah. Na lyžiach som stála asi len raz v živote aj to ešte na základnej škole a už vtedy som tomu nevedela prísť na chuť. Tak prečo to mám teraz meniť? Radšej by som sa zahrabala do teplých perín a vyliezla z nich až pred večerou, ako ísť do tej zimy.
S povzdychom som si zaliezla do kúpeľne a rýchlo zo seba zhodila svoje mäkké tepláky aj s tielkom. Chcela som si dať najskôr sprchu, ale na čo by som riskovala, že by sa Louis naštval keby dlho čakal, že? Navliekla som sa do čiernych lyžiarskych nohavíc, ktoré mi Louis zaobstaral ešte minulý týždeň a do môjho obľúbeného sivého svetra a vrátila sa do našej spálne. Obula som si zimné topánky, obliekla bundu s teplým šálom a čiapkou a dlhými krokmi vybehla z nášho apartmánu. Zbehla som schody a už pomalšie vyšla do chladného, ale za to slnečného rána.
"Tak som tu." Zamrmlala som s pohľadom upreným na Louisa, ktorý sa momentálne opieral o kovové zábradlie a ani si nevšimol mojej prítomnosti. "Louis?" Oslovila som ho znova, hlasnejšie a až vtedy sa za mnou otočil.
"Pripravená naučiť sa lyžovať?"
"Keď poviem NIE môžem sa vrátiť do izby?"
"Nie!" Pokrútil hlavou a vzal ma za ruku. "Tak poď. Najskôr si požičiame lyže." Dodal a ťahal ma k akejsi chate, kde pravdepodobne prenajímajú lyžiarske potreby pre turistov.
"Louis stalo sa niečo?"
"Moja matka sa stala. Ale to nerieš."
V požičovni sme si vybrali lyže s lyžiarkami a spoločne sa presunuli k lanovke. Našťastie tu bola taká tá sedačková lanovka a ja som sa aspoň nemusela trápiť s tým ako nastúpiť na kotvu. Určite by som sa len nejak strápnila.
"Kde je vlastne Lottie s Codym? Nemali ísť s nami?" Pozrela som zvedavo na Louisa, zatiaľ čo mi pomáhal so zapínaním na lyžiach.
"Niekde na svahu." Mykol plecom a keď konečne pripol aj poslednú sponu postavil sa. "Povedal som im nech idú dnes bez nás. Iba by sme ich zdržovali, kým sa to naučíš."
"Aha."
"Stála si už vôbec niekedy na lyžiach?" Otočil sa znova ku mne po tom čo si svoje lyže zapichol do snehu.
"Asi len raz, ale to ešte na základnej škole." Priznala som.
"Fajn. Nateraz to skúsiš pár krát len na tomto malom kopčeku. Neskôr si to spolu zídeme celé." Uškrnul sa a podišiel úplne ku mne. "Pokrč nohy a trochu sa predkloň."
"Takto?" Spravila som čo odo mňa žiadal a on sa spokojne usmial.
"Táto tvoja póza vyzerá dosť zaujímavo, ale áno. Takto." Zasmial sa a pomohol mi nasmerovať sa priamo na menší svah. "Teraz sa palicami odraz a skús zísť tento kopček. Hlavne sa snaž udržať na nohách."
"Čo keď spadnem?"
"Nespadneš! A teraz sa odraz!" Rozkázal a ja som sa s povzdychom zľahka odrazila.
Hrozne som sa bála, že nejak nešikovne spadnem a zlomím si nohu, ak nie ešte niečo horšie. Usilovne som sa preto sústredila na svah predo mnou a snažila sa nevnímať všetkých tých ľudí okolo, ktorí sa rozhodli spríjemniť si deň lyžovaním, ako na mňa hľadia ako na blázna. Sústredila som sa na to čo najdlhšie sa udržať na nohách a pri tom som dávala pozor, aby som niekoho nezrazila k zemi, pri čom som si ani nevšimla, že sa pomaly blížim do cieľa. A v tom som si uvedomila, že netuším ako mám zastaviť.
"Louis?!" Skríkla som naňho so strachom v hlase. Na sekundu som sa za ním otočila, no okamžite som svoj vyplašený pohľad uprela späť pred seba. "Pomóc! Neviem zastaviť!"
"Tak si proste sadni!" Zakričal mi späť a v jeho hlase som mohla počuť ako zadržiava smiech. Hajzel! On sa mi ešte bude aj smiať!
Zbesilo som sa hodila na zadok a následne sa celá zvalila do snehu a so zatvorenými očami predýchavala adrenalín, ktorý mi koloval v žilách. Že som sa ja na toto dala nahovoriť.
"Si v pohode?" Ozval sa vedľa mňa a ja som v ruke zovrela hrču snehu, ktorú som po ňom hodila.
"Štveš ma Tomlinson! Prečo sa ja pri tebe vždy dám na niečo nahovoriť? Mohla som sa zabiť!"
"Ale láska nepreháňaj!" Zasmial sa a zvalil sa vedľa mňa na kolená. "Veď ti to celkom šlo. Teda, až kým si nezačala jančiť, lebo si nevedela zabrzdiť." Smial sa ako šialený.
"Som rada že som ťa pobavila!" Prskla som a začala si tie sprosté lyže odopínať. "Ja končím! Nebudem tu nikomu robiť pokusné morča! Myslela som si, že tento výlet nebude taký zlý, ale asi som sa mýlila." Sypala som zo seba piate cez deviate pri čom som sa dvíhala na nohy a ani som nevedela prečo sa mi tak náhle zmenila nálada.
"Hej počkaj!" Potiahol ma za ruku a ja som si znova sadla na zadok. "Čo som zase spravil? To sa tak čertíš kvôli tomu, že som sa ti smial? Dobre fajn! Prepáč že som sa ti smial. Ale keby si sa videla. Ja..."
"Tu nejde len o toto Louis! Už po Charlottinej svadbe som ti jasne povedala, že končím a ty si za mnou aj tak prišiel, aby som s tebou išla ešte na jednu poslednú večeru. A ako to dopadlo? Z jednej večere bolo ďalšie stretnutie, potom cesta do Paríža a teraz toto tu, kde sa máme pred tvojou rodinou znova tváriť ako šťastný párik čo mimochodom nie sme. Možno sme sa spolu pár krát vyspali a možno je pravda, že ty sa posledné dni snažíš byť milší, no ja..."
"Vezmeš si ma?"
"Čo - čo?" Vyvalila som naňho oči. Toto nie! "Nie! Ja - ja... Nechcel si sa práve tomuto vyhnúť?"
"Pokoj! Robil som si srandu." Zasmial sa. "Musel som ťa nejak umlčať. Moc rozprávaš."
"Ale..." Tentoraz ma umlčal svojimi perami. Možno som ho nemilovala a on nemiloval mňa, no pomaly som začínala byť závislá na jeho perách.
"Čo keby sme aspoň na teraz zabudli na našu dohodu a proste si to tu užili?"
"Budem sa musieť učiť lyžovať?" Nadvihla som jedno obočie.
"Pokiaľ to nebudeš sama chcieť.." Pokrútil hlavou a ja som sa s úľavou vrhla na jeho mäkké pery. Veď prečo sa nebozkávať vyvalení v studenom snehu, zatiaľ čo sa okolo vás veselo lyžujú cudzí ľudia.

◆ ◆ ◆

Po našej niekoľko minútovej bozkávacej chvíľke sme sa konečne zdvihli z tej studenej zeme a spoločne sa vrátili späť na svah, kde si Louis nechal svoje lyže. Louis sa rozhodol, že si ešte trochu zalyžuje a ja som medzi tým zašla do požičovne vrátiť svoju výstroj. Prezutá už do svojich topánok som sa vrátila von na vzduch a sadla si na menšiu drevenú lavičku. S úsmevom som sledovala všetky tie zamilované páriky, partie priateľov či rodičov s deťmi, ako si užívajú voľný slnečný deň, keď sa mi zrazu vo vrecku ozval mobil oznamujúci novú správu.

OD: NEZNÁME ČÍSLO
"Myslela si si, že keď sa schováš niekde v Alpách, tak sa ma zbavíš? To si sa pekne prepočítala. Mňa sa nezbavíš princezná! E."

Čítala som si tu správu stále dookola a neverila vlastným očiam. Celá som sa roztriasla a miestami som mala pocit, že mi srdce každú chvíľu vyskočí z hrude a niekam so strachom ujde. Prečo mi nemôže dať pokoj?

PRE: NEZNÁME ČÍSLO
"Čo odo mňa chceš?"

OD: NEZNÁME ČÍSLO
"Teba bábika! 💋"

"Anne si v poriadku? Si celá bledá." Ozval sa vedľa mňa jemný hlások Louisovej sestry a ja som na ňu vyjavene pozrela. "Zase ste sa s Louisom pohádali? Kde je?"
"Som v pohode Lott." Usmiala som sa slabo. "S Louisom sme v pohode. Naozaj."
"Tak kde je? Prečo tu sedíš taká sama a s výrazom akoby sa niečo stalo?"
"Louis si šiel ešte trochu zajazdiť a ja ho tu čakám. Ukázalo sa, že lyže nie je nič pre mňa. Naozaj sa nič nestalo. Len sa mi trochu zatočila hlava."
"Ty Anne... Nie si náhodou tehotná?"
"Čože?" Vykríkla som prekvapene. Tomlinsonovi sa dnes asi rozhodli mi spôsobovať infarktové šťavy. "Nie preboha! Kde si na niečo také prišla? Ja určite nie som tehotná!"
"Prepáč. Ja len že... Už včera si sa mi zdala akási unavená a teraz sa ti zas točila hlava... Proste som si myslela, že..."
"Lottie prestaň! Môžem ťa ubezpečiť, že tehotná naozaj nie som. To by som o tom niečo vedela." Zasmiala som sa. "A potom... S Louisom nie sme v takom štádiu, aby sme si plánovali zakladať rodinu. Myslím, že Louis ani deti nechce a ja najbližšie roky tiež nie."
"Dobre, dobre, verím ti." Zasmiala sa tiež. "Ale rozhodne by to bolo úžasné, keby ste mali bábo. Bola by som krstná a patrične by som ho rozmaznávala." Rozplývala sa pri čom ma napadla myšlienka, prečo si s Codym nespravia vlastné dieťa, keď po ňom tak túžia. Keby som vtedy kvôli Erikovi nepotratila, tak moje dieťa by už teraz niekedy oslavovalo svoj prvý rok a všetko by bolo úplne iné....



← 27. Kapitola ∣ 29. Kapitola →

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

1D-ONLINE-FANFICTION | ARCHIV | © 2013 - 2017