Vanity - 9. Kapitola

15. března 2017 v 13:34 | Mrs.Tomlinson |  FF - Vanity

9. Kapitola



"Ty Mel... Nebude Harry zúriť, keď mu prerobíme hosťovskú?"
"To už nechaj na mňa." Žmurkla som naňho pobavene. Malú som položila do jej sedačky a začala Jamiemu pomáhať, aby mala Scarlett svoju izbičku čím skôr hotovú. A Harry nech sa aj rozdrapí!

☆☆☆

HARRY:

Celý spotený a zadýchaný som sa sprudka posadil na svojej posteli a dlaňami si pretrel unavené oči. Čo to dopekla...? Naposledy som mal zlé sny keď... No, už si ani nepamätám kedy presne to bolo, ale určite to už bolo dávno. Tak prečo teraz? S povzdychom som si prstami prehrabol strapaté vlasy a pomaly sa vyhrabal z perín. Navliekol som na seba tepláky s bielym tričkom, ktoré sa mi povaľovali na kresle a ponaťahoval si stuhnuté kosti. Hodiny ukazovali ešte len pol šiestej ráno a to bol pre mňa vždy správny čas na behanie. Obliekol som si ešte teplú mikinu, vzal mobil so slúchadlami a chystal sa vyjsť z izby, no v tom som si na niečo spomenul. Doprdele!
"Scarlett?!" Divoko som sa začal rozhliadať po celej izbe, no nikde nebola. "Scarlett! Kde si?" Zohol som sa aj pod posteľ, no nebola ani tam. Jasné ty idiot, dieťa čo nevie rozprávať ti určite odpovie! Napomenulo ma moje podvedomie. "Doprdele!" Kam mohla zmiznúť, keď tu večer ešte bola so mnou? Nemohla predsa len tak utiecť keď nevie chodiť! A potom že prečo nestojím o to byť nejakému decku otcom! "Melody!" Áno! Určite ju vzala ona!
Vybehol som z izby a dlhými krokmi si to triedil dole, kde som večer Melody videl naposledy. V obývačke mala svoje veci, ale nebola tam. Prezrel som aj kuchyňu, kúpeľňu a terasu, ale bez úspechu. S povzdychom som sa znova vybral na poschodie a začal to kontrolovať aj tam, keď zrazu...
"Čo to do prdele...?" Vyletelo zo mňa pri pohľade na jednu z mojich hosťovských izieb, ktorá ešte včera vyzerala úplne inak.
"Harry?" Oslovila ma rozospatým hlasom Melody a ja som svoj zamračený pohľad presunul na ňu.
"Čo si to kurva spravila s mojou hosťovskou?"
"Môžeš sa prosím upokojiť? Scarlett len pred chvíľou zaspala a..."
"Mne je do čerta úplne jedno, že zaspala len pred chvíľou! Včera som sa snáď vyjadril jasne, keď som povedal, že tu nemienim zariaďovať žiadnu detskú izbu! Tak mi láskavo vysvetli čo má toto znamenať!"
"Je to jednoduché. Ty si nechcel Scarlett zariadiť izbu, tak som jej ju zariadila ja." Mykla nad tým jednoducho plecom a vyviedla ma na chodbu, aby som náhodou svojim krikom nezobudil Scarlett. To sa mi snáď len zdá! "A skôr ako spustiš ďalšiu vlnu kriku o tom ako som si to mohla dovoliť bez tvojho vedomia a ešte k tomu v tvojom dome, tak sa ospravedlňujem, ale jednoducho som nemohla nechať to malé nevinné stvorenie spať niekde na gauči, alebo v autosedačke. Ona nemôže za to akých má rodičov!"
"Aha, takže ty si ju nemohla nechať!" Odfrkol som si. "Dovol mi ale pripomenúť ti, že si ešte stále v mojom dome a tu..."
"Že ja sa ti stále snažím pomáhať!" Pokrútila hlavou. "Ale vieš ty čo? Ja môžem kedykoľvek odísť, takže sa tu maj pekne a poraď si sám!"
"Nie tak rýchlo!" Zastavil som ju, keď sa ma snažila obísť a svojim telom ju prišpendlil k stene. Čo si myslí? Že mi to tu prerobí a potom zdrhne? "Za toto budem chcieť odškodné!"
"Odškodné? Nestačí že som všetko zariadila? Ty si nemusel pohnúť ani prstom, alebo utratiť čo i len libru."
"Nie nestačí! Nemusím ti snáď pripomínať, že si mi prestavala môj nábytok a bez toho aby som o tom vedel."
"Tak čo chceš?" Povzdychla si.
"Teba." Uškrnul som sa a kúsok sa sklonil v snahe pobozkať ju, no ona uhla hlavou. Nedokázal som vysvetliť čo ma k nej také ťahalo, no zrejme to bolo práve toto jej odmietanie a to aká bola iná od ostatných. Nikto iný v mojom okolí by si nedovolil niečo prerábať v mojom dome. Ani moja vlastná matka.
"To je smiešne Harry! Nemôžeš tu v jednej minúte na mňa ziapať, že som ti prerobila hosťovskú bez tvojho súhlasu a v ďalšej mi povedať, že ma chceš! Podotýkam že ma chceš dostať len do postele, čo sa ti už raz podarilo a musí ti to stačiť, pretože sa to už nezopakuje. Ak si zabudol tak mám priateľa a..." Zase ten jej právnik. Výhovorky.
"Ako odškodné pôjdeš so mnou zajtra do klubu." Usmial som sa výťazne. "A ušetri si námietky, lebo NIE neberiem. Proste tam pôjdeš."
"Ale ja..." Jej námietky zrazu prerušil vyzváňajúci mobil, ktorý si vytiahla zo zadného vrecka a s mierne zamračeným pohľadom si ho priložila k uchu. "Ehm ahoj zlato.." Prehovorila na dotyčného a s ospravedlňujúcim pohľadom sa mi otočila chrbtom. "Nie nezobudil si ma. Akurát sa idem chystať do práce.... Aj ty mi chýbaš..."
Prevrátil som nad tým očami a radšej sa vrátil späť do novej detskej izby na ktorú si budem ešte pekne dlho zvykať. Tie ich sladké reči nemám zapotreby počúvať. Zvalil som sa do hojdacieho kresla a pohľadom som prechádzal po izbe. Musel som uznať že Melody mala vkus. Nikdy som sa nevyznal vo veciach pre deti a asi sa ani nikdy nevyznám, no páčilo sa mi ako všetko k sebe pasovalo. A to aj napriek tomu, že Mel tu nechala aj niečo z pôvodného nábytku. Páčil sa mi celkový výsledok aj napriek tomu, že som bol zásadne proti, aby sa v mojom dome niečo menilo... Svoj pohľad som zastavil až na dvoch smaragdovo zelených očkách, ktoré ma zaujato sledovali z detskej postieľky.
"Čo na mňa tak pozeráš?"

☆☆☆

"...Tonight is on your lips and
I feel like I'm locked in
There's a million lights, I don't care if they're watching
Your body is saying everything,
I don't have to read your mind.

Feel you on my neck while I'm calling a taxi
Climbing over me while I climb in the backseat
Now we're taking off, now we're taking it off tonight..." Spieval som svoju časť hľadiac Mel do očí, no akosi som sa na to vôbec nedokázal sústrediť. Text šiel zo mňa tak nejak automaticky, no akosi som vždy zabudol čo mám robiť.
"Stop!" Skríkol zrazu David a v tom momente aj stíchla hudba. "Harry je pekné, že svoj text ovládaš na jedničku, ale mohol by si sa začať sústrediť aj na to ako sa máš hýbať? Radi by sme sa s tým pohli aj ďalej. Nebudeme predsa celý deň skúšať len tvoju pasáž. Ja viem že asi nie je ľahké sa sústrediť, keď máš pred sebou tak krásnu ženu, ale už sa zobuď!"
"Sorry kámo."
"Tak fajn. Dáme si to ešte raz."

"Tonight is on your lips and
I feel like I'm locked in
There's a million lights, I don't care if they're watching
Your body is saying everything,
I don't have to read your mind..." Začal som znova spievať, no tentoraz som sa už snažil dať do toho všetko. Jednu ruku som obmotal okolo Melodynho štíhleho pásu čím som si ju viac pritiahol k sebe a druhou ju zľahka pohladil po líci. Pod mojím dotykom sa zachvela a ja som sa nad tým pousmial.
"...Feel you on my neck while I'm calling a taxi
Climbing over me while I climb in the backseat
Now we're taking off, now we're taking it off tonight..." Slastne som privrel oči, keď mi jej mäkkými perami a jazykom zľahka prešla po citlivej pokožke na krku a zubami mi za ňu slabo zaťahala. Snažila sa mi tam spraviť cucflek. Potvora jedna!

"...All you need to know is..." Pridali sa v spievaní aj chalani a ja som sa s úľavou od Melody odtiahol. Nie že by mi bola jej prítomnosť nepríjemná, to nie, ale toto nech mi nerobí, keď musím pracovať.

"...You can call me
When you're lonely
When you can't sleep
I'll be your temporary fix
You control me
Even if it's just tonight

You can call me
When you feel like
I'm your good time
I'll be your temporary fix
You can hold me
And we'll call this what you like

Let me be your good night.."

"Tak fajn chalani! Spravíme si pauzu na obed. Môžete sa ísť niekam najesť a stretneme sa o dve hodiny." Zahlásil David a chalani sa okamžite rozbehli do všetkých strán. Louis s Liamom si zrejme bežali ako vždy najskôr zapáliť a Niall si už bral bundu s peňaženkou a mieril si to do nejakého bistra, aby si naplnil svoje brucho. Aké typické.
"Ty Mel..." Otočil sa ešte vo dverách a Melody sa naňho usmiala. "Nechceš ísť so mnou na obed? Kúsok odtiaľto je menšia reštaurácia."
"Uhm ja si len..."
"Vlastne Niall..." Skočil som jej do odpovede a Niall svoj pohľad presunul na mňa. "Potrebujem s Mel ešte niečo prebrať. My ťa za chvíľu dobehneme aj s Louisom a Liamom."
"Fajn. Tak zatiaľ obsadím stôl." Mykol plecom a vybehol z dverí.
"Čo si chcel prebrať, že to..."
"Poď so mnou!" Schmatol som ju za ruku a viedol ju k najbližším záchodom. Ten cucflek jej pekne vrátim! A nezaujíma ma, že niekoho má. Teraz bude moja!



 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

1D-ONLINE-FANFICTION | ARCHIV | © 2013 - 2018