Vanity - 6. Kapitola

29. listopadu 2016 v 22:10 | Mrs.Tomlinson |  FF - Vanity

6. Kapitola


Melody:

Do čerta, do čerta, do čerta! Nadávala som si, zatiaľ čo som len v župane bežala po schodoch dole, aby som otvorila osobe stojacej za dverami. Dnes sa mi bude fakt dariť. Som v Londýne deň a hneď sa mi podarilo zaspať. Fakt super! To zas bude mať Megan rečí.
"Zdravím! Vy budete asi môj dnešný odvoz. Poďte ďalej a spravte si pohodlie. Potrebujem len minútku a môžeme vyraziť." Usmiala som sa naňho nervózne a bez toho aby som čakala na jeho odpoveď, som sa znova ponáhľala do svojej spálne.
"Megan to vravela..." Počula som ho smiať sa, no ja som tomu nijak nevenovala pozornosť.
Rýchlo som dobehla ku svojej skrini a vytiahla z nej prvé čo mi padlo pod ruku. Na moje šťastie to boli moje obľúbené čierne rifle s dlhším bielym svetrom. Do tohto chladného počasia to bolo úplne ideálne. Čo najrýchlejšie som sa prezliekla a šla do kúpeľne, kde som si umyla zuby a tvár, rozčesala si svoje dlhé vlnité vlasy a spravila si ľahký make-up. Upravená som si z izby vzala kabelku a mohla ísť dole za tým chlapíkom. Dúfam že nečakal moc dlho.
"Môžeme ísť." Zavolala som naňho z chodby, keďže sedel v mojej obývačke na gauči a obula si svoje čierne členkové topánky. Obliekla som si svoj teplý kabát a spoločne sme vyšli do studeného rána. "Mimochodom som Melody." Predstavila som sa mu s úsmevom aj keď mi bolo jasné, že až moc dobre vie ako sa volám.
"Ja som Jamie." Odpovedal a otvoril mi dvere na strane spolujazdca. S úsmevom som si nastúpila a on obišiel auto, kde si sadol za volant. Naštartoval a bez ďalších zbytočných slov vyrazil na miesto, kde sa má natáčať.
"Takže..." Pozrela som naňho po pár minútach jazdy a prameň vlasov si pri tom nervózne začesala za ucho. "Ty robíš osobného šoféra, alebo to dnes bolo len výnimočne?"
"Nerobím šoféra." Zasmial sa a jedným očkom na mňa pozrel. "Povedzme, že som len dlžil Meg jednu láskavosť."
"Aha." Prikývla som. "Poznáte sa dlho?"
"Si nejak moc zvedavá, nie?" Zasmial sa znova. Mal pekný smiech.
"Prepáč." Pípla som a zahanbene sklopila hlavu.
"Meg je moja staršia sestra." Prehodil znova po chvíli a ja som naňho okamžite strelila pohľadom.
"Sestra? Ale veď sa vôb..."
"Nevlastná sestra. Máme spoločného otca."
"Aha. Nevedela som, že má Megan brata."
"Meg o rodine moc nehovorí. Naše vzťahy sú trošku komplikované. Mňa za brata síce prijala, ale otcovi nikdy neodpustila, že opustil jej mamu kvôli tej mojej."
"Tak je pravda, že mne sa Meg moc nezdôveruje so svojím súkromím. Predsa som len jej zamestnankyňa." Zasmiala som sa. "Ale zmeňme tému. Ehm... Ty vieš s kým budem pracovať?" Spýtala som sa s nádejou.
"Viem a ty sa to za chvíľu dozvieš tiež, pretože sme na mieste." Žmurkol na mňa a zaparkoval auto na menšom parkovisku.
"Tu sa bude natáčať?"
"Uhm. Niečo tu a niečo kúsok odtiaľto." Vysvetlil mi a odopol si pás. "Tak poď. Zoznámime ťa s ostatnými."
Obaja sme si vystúpili z auta a spoločne vošli do väčšej budovy, kde sme milo pozdravili celkom peknú recepčnú a potom pokračovali chodbou až ku časti, kde boli štúdia.
"No konečne! Kde ste toľko?" Okamžite ako sme vošli dnu k nám dobehla zamračená Megan aj s nejakým chlapíkom za pätami.
"Prepáč! Včera som si zabudla nastaviť budík." Pozrela som na ňu ospravedlňujúco.
"Dobre, dobre. Máš šťastie, že som niečo také čakala." Zasmiala sa a mne odľahlo. "Melody toto je Paul Higgins, manažér chalanov s ktorými budeš najbližšie dni pracovať."
"Teší ma." Usmiala som sa a podala mu ruku.
"Aj mňa. Som rád, že si túto prácu prijala, aj keď to bolo tak na poslednú chvíľu." Usmial sa milo a otočil sa niekam za seba. "Hej chalani! Poďte sa zoznámiť s Melody... Harry to platí aj pre teba! Nechaj už ten foťák a poď sem!" Zakričal a v tom si to k nám namierili štyria chalani. A ja som v tom momente úplne zamrzla.
"Ahoj ja som Louis." Predstavil sa mi s širokým úsmevom modrooký brunet a vtiahol si ma do silného objatia. "Toto je Liam." Ukázal stále ma objímajúc na ďalšieho bruneta, no tentoraz s hnedými očami. Usmiala som sa slabo. "A toto sú Niall a Harry, ale tých už asi poznáš, že?"
"Čau láska." Žmurkol na mňa kučeravec a ja som zťažka prehĺtla. Toto nemôže byť pravda!
"Ehm Meg?" Vyslobodila som sa s Louisovho objatia a pozrela na svoju manažérku. "Môžem s tebou hovoriť? O samote?"
"Jasné. Poďme na chodbu." Kývla mi a ja som ju následovala až na chodbu, kde som za nami zavrela dvere. "Tak o čo ide?"
"O čo ide? Zbláznila si sa? Prečo si mi nepovedala, že mám pracovať s One Direction? Že mám pracovať s ním! S Harrym!"
"Nepovedala som ti to, lebo by si to neprijala...."
"To si píš, že by som to neprijala! Nemôžem s ním pracovať po tom čo sa medzi nami stalo. Už tak mám dosť výčitky voči Thomasovi a..."
"Na to si mala myslieť skôr ako si s Harrym vliezla do postele! Pozri Mel..." Povzdychla si. "Mrzí ma, že som na teba spravila takýto podraz, ale takáto práca sa proste neodmieta. Spolupráca s One Direction ťa ešte viac zviditeľní a zaručí ti omnoho viac ponúk, ako doteraz. A potom..."
"Hej dámy! Paul sa pýta či už môžme začať pracovať." Nakukol na nás Harry cez pootvorené dvere a samozrejme si neodpustil aj jedno žmurknutie na moju osobu.
"Už ideme Harry." Usmiala sa naňho a znova pozrela na mňa. "Môžeme?" Spýtala sa s nádejou a ja som porazene prikývla. Toto rozhodnutie budem ešte ľutovať.

☆ ☆ ☆

"...All you need to know is

You can call me
When you're lonely
When you can't sleep
I'll be your temporary fix
You control me
Even if it's just tonight

You can call me
When you feel like
I'm your good time
I'll be your temporary fix
You can hold me
And we'll call this what you like

Let me be your good night..." Spievali chalani a Niall mi na konci s úsmevom pobozkal vrch ruky, ktorú držal v tej svojej. Zlatý.
"Dobre chalani stačí. Boli ste super. Aj ty Melody. Pre dnes končíme, takže sa môžete ísť prezliecť. Zajtra si to ešte celé zopakujeme a pozrieme sa na chyby, pred tým ako budeme pokračovať od Harryho úseku." Zvolal režisér, alebo ako ho mám nazvať a my sme si mohli konečne vydýchnuť. Áno konečne! Veď to tu skúšame najmenej štyri hodiny. Som úplne vyšťavená. A to je ešte len prvý deň.
"Hej princezná!" Dobehol ma Harry, keď som si to mierila do svojej šatne a ja som si povzdychla. To bude teraz za mnou všade behať?
"Čo chceš Styles?" Pozrela som naňho.
"Čo by si povedala, keby sme si zašli s chalanmi niekam do klubu a potom by sme sa presunuli ku mne, kde by sme si zopakovali tú úžasnú noc z New Yorku?"
"Harry neber to v zlom, lebo tú noc v New Yorku som si užila, ale my si už nič opakovať nebudeme. Ja mám priateľa, ktorého milujem a sem som prišla výlučne kvôli práci."
"Je pekné, že tomu všetkému veríš..." Uškrnul sa a podišiel ešte bližšie ku mne, čím ma viac pritlačil ku stene za mnou. "...Ale úprimne neverím, že ti to dlho vydrží. Podľahneš a ešte ma budeš prosiť, aby som ťa priviedol až na vrchol." Šepol mi pri uchu a následne mi skúsol ušný lalôčik. Už len pri tom malom dotyku mi okamžite naskočila po celom tele husia koža. Dopekla čo to so mnou robí? Veď sa skoro ani nepoznáme. Nemôžem naňho takto reagovať!
"To sa nestane!" Odtisla som ho od seba a nahodila vyrovnaný postoj. Veď sa nič nedeje. "A teraz ak dovolíš, idem sa prezliecť, aby som mohla odtiaľto vypadnúť."
"Uvidíme sa neskôr láska!" Venoval mi jedno zo svojich žmurknutí a pobral sa za ostatnými chalanmi.

☆ ☆ ☆

Po náročnom dni som sa konečne dostala domov a rozhodla sa, že si doprajem poriadne horúci kúpeľ. Kabát s taškou som si zhodila v spálni na posteľ a šla do kúpeľne. Dala som si napúšťať príjemne teplú vodu a pomaly zo seba začala vyzliekať svoje veci. Vlasy som si vyčesala do neúhľadného drdolu, aby sa mi moc nenamočili a vliezla si do vane, kde som sa pohodlne oprela o okraj. Oslobodzujúci pocit mať konečne chvíľku len pre seba.
So zatvorenými očami som si už niekoľko minút vychutnávala to božské ticho, až kým sa z dola neozval môj otravný zvonček. Najskôr som ho chcela ignorovať, ale keď sa ozval aj druhý a následne aj tretí krát, tak som si s povzdychom vyliezla z vane. Rozhliadla som sa okolo seba a v tom si uvedomila, že som si do kúpeľne nevzala žiadne veci. Fakt super! Rýchlo som sa zabalila do huňatej osušky a ponáhľala sa dole. Otvorila som dvere, no nikto tam nebol. Vyšla som pár krokov von, aby som sa uistila, že tam naozaj nikto nie je, keď v tom sa ozvalo buchnutie. Rýchlo som sa otočila a môj pohľad sa stretol len so zabuchnutými dverami. Nie, nie, nie! Čo teraz?
Zhlboka som sa nadýchla a obzrela sa okolo seba. Všade naokolo len samé domy. S ďalším nádychom som si pritiahla osušku viac k telu a rozhodla sa ísť poprosiť o pomoc k susedom. Čo najrýchlejšie som prešla cez spoločnú záhradu, ktorú rozdeľoval len živý plot a vybehla tých pár schodoch, ktoré viedli na menšiu terasu. Zaklopala som a už len dúfala, že je niekto doma a bude mi vedieť pomôcť s mojimi zabuchnutými dverami. Na prvé zaklopanie sa nikto neozýval, tak som to skúsila ešte raz a o trochu silnejšie.
"Veď idem!" Ozval sa z vnútra niečí mužský hlas a v tom sa dvere otvorili...
"Zdravím pre - prepáčte že vás otravujem, ale...."
"Melody?" Oh kurva! To snáď nie!



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lexi Lexi | 6. prosince 2016 v 16:12 | Reagovat

Hmm takže Harry si na Melody dělá zálusk, to bude určitě perfektní maminka pro jeho miminko, kde vůbec zmizlo, že jsi ho ani nezmínila, poté, co Harry odmítl se o něho postarat? A abych pravdu řekla Melody má pech vsadím se o cokoliv, že zaklepala na Harryho dveře, jako zákon schválnosti bez tak. No těším se na další díl fakt, doufám, že bude co nejdříve :-).

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

1D-ONLINE-FANFICTION | ARCHIV | © 2013 - 2017