No Control - 57. Pretože láska je silnejšia ako hnev, nevraživosť a snaha o nenávisť

20. září 2015 v 13:45 | Mima |  FF - No Control

Fanfiction From You

Title: No Control
Author: Mima
Part: 57. Kapitola



Prebrala som sa na buchot dverí. Rozospato som podvihla tvár a zbadala Harryho ako sa po špičkách snaží dostať k posteli aj s podnosom v ruke.

"Raňajky do postele?" ozvala som sa na čo zanadával a okamžite si sadol na posteľ.

"Nechcel som ťa zobudiť takto," zaúpel kým ja som si sadala a zbožne pozrela na toasty.

"A ako si to chcel urobiť?" podvihla som obočím keď v tom sa ku mne naklonil a nežne ma pobozkal.

"Takto," šepol a pobozkal ma znova na čo som si vplietla ruku do jeho vlasoch a skôr ako sa odo mňa stihol odtiahnuť, pritiahla som si ho bližšie k sebe. "Dobrú chuť," zaželal mi.

"Ty nebudeš?"

"Ja už som jedol," žmurkol na mňa a postavil sa z postele pričom si to zamieril ku svojej skrini.

"Chystáš sa niekam?" pozrela som sa na neho keď zo skrine začal vyťahovať rifle a košeľu.

"Musím si ísť niečo vybaviť, no na obed som späť," odvetil skoro okamžite akoby čakal túto moju otázku.

"Dobre," opatrne som odpovedala a odpila si z pomarančového džúsu, ktorý sa kúsok rozlial na podnose.

"Gemma za tebou príde o chvíľu aby ti robila spoločnosť a..."

"V pohode. Zájdem domov za mamou aby..." prerušila som ho, no ani sama som nestihla dopovedať, pretože mi skočil do reči.

"Ostaneš tu."

"Prečo?" zamračila som sa nechápavo.

"Len tak," pokrčil ramenami.

"Deje sa niečo Harry?" spýtala som sa a položila podnos s jedlom na stolík pričom som sa odkryla perinou a postavila sa.

"Nie, malo by sa?" nahodil výraz neviniatka.

"Klamanie ti nejde, tak s ním ani nezačínaj dobre?" pristúpila som k nemu a natočila si jeho tvár k svojej aby som mu videla rovno do očí.

"Zistili, že tvoj otec spáchal samovraždu a je to vo všetkých novinách," vydýchol nakoniec porazene a mne v tej chvíli nabehla husia koža.

"Ale ako..." chcela som položiť otázku, no potom som sa zasekla a zdesene na neho pozrela. "Zistili aj niečo ďalšie z môjho života?"

"Nie," pokrútil hlavou. "A postarám sa o to aby sa ani nedozvedeli. Nemusíš sa báť," silene sa usmial a chytil moju tvár do dlaní.

"Čo chceš urobiť?" ustarostene som na neho pozrela a hoci som sa snažila pretvarovať, mojím celým vnútrom lomcoval strach.

"Podplatím ich aby prestali s tými článkami."

"Nemôžeš podplatiť všetkých novinárov Harry," povzdychla som si.

"Musím to aspoň skúsiť."

"Ak to urobíš..." nadýchla som sa. "Bude im jasné, že je toho viac čo by mohli zistiť."

"Musím niečo urobiť Sam."

"Tak nechoď nikde a buď tu so mnou," šepla som.

"Vidíme sa na obed," silene sa usmial a pobozkal ma na čelo.

"Harry!" zakričala som za ním a snažila sa ho ešte zadržať zachytením za ruku, no jeho dlaň sa mi vyšmykla zo zovretia pričom zdrhol skôr ako som sa o to stihla pokúsiť druhý krát. Pár sekúnd som iba mlčky pozerala na dvere, ktoré za sebou zabuchol a premýšľala čo urobiť. Harry si síce naivne myslel, že tieto reči zastaví vďaka peniazom, no ja som si bola istá že týmto to iba zhorší. A hoci som nepoznala čoho všetkého sú novinári schopní, jedno som vedela. Neprestanú až kým sa nedozvedia celú pravdu. No ja som si nebola istá, či som pripravená prijať všetky tie reakcie ľudí, ktoré ma určite čakali na všetky moje nesprávne rozhodnutia.

"Kam ideš?" dobehol za mnou Robin keď som sa o pol hodinu vybrala preč z ich domu.

"Za mamou," odpovedala som.

"Zveziem ťa," ponúkol sa.

"Nepotrebujem dozor a už dupľom nie pestúna," odmietla som.

"Sam," povzdychol si a prísne na mňa pozrel. "Pár vecí sa zmenilo a teba už ľudia poznajú. Nie si už len jeho tajná milenka, si jeho verejne známa priateľka, ktorej život sa prepiera v každých novinách a..."

"Môžeš mi povedať niečo čo ešte neviem?" prerušila som ho a na sucho prehltla. Bolo zvláštne počúvať o tom, že niekto cudzí môže riešiť môj život. "A k tomu. Nikto nie je na ulici a ani pred domom. Pôjdem autobusom, tých pár zastávok zvládnem."

"Ale..." chcel protirečiť, no zastavila som ho.

"Ako si sám povedal. Som jeho priateľka, nie väzeň," pozrela som na neho s dávkou sebavedomia, na čo iba mlčky prikývol a po zaváhaní sa mi odstúpil z cesty a tak som mohla pokojne odísť. Ako som hovorila a predpokladala na ich ulici nikto nebol. A ani na zástavke, no keď som nastupovala do autobusu, jedno dievča, ktoré sedelo na prednom sedadle ma spoznalo. Najprv si ma iba so záujmom prezrela akoby sa uisťovalo či som to ja.

"Mrcha!" skríkla v okamihu, keď som okolo nej prešla na čo som sa doslova zasekla v pohybe. "Bláznivá hlupaňa!" pokračovala ďalej a ja som bola schopná iba toho aby som sa obrátila späť k nej pričom som spozorovala ako na mňa dopadli pohľady ostatných. "Možno si chorá ako bol tvoj otec! Veď tak aj vyzeráš. Nezaslúžiš si ho! On nie je pre teba...Harry nie je pre teba!" opakovala stále dookola kým ja som sa spamätávala z prvotného šoku.

"A pre koho je? Pre teba?" nervózne som sa zasmiala a snažila sa zakryť ako ma týmto vykoľajila. Zvyšok cesty som na sebe cítila pohľady ľudí pričom sa ani nesnažili zakryť to ako o mne rozprávajú. Bolo to nepríjemné až som to nakoniec nevydržala a vystúpila som o dve zastávky skôr.

"Prišla si sama?" prekvapene na mňa pozrela mama na čo som iba prikývla a zakryla okná závesmi, pretože som sa nevedela zbaviť pocitu, že ma niekto neustále pozoruje. "Si v poriadku?" skúmavo sa na mňa pozrela kým som sa hodila do kresla.

"Vyzerám ako blázon?" odpovedala som jej otázkou.

"Čo je to za otázku?" mama sa zamračila a prisadla si na gauč vedľa mňa.

"Ale nič," pokrútila som okamžite hlavou a snažila sa vypustiť z hlavy to čo mi povedalo to dievča v autobuse. "Iba..." zhlboka som sa nadýchla a snažila niečo duchaplné povedať, no cítila som sa naozaj divne. Zmätene, akoby zrazu celý môj život nebol môj. Akoby všetky moje osobné veci, moje súkromie, moje rozhodnutia v živote, či už tie dobré alebo zlé zrazu patrili každému inému okrem mňa.

"Toto je iba začiatok Sam," povzdychla mama a uprene na mňa pozrela. "Uvedomuješ si to však?" podvihla obočím a jej slová mi naháňali strach. Mohlo to byť ešte horšie? Už len to, že ma spoznávajú na ulici mi prišlo absurdné. To, že o mne píšu mi prišlo šialené, no to, že na mňa pokrikujú mi pripadalo naozaj desivé.

"Musím to zvládnuť," zamračila som sa, no môj hlas sa zachvel. Bolo to po prvý krát kedy som si uvedomila, že si nie som v tomto sto percentne istá. Aký vlastne najväčší nátlak môže človek zvládnuť? A ak toto bol iba začiatok...čo sa stane zajtra?

"Nikto ti nebude zazlievať ak od toho utečieš. Dokonca ani on nie," šepla a mne to pripadalo akoby mi práve pripomínala, že ešte stále mám na výber. Ešte som mala čas rozhodnúť sa. Nebolo neskoro učiniť rozhodnutie, ktoré by ma zbavilo všetkého tohto mediálneho šialenstva a nátlaku, ktorý vypukol.

"To je absurdné," pokrútila som hlavou v momente keď som si na malú stotinu predstavila, že by som to urobila. "Nedokázala by som to mama. Už nie," dodala som a zdesene sa na ňu pozrela. "Nedokázala by som sa ho znova vzdať. Nezniesla by som ďalší deň bez neho."

"V tom prípade sa musíš pripraviť na daň, ktorú kvôli láske k nemu podstúpiš."

"Zvládnem to," zopakovala som odhodlanejšie hoci som sa musela v duchu o tom neustále presviedčať. "Kým ho budem mať po svojom boku zvládnem všetko," prikývla som a nahodila silený úsmev. Vedela som, že to nebude jednoduché, no nemohla som to zabaliť a znova odísť. Milovala som ho až príliš na to aby som sa nás znova vzdala. A ak byť s ním znamenalo peklo na zemi, bola som rozhodnutá uškvariť sa v jeho plameňoch.

"Neruším?" zaklopal na dvere a nakukol mi do izby práve vo chvíli keď som listovala noviny, v ktorých bol článok o mojom otcovi.

"Si späť," na tvári sa mi automaticky objavil úsmev na čo Harry za sebou zavrel a skočil ku mne na posteľ pričom ma silno objal okolo ramien. Pobozkal ma na čelo a pohľadom prešiel na noviny, ktoré okamžite zavrel a hodil na zem.

"Ako si sa mala?" odignoroval moju predošlú činnosť.

"Fajn," povzdychla som si a môj pohľad hypnotizoval jeho pery pričom som si nevedomky zahryzla do spodnej pery.

"Robin mi povedal, že si ho odmietla keď ťa chcel odviezť," podvihol obočím.

"Odmietla," prikývla som.

"Prečo?"

"Pretože som voľná a ..."

"Si zadaná Sam," prerušil ma. "Si moja priateľka. To znamená, že..."

"Znamená to hocičo, no nie to, že som väzeň," tentoraz som mu skočila do reči ja. "Ako si dopadol s novinármi?"

"Môžeme sa baviť o niečom príjemnejšom?" usmial sa. "Alebo ešte lepšie. Môžeme robiť niečo príjemnejšie," dodal skôr ako som stihla zareagovať pričom sa ku mne naklonil a zľahka ma pobozkal. Jeho prsty zľahka prešli po mojej brade pričom mi zodvihol tvár a palcom pohladil líce. A síce som vedela, že sa chce len vyhnúť odpovede, moje telo úplne vypovedalo a poddalo sa mu. Ruku som mu položila na jeho biceps, ktorý sa napol v okamihu keď ma za vlasy pritiahol bližšie k sebe a jazykom mi vošiel do úst vo chvíli keď som blažene povzdychla. Harry v tom skĺzol dlaňou pod môj zadok a nadvihol ma čím mi dal jasne najavo, že chce viac.

"Prečo sa smeješ?" odtiahol sa odo mňa keď som sa potichu uchechtla.

"Pretože začínaš strácať kontrolu zlatko," odvetila som pobavene pričom som si zahryzla do spodnej pery.

"Nehovor mi, že sa ti to nepáči," pobavene mi začesal vlasy za ucho.

"Čo ak sa mi to nepáči," nadvihla som obočím, no to mi už Harry pomohol vysadnúť na neho.

"Neuverím ti to," pokrútil hlavou pričom mu zacukali kútiky úst do jemného úsmevu.

"Nie?"

"Nie," šepol a pohľadom mi prešiel na pery. "Pretože cítim ako sa celá chveješ nedočkavosťou kedy ťa znova pobozkám," jazykom si jemne prešiel po pere. "Túžobne očakávaš moje dotyky..." pokračoval.

"Vážne?" zasmiala som sa nad jeho istotou.

"Uhm," prikývol a prstami mi jemne prešiel po chrbte pričom si to pravou rukou zamieril k môjmu opasku riflí, ktorý začal opatrne rozopínať. Môj dych sa v tej chvíli na malú stotinu úplne zatajil. "Som si istý, že práve teraz sa v tvojej mysli prehrávajú tie najperverznejšie scenáre najbližších minút," šepol a v tom som zacítila ako môj gombík na rifliach povolil a jeho prsty sa snažili dostať pod okraj mojich nohavičiek. To som už však dlhšie nevydržala a vrhla sa na neho. Na jeho pery, ktoré začali spolupracovať skoro okamžite. Harry ma v tom prevalil na posteľ a vyzliekol si tričko, ktoré odhodil na zem. Pohľadom som prešla po jeho dokonalej hrudi, z ktorej som si pam&a uml;tala každý milimeter. Nevedela som sa dočkať chvíle kedy ju budem znova láskať, zahŕňať bozkami, prechádzať po nej a zarývať sa do nej nechtami v návale tej najväčšej rozkoše, ktorá ma určite čakala.

"Mali by sme aspoň zamknúť," šepla som rozpačito, pretože ak by som to vyslovila nahlas, môj hlas by sa celý zachvel.

"Iba ma pomiluj," zapriadol mi do ucha čím mi pripomenul náš prvý sex v jeho izbe. Pobavene som pokrútila hlavou a perami som našla tie jeho. Každou sekundou som cítila narastajúce teplo, ktoré ma nútilo chcieť stále viac. Bolo to ako sen, ktorý bol však tentokrát reálny. Harry tam bol, so mnou, cítila som jeho teplý dych, jemné chvenie a jeho vzrušenie. Jeho prítomnosť ma doslova privádzala do šialenstva. Všetko čo robil bolo nenútené, sladké a nežné. Hral sa so mnou. Vychutnával si každý kúsok môjho tela, akoby si chcel všetko uchovať v pamäti.

"Myslel som si, že už to nikdy nezažijem," šepol mi do vlasoch keď zo mňa zliezol a privinul si ma k sebe do náručia.

"Čo?" spýtala som sa snažiac nabrať dych.

"Ten pocit," vydýchol na čo som sa iba pousmiala. Presne som vedela čo tým myslí. Ten pocit naplnenia a absolútneho pokoja a šťastia. Stačilo, že tu bol. Pri mne a mne už nič v živote nechýbalo.

"Už mi to povieš?" podvihla som tvár a pozrela na neho. "Ako si pochodil u novinárov," dodala som keď sa nechápavo zamračil.

"Sam..."

"Harry chcem vedieť na čom som," skočila som mu do reči.

"Je to zlé Sam," zvraštil obočím. "Vedia o tebe všetko a nebude trvať dlho kým s tým vyjdú na verejnosť a..."

"Ale odkiaľ?" nechápala som.

"To..." chcel dopovedať, no potom sa zasekol. "Je to moja vina."

"O čom to hovoríš?"

"Povedal som Kendall o všetkom, pretože som si myslel, že je to kamarátka," povzdychol si.

"Chceš tým povedať, že to ona..." nedopovedala som, pretože som sa zamyslela. Samozrejme, že to bola ona. Mala to dokonalo pripravené. Najprv si Harryho namotať tým, že je na jeho strane a podporuje ho. A nakoniec mu cez média ukázať, že som jeho najhoršia voľba. "Ta mrcha," zháčila som sa a okamžite sa posadila.

"Vieš, že tvoja mama pozajtra odchádza do Štokholmu?" spýtal sa ma zrazu a posadil sa tiež.

"Blíži sa otcove výročie smrti," povzdychla som si. "No neodbočuj od témy!" potriasla som hlavou. "Musíme niečo vymyslieť aby..."

"Mala by si ísť tiež," prerušil ma.

"Čože?" zamračila som sa.

"Bol to tvoj otec Sam."

"A?"

"Je načase aby si mu odpustila," prísne na mňa pozrel na čo som sa iba ironicky zasmiala.

"Kedy sme sa stihli dostať od nášho problému k..."

"Tvojmu problému," skočil mi do reči.

"Môj otec nie je môj problém. Nie viac."

"Trištvrte rozhodnutí čo si učinila bolo preto, lebo ťa ovplyvnila jeho smrť."

"Teraz sa budeš hrať na môjho psychológa?!" ironicky som zvýšila hlas pričom som sa odkryla a nahla sa po nohavičky, ktoré ležali na zemi. "Možno si myslíš, že do mňa vidíš, no nie je to tak."

"Sam chcem pre teba len to najlepšie," pretočil očami.

"V tom prípade sa nestaraj do niečoho do čoho ti nič nie je," odvrkla som a natiahla si tričko.

"Zrazu sa nemám starať?" podvihol obočím.

"Mali by sme riešiť čo je naozaj dôležité a nie to čo už nemôžeme zmeniť."

"Zmieriť sa s minulosťou a odpustiť je dôležité," trval na svojom.

"Ja neodídem Harry," prísne som na neho pozrela. A síce som si uvedomovala, že má pravdu, nemohla som to urobiť. "Neopustím ťa. Nie teraz," pokrútila som hlavou na čo sa iba pousmial, kľakol si na kolená a podišiel ku kraju postele kde ma zachytil za ruku.

"Nechcem od teba aby si ma opustila. Iba chcem aby si si dala druhú šancu."

"Ja ti akosi nerozumiem," šepla som neisto.

"Stále máš na svojho otca ťažké srdce..."

"Zabil sa pričom sme ho nezaujímali," pripomenula som mu.

"Zabila si naše dieťa pričom ťa nezaujímalo ako sa budem cítiť ja," vrátil mi to aby som si uvedomila jednu vec. "Dokázal som ti to odpustiť Sam, pretože láska je silnejšia ako hnev, nevraživosť, snaha o nenávisť. A ja viem, že si svojho otca milovala. Že ho stále miluješ, pretože nezáleží na tom čo urobil, ako sa rozhodol alebo akú veľkú bolesť vám tým spôsobil, lebo nič z toho nezmení fakt, že bol tvojím otcom. A koniec koncov, otec ostane navždy otcom."

Jeho slová ma presvedčili, no nie natoľko aby som odišla. A síce si Harry zvyšné dni myslel, že sa balím kvôli tomu aby som s mamou nastúpila do lietadla a odišla preč, ja som mala vlastný plán. Poznala som ho až príliš dobré na to, aby som vedela že situáciu s mojím otcom chce využiť na to aby som sa dostala čo najďalej z diania. Pretože to vedel. Vedel to rovnako ako ja. Blížila sa k nám pohroma, ktorá mohla všetko prevrátiť na ruby. A bolo to iba na nás dvoch či ten nátlak, ktorý sa spustí po vypuknutí mojej minulosti na verejností náš vzťah zvládne alebo nie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

1D-ONLINE-FANFICTION | ARCHIV | © 2013 - 2018