No Control - 56. Toto nebol on, toto sme neboli ani my...

12. září 2015 v 20:43 | Mima |  FF - No Control

Fanfiction From You

Title: No Control
Author: Mima
Part: 56. Kapitola



Sedela som na posteli a lenivo sa opierala o Gemmine plece. Caleb ktorý sedel oproti, nám čítal moju zaspamovanú nástenku na Twitteri. Ani jeden z nás netušil odkiaľ novinári vyhrabali moju fotografiu podľa ktorej zistili moju identitu, no úprimne ma to znepokojovalo.

"Prestane to niekedy?" spýtala som sa a pritiahla si kolena bližšie k sebe.

"Toto je len začiatok Sam," povzdychla si Gemma a mňa v tom zatriaslo.

"Mohla by si mi občas aj zaklamať Gemm," zamračila som sa a podvihla tvár.

"Môj brat urobí čokoľvek aby to prestalo," usmiala sa na mňa s istotou, ktorá ma niekde hlboko vo vnútri upokojovala.

"Ja viem," šepla som a pozrela na Caleba, ktorý ďalej potichu čítal všetky tie hlúposti.

"Mal by si s tým prestať," upozornila ho Gemma.

"Ja len nedokážem pochopiť ako sa v priebehu jednej noci niekto môže stať slávnejší ako samotná Madonna."

"Nepreháňaj," pretočila som očami.

"Smiem?" v tom do izby vošiel Harry a mne neušlo ako sa pri tom spokojne usmieva.

"Tak tu je dôvod všetkého tohto zmätku," pobavene sa zasmial Caleb a natočil sa k nemu.

"Čo robíte?" položil otázku a prisadol si k nám.

"Čítame tweety, ktoré boli poslané Sam," odvetila Gemma a ja som sa v tom okamžite nahla po svoj mobil, ktorý Caleb zvieral v rukách a vypla som celý Twitter, pretože som nechcela aby tie hlúposti Harryho rozrušili.

"Je ich veľa?" spýtavo sa na mňa pozrel.

"Iba pár," zaklamala som.

"Iba pár?" zopakoval so smiechom Caleb na čo som na neho iba zazrela.

"Možno viac ako pár," odvrkla som neisto a s obavou som pohľadom prešla na Harryho, ktorý sa na mňa sústredene mračil. "Všetko je v poriadku okej," rozpačito som vydýchla keď som pochopila, že mi aj tak toto klamstvo neuveril.

"Nemala by si sa zdržovať na sociálnych sieťach. Určite nie teraz."

"Zvládnem to," pretočila som očami.

"Aj tak by si tam nemala..." chcel niečo dopovedať, no prerušila som ho, pretože odkedy sme začali čítať reakcie fanúšikov na môj a Harryho vzťah, v hlave sa mi dookola prehrával rozhovor, ktorý som s ním viedla krátko po Sebastiánovej smrti.

XXX

"Sam," povzdychol si. "Môj život je až príliš komplikovaný a nie som si istý, či si pripravená byť jeho súčasťou."

"O čom to hovoríš?" zmätene som sa zamračila.

"Lepšie povedané, neviem, či si pripravená prijať všetko, čo obnáša byť po mojom boku."

"Ty ma nechceš po svojom boku?" nechápavo som pokrútila hlavou, pretože som sa akosi strácala v tom, čo hovoril.

"Chcem. Chcem to viac ako čokoľvek iné, no..." V tom sa zasekol a ustarostene na mňa pozrel.

XXX

"Gemm? Caleb?" otočila som sa k nim. "Mohli by ste nám dať chvíľku?" spýtala som sa na čo obaja zborovo prikývli a postavili sa z postele.

"Som naozaj rada, že ste si k sebe našli cestu," usmiala sa Gemm a skôr ako sme na to stihli zareagovať, potiahla Caleba za ruku a popohnala ho ku dverám, ktoré za sebou zatvorila.

"Harry," povzdychla som si následne vo chvíli keď sme ostali samy a prisadla si bližšie k nemu pričom som ho chytila za ruku. "Viem, že si myslíš, že tento tlak nezvládnem. No ja som pripravená," rozprávala som pomaly pričom som zdôrazňovala každé jedno slovíčko aby to pochopil.

"Ty možno nechápeš ako..."

"Som pripravená byť po tvojom boku," zopakovala som.

"Ale Sam, to..."

"Nezáleží mi na tom koľko ľudí ma bude odcudzovať či opovrhovať mnou. Pokojne sa aj stanem najnenávidenejším človekom na planéte ak to bude znamenať, že budem s tebou."

"Nechcem ťa vystaviť tomuto všetkému," znepokojene sa zamračil.

"Tak to urobím sama," presvedčene som sa nadýchla.

"Čo stálo v tých tweetov?" spýtal sa následne.

"A záleží na tom? Tí ľudia ani len netušia čo medzi nami je. Ráno si mi povedal, že to ty si si ma vybral, nie oni. A úprimne? Možno by som to tak cítiť nemala, možno to zo mňa znova robí sebeckú mrchu, no s tebou sa cítim silná. Mám pocit, že sa dokážem postaviť všetkým a všetkému aby som uchránila našu lásku. A ak to, že mám byť s tebou znamená bojovať proti všetkým tvojím fanúšičkám, tak fajn, budem."

"Ďakujem," šepol neisto na čo som na malú chvíľku zvraštila čelom, pretože som nevedela kam tým mieri. "Ďakujem, že si silná. Že ťa tieto reakcie nevyviedli z miery, že si ochotná podstúpiť vojnu s mojimi fanúšikmi kvôli mne," dodal už pobavene na čo som sa zasmiala.

"To riziko mi za to stojí," pokrčila som ramenami a dodala som niečo čo mi on sám raz dávno povedal. "Ty mi za to stojíš."

Harry už nič neodpovedal, iba sa nevinne pousmial a naklonil sa ku mne pričom mi rukou prešiel ku krku. Pritiahol si ma bližšie k sebe a nežne ma pobozkal na čo som doslova zacítila ako sa moje telo pomaly začalo rozplývať pod dávkou vzrušenia. Tak veľmi moja každá bunka túžila po tom aby sa tento bozk prehĺbil do niečoho viac. Do niečoho spaľujúceho, nekontrolovateľného a pohlcujúceho. Moje telo potrebovalo cítiť jeho dotyky, moje pery túžili po ďalších jeho bozkov. Moja koža mala doslova husinu z toho ako sa Harry premáhal a snažil kontrolovať. Toto nebol on, toto sme neboli ani my. Náš vzťah bol vždy ako odtrhnutý z reťaze a nespútaný. Obaja sme to vedeli, no aj napriek tomu sme sa snažili o niečo lepšie. O niečo čo sa ná m možno nikdy nepodarí, pretože tá vášeň, ktorú sme obaja k sebe cítili bola silnejšia ako my.

"Sam mali by sme..." šepol keď som to už nevydržala a začala som byť iniciatívna pričom som si kľakla a presadla cez neho.

"Milujem ťa," vyhŕklo zo mňa spontánne pričom ma to na malú chvíľku samú prekvapilo aké to bolo jednoduché. "A potrebujem ťa," dostala som zo seba a zapýrila sa do jeho očí, ktoré na mňa zoširoka hľadeli.

"Toto nie je správne," pokrútil hlavou.

"Ani držať celibát nie je správne," protirečila som mu na čo sa iba uchechtol a pobavene pokrútil hlavou.

"Sme v izbe mojej sestry," pokračoval ďalej.

"Tvoja izba je hneď vedľa," zacukali mi kútiky úst.

"Prečo ma pokúšaš?" zamračil sa.

"Pretože ťa chcem Harold Styles," vyslovila som nahlas hoci som posledné mesiace strávila s tým, že je to chyba. A áno, bola. Z jednej strany. Nikdy som si s ním nemala začať, nikdy som ho nemala zviesť, vyspať sa s ním a ani pokračovať v tom romániku. No stalo sa a to už ani jeden z nás nezmení. Nedokážeme zmeniť to kým nás robí ten druhý človek. Uvedomujem si, že iba kvôli Harrymu a tomu čo k nemu cítim som sa skoro zbláznila. Bola som na pokraji zrútenia, robila som chybu za chybou a vybočila som zo správnej cesty. On dokázal dostať zo mňa len to najhoršie. Vďaka nemu sa moji démoni, ktoré sa celý môj život ukrývali niekde hlboko vo mne vydrali na povrch.

No aj napriek tomu som si bola istá, že on je jediný muž vďaka ktorému som aj lepším človekom. Nútil ma zamýšľať sa nad sebou, uvažovať čo je správne a čo nie a hlavne vďaka nemu som začala znova niečo cítiť. Iba vďaka nemu sa po dlhých rokoch ozvalo moje svedomie, na ktoré som skoro aj zabudla. A iba vďaka nemu som sa začala znova starať aj o niekoho iného ako o samú seba.

"Prečo si prestala?" vyrušil ma z mojich myšlienok a až vtedy som si uvedomila, že som pár minút bola mimo. Harry sa na mňa mračil a čakal ako zareagujem.

"Možno čakám, že pokračovať budeš ty," podvihla som obočím so šibalským úsmevom keď ma v tom Harry prevalil na posteľ a okamžite sa zvalil na mňa. Bola som uväznená pod jeho telom a cítila ako sa mi pomaly rukou snaží dostať pod tričko, ktoré opatrne vydvihol pričom zo mňa nespúšťal zrak. Môj dych sa každou sekundou zrýchľoval až do chvíli kedy to už dlhšie nevydržal a vrhol sa na moje pery ako sup. Nespútane, vášnivo až som mala pocit, že sa každým pohybom jeho jazyka zbláznim. Potrebovala som ho cítiť, mať ho, byť znova iba jeho.

"Večera!" vyrušil nás krik Anne na čo som si pomedzi bozky zhlboka povzdychla.

"Sakra," zaúpel Harry, ktorý mal práve ruku v mojich nohavičkách.

"Musíme však?" pozrela som na neho na čo iba prikývol a znova ma pobozkal. Rukami som sa mu vplietla do vlasoch a automaticky som odtiahla od seba ešte viac nohy pričom som si ho pritiahla bližšie k sebe.

Večera sa niesla v mĺkvom duchu. Po väčšinou času som neodtrhla zrak od polievky, no aj napriek tomu som na sebe cítila pár pohľadov. Gemma s Calebom sa síce snažili nadviazať konverzáciu aj o niečom inom ako o súčasnej situácií, no Anne sa akosi vždy podarilo vrátiť k nám.

"Čo tak sama?" spýtal sa ma Robin keď som sa po večery vytratila na záhradu kde som sedela na hojdačke zababušená do deky.

"Potrebovala som na chvíľku vypnúť," priznala som sa a posunula som sa na kraj aby si mohol prisadnúť.

"Ide o Anne, správne?" natočil sa ku mne na čo som na chvíľku zneistela. Anne mi v podstate nič za celý večer neurobila. No ten pocit, že ma tu nechce som však doslova cítila do štipku kostí.

"Ani ty s tým nesúhlasíš," pozrela som na neho po menšom zaváhaní. "Od začiatku si s tým nesúhlasil."

"Máš pravdu. Bol som proti vášmu vzťahu, no nie preto, že by som si myslel, že pre Harryho nie si vhodná partnerka," pokrútil hlavou. "Ale preto, lebo som si bol istý, že na konci ostanete ublížení. A stalo sa to. Presne tak ako som to predpokladal."

"Mňa to mrzí Robin," zamračila som sa.

"No veci sa zmenili. Ty si sa zmenila Sam," pokračoval ďalej pričom odignoroval moje ospravedlnenie. "Keď sa na teba pozriem teraz, nevidím na tebe tvoj nezáujem a ľahostajnosť ako predtým. Práve naopak. Vidím tvoje staranie sa, snahu a oddanosť, ktorou sa pozeráš na Harryho a som si stopercentne istý, že na svete neexistuje žiadna žena, ktorá by pre neho bola lepšia ako ty," dodal pokojne na čo som na neho prekvapene pozrela. Na malú chvíľku som doslova stratila reč pretože Robin bol posledný človek, od ktorého by som čakala podporu. "A teraz by si mi na to mohla niečo aj povedať," pobavene sa zasmial keď som ani po minúte nezareagovala.

"Ja- ja neviem čo," pokrútila som šokovane hlavou, no cítila som ako do mňa vstupuje ďalšie nadšenie.

"Tak aspoň choď za ním," pretočil očami na čo som sa zasmiala a zoskočila som z hojdačky pričom som sa rozbehla späť do domu kde som sa však zrazila s mojou mamou, ktorá sa práve chystala domov.

"Ideš?" nadvihla obočím a podozrievavo si ma prezrela. Možno jej bolo zvláštne ako sa moja nálada zmenila od večere kedy som bola mĺkva a zahĺbená sama do seba.

"Myslím, že tu dnes pres...." nestihla som dopovedať, pretože sa na chodbe zjavila Anne. "Teda prespím tu ak ti to nebude vadiť," dodala som po zaváhaní kedy som mala pocit, že sa mi snaží dostať priamo do hlavy.

"Rob si čo chceš," odvrkla mi, prešla okolo nás a odišla do obývačky.

"Mala by si ísť so mnou domov," povzdychla si mama, ktorej bolo tiež jasné, že ma Anne už dávno odpísala. A síce sa snažila, jej značný odstup, ktorý si ku mne vytvorila ju odhaľoval.

"Chcem ostať tu, s ním."

"Nie si tu vítaná," šepla aby nás nikto nepočul.

"Anne ma mala vždy rada. A ja neverím, že sa to úplne stratilo," protirečila som jej a v hĺbke duše si priala, že sa nemýlim.

"Ublížila si jej synovi," pripomenula mi.

"No on mi už odpustil," nedala som sa odbiť.

"Daj jej čas Sam," prosebne na mňa pozrela. Chápala som mamu, no ona musela pochopiť tiež mňa. Po dlhej dobe som bola znova s ním mohla som zaspávať vedľa neho, budiť sa v jeho náručí, cítiť jeho vôňu a teplo jeho tela. Práve v tejto chvíli pre mňa neexistoval nikto a nič čo by ma dokázalo ukrátiť o čo len jediný moment z tohto všetkého.

"Ostávam," zhlboka som sa nadýchla na čo iba mama nesúhlasne pokrútila hlavou a odišla sa ešte rozlúčiť s Anne. Pozorovala som ju kým sa nestratila v obývačke a nakoniec som vybehla hore schodmi k Harryho izbe kde som pred dverami zastala, pretože som ho započula s niekým telefonovať.

"Som tvojim dlžníkom Kendall. Naozaj," rozprával a ja som na malú chvíľku chcela ostať za dvermi a načúvať, no nakoniec som to neurobila. Nebola som ako pred tým, necítila som neistotu, z ktorej som robila zúfalé veci ako špehovať za dverami. To by urobila stará Sam, na ktorú som sa už nechcela ani zďaleka podobať. "Budem končiť. Práve dorazila," zasmial sa, pozrel na mňa a následne sa s ňou rozlúčil. Sadla som si na jeho posteľ a spýtavo na neho pozrela.

"Nebudeš sa pýtať?" podvihol prekvapene obočím keď som ostala mĺkva.

"Ak mi to budeš chcieť povedať, tak mi to povieš," odvetila som ľahostajne hoci moja zvedavosť ma vo vnútri zožierala.

"Odkedy si zmenila aj..."

"Chcem ti dôverovať Harry," skočila som mu do reči. "Nechcem o tebe pochybovať a ani nebudem. Preto sa ťa nebudem pýtať na nič...verím ti," šepla som neisto na čo sa ku mne posadil a spokojne sa usmial.

"Myslím, že sa náš vzťah uberá tým správnym smerom," prikývol spokojne. "Bola to Kendall," dodal vzápätí na čo som nechápavo zvraštila obočím. "To Kendall ma presvedčila aby som ťa nenechal odísť. Aby som bojoval za to čo milujem, hoci tým riskujem ďalšie ublíženie."

"Prečo to urobila?" nechápala som pretože som ju síce videla iba raz za život a iba na pár minút, bolo mi jasné, že Harry jej nie je ľahostajný.

"A záleží na tom?" zasmial sa. "Sme spolu vďaka nej. A za to jej budem úprimne do smrti vďačný," vydýchol na čo som sa iba silene usmiala. Už som na to nič nepovedala, vstala som z postele a zamierila si to k Harryho skrini odkiaľ som si vybrala tričko. "Nič na to nepovieš?" spýtal sa ma.

"Idem do sprchy," odvetila som a snažila sa odignorovať ten nepríjemný pocit, ktorý sa práve dostavil.

"Heej Sam!" zadržal ma za ruku. "Pozri sa na mňa," otočil si ma k sebe. "To, že som jej za nás vďačný neznamená, že máš dôvod žiarliť," uprene na mňa pozrel.

"Ja nežiarlim," pokrútila som hlavou. "Len...nechápem prečo by to robila keď je nad slnko jasné, že ťa chce."

"Čože?" zasmial sa.

"Bola som v jej prítomnosti iba pár minút a bolo mi to jasné Harry. Nehovor mi, že ty si si to nevšimol."

"Jednu dobu som s ňou chodieval, no..."

"Tak vidíš."

"Už je to preč a ona to vie."

"V to dúfajme," povzdychla som si. A síce jej bol Harry oddaný a vďačný za to čo urobila, ja som sa nevedela zvyšok noci zbaviť pocitu, že niečo je zlé. Poznala som ženy ako bola ona. Ešte pred rokom som bola rovnaká. Tá prefíkanosť jej sršala z pohľadu a mne ostávalo len dúfať, že sa v nej naozaj mýlim.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

1D-ONLINE-FANFICTION | ARCHIV | © 2013 - 2018