Just Give Me A Reason - 38.Kapitola

13. září 2015 v 21:29 | Mrs.Tomlinson |  FF - Just Give Me A Reason

Pozn. Autora: Ako som sľúbila, tak do týždňa dávam novú časť... Snáď nebudete sklamané :) Viem,
že teraz tam Harry vôbec není, ale ak mi to výjde tak v budúcej bude... možno bude kúsok aj z jeho
pohľadu... Len neviem kedy sa mi to podarí spísať, tak prosím trpezlivosť :)
PS: Chyby som nekontrolovala :D


38. Kapitola

"Chceš mi snáď povedať, že to dieťa je Haroldove?" Spýtal sa ma a ja som nasucho prehĺtla. Ako na to mohol dopekla tak rýchlo prísť? Neodpovedala som mu. Iba som sklonila hlavu a radšej sa robila, že som ho nepočula. "To nemyslíš vážne, že? Prečo si mu to nepovedala?"
"Nechaj to tak Niall! To dieťa je jednoducho len moje. Žiadneho otca nepotrebuje."
"Nemyslíš si že by k tomu mal niečo povedať aj Harry? Je to aj jeho dieťa."
"Nie nemal! On už nepatrí do našich životov."
"Keď sa to dozvie tak..."

"Nedozvie. Prosím sľub mi, že mu to nepovieš."
"Ale..."
"Prosím Niall. Ak ma máš aspoň trochu rád, tak mu to nehovor." Zaprosila som a úprimne sa mu zahľadela do tých jeho úžasných modrých očí. "Prosím."
"Ty vieš, že ťa mám rád a neviem ti povedať nie..." Povzdychol si po chvíli pozerania sa navzájom do očí a ja som si kúsok vydýchla. No len kým nepokračoval. "...no Harry by to..."
"Au..." Sykla som bolesťou, keď ma zrazu drobec kopol celou silou pod rebrom, až som sa musela chytiť pultu predo mnou.
"Čo sa deje?" Vyskočil okamžite na nohy a prešiel za bar, aby ma podoprel. "Je ti zle? Nejdeš rodiť? Poď si sadnúť." Dodal a chcel ma doviesť ku stoličke, no ja som záporne pokrútila hlavou.
"Už je to pohode." Vydýchla som poriadne. "To len ten drobec si zo mňa občas robí boxovacie vrece. Má fakt silu." Zasmiala som sa.
"Určite nejdeš rodiť?" Uisťoval sa na čo som znova pokrútila hlavou.
"Na to mám ešte dva mesiace."
"Dobre ale keby..."
"Nejdem rodiť!" Potvrdila som a on si nakoniec s prikývnutím sadol späť ku svojmu poháru piva. "Ní?" Oslovila som ho po chvíli ťaživého ticha a on na mňa upriamil svoj zvedavý pohľad.
"Áno?"
"Nepovieš mu to, však?" Nahodila som šteňací pohľad a v duchu sa modlila, aby povedal NIE.
"Nie." Vydýchol po chvíli a ja som ho hneď bežala silno objať.
"Ďakujem Ní. Si najlepší. Ja som vedela, že ma máš rád a nesklamal by si ma." Šepla som mu pri uchu a on si zamrmlal niečo v tom zmysle "Možno viac ako by som mal.". Nejak som to neriešila a s úsmevom sa vrátila späť za bar, aby som vybavila nejaké nové objednávky.
Skoro celý zvyšok poobedia aj večer sme mali plno a ja som si už o ôsmej necítila vlastné nohy. A to som toho nespravila až tak veľa, pretože Jessie s Markom mi skoro nič nedovolili. Už ma s tou ich prehnanou starostlivosťou začínali štvať. Ako keby som bola neschopná....
"Vieš čo ma napadlo?" Spýtal sa ma Niall, keď som si k nemu na chvíľu prisadla na menší gauč, aby som si trochu oddýchla.
"Čo také?" Pozrela som naňho unavenými očami a čakala čo z neho vylezie. Niall si vyložil moje nohy na svoje kolená a ja som sa naňho slabo usmiala. Presne toto som potrebovala. Vystrieť si svoje unavené nohy.
"Zajtra odchádzam do Mullingaru a napadlo ma, že by si mohla ísť so mnou. Na taký menší výlet." Pokrčil plecami a milo sa na mňa usmial.
"Do - do Mullingaru? S tebou?" Mierne som sa zakoktala. "Niall nemyslím si, že je to dobrý nápad. Ty máš stále za zadkom novinárov a fanúšikov a ja som sa nevrátila do Dublinu preto, aby pri prvej príležitosti všetci zistili kde som. Odišla som, aby som začala nový život. Život bez médií, bez fanúšikov, bez vás, bez neho..."
"Ja to chápem, ale nemusíš sa báť. Nikto sa nedozvie, že si bola so mnou. Vyrazíme ešte pred svitaním a späť pôjdeme až večer, takže nejakí novinári ani nebudú vedieť že sme tam. A tých pár fanúšikov nejak zvládnem. V Mullingare by ich nemalo byť tak veľa ako trebárs v Londýne..."
"No ja neviem..." Váhala som. Na jednej strane som s Niallom chcela ísť, no na tej druhej som sa nechcela moc ukazovať po jeho boku, aby ostatní nezistili kde som.
"Prosííím. Bude to zábava a..."
"Lea!" Ozval sa zrazu od dverí známy hlas mojej kamarátky, ktorý rázom prerušil Niallové prosby. "Konečne som ťa našla. Hľadám ťa už celú večnosť. Prečo mi nedvíhaš, keď ti..." Zasekla sa vo svojom monológu, keď prišla bližšie a konečne si všimla pri kom sedím. Totižto moja drahá kamarátka je do Nialla úplný blázon. Celé dni hovorí len o ňom.
"Ahoj Kris. Prepáč že som nedvíhala, ale vieš ako to tu je z mobilmi. Zrejme som ho vôbec nepočula." Usmiala som sa na ňu a zložila si nohy z Nialla.
"To - to je v po - pohode. Ja - ja som prišla len po tie texty a..." Vykoktala zo seba a pri tom nespúšťala pohľad z Nialla. "Lea...?" Konečne sa pozrela na mňa a pohľadom mi naznačila, že ich mám zoznámiť.
"Oh jasné, prepáč. Niall, toto je moja kamarátka Kristen a Kristen toto je Niall. Ale to určite vieš, že?" Predstavila som ich s pobavením.
"Ahoj." Pozdravili sa naraz a ja som len nad nimi pokrútila hlavou.
"Idem ti po tie texty a vy si zatiaľ pokecajte." Usmiala som sa na Kris, no tá mi ani len nevenovala pohľad. No jasné! Keď má pred sebou samotného Nialla Horana, ja som vzduch. "Bacha na ňu. Je tvojou mega faninkou." Šepla som Niallovi pri uchu a šla za bar, kde som mala odložené veci. Otvorila som svoju veľkú tašku a začala sa v nej prehrabávať, aby som tie blbé papiere čo najrýchlejšie našla. Nakoniec to dopadlo tak, že som musela vyhodiť polovicu vecí, aby som sa k ním vôbec dostala. Nevýhoda veľkých tašiek. Veľa sa do nich zmestí.
"Ty Lea.." Ozval sa mi zrazu za chrbtom Mark a ja som naňho pozrela. "Ak chceš tak to už dnes môžeš zabaliť. S Jessiem to tu už zvládneme. Nie je tu už tak veľa ľudí."
"Vážne? Ak ale ešte treba..."
"Vážne! Kľudne choď domov a oddýchni si."
"Tak dobre." Usmiala som sa naňho vďačne a rozlúčila sa s ním aj s Jessiem, ktorý prišiel s prázdnymi pohármi. Vzala som si svoju tašku a šla za Kristen a Niallom, ktorí sa práve na niečom dobre smiali. Neverila som, že by si hneď od začiatku mohli tak dobre rozumieť. Ale je pravda, že Niall si získa asi každého.
"Bavíte sa?" Usmiala som sa na nich.
"Uhm. Iba som Kristen hovoril jednu historku z koncertu." Vysvetlil mi okamžite Niall a postavil sa, keď si všimol že mám zo sebou už aj svoje veci.
"A ešte mi dal pár rád, ako sa zbaviť trémy pred vystúpením." Doplnila ho Kris a ja som prikývla.
"Super, že si rozumiete." Usmiala som sa na nich a tašku si prehodila cez plece. "Tu máš tie texty čo si chcela."
"Vďaka. Si najlepšia." Rýchlo ma objala. "Zajtra večer máme to vystúpenie. Prídeš nás podporiť, že?"
"No ja..."
"Vlastne.. Zajtra to asi nestihne, lebo ide so mnou na menší výlet." Skočil mi do toho Niall a ja som naňho prekvapene pozrela. Ako to že rozhodol za mňa?
"Ty niekam ideš?"
"Už - už to tak vyzerá.." Mykla som plecom a pri tom nespúšťala svoj pohľad z Nialla.
"No... Nevadí. Tak nás podporíš nabudúce. Užite si výlet. Ja - ja už musím..." Rýchlo nás objala a bez toho aby sme jej stihli niečo povedať odišla. Super! Teraz bude urazená, lebo som dala prednosť Niallovi.
"Môžeš mi vysvetliť čo to malo znamenať?" Len čo sa zabuchli dvere, otočila som sa znova k Niallovi. "Odkedy za mňa rozhoduješ? Ja som predsa nepovedala, že s tebou pôjdem."
"Rozhodol som za teba, lebo ťa poznám a viem keď niečo chceš. A ty chceš ísť, lebo vieš že to bude skvelý výlet a že bude zábava..."
"Si strašný." Povzdychla som si.
"Ale ty ma máš aj tak rada." Zasmial sa a objal ma okolo pliec.
"Hmm.. Niekedy si hovorím prečo." Pokrútila som hlavou, na čo sa on rozosmial ešte viac.
"Jasné. Tak poď princezná. Odveziem ťa domov a cestou sa zastavíme po niečo chutné pod zub. Akosi mi už vyhladlo."
"Horan ty sa nikdy nezmeníš." Zasmiala som sa tentoraz ja a spoločne sme sa vydali k jeho autu.

XXX

Po tom ako ma Niall zaviezol domov som si to namierila rovno do svojej izby, kde som sa unavene zvalila do mäkkých perín. No aj napriek únave som akosi vôbec nedokázala zaspať. Celú noc som sa len prevaľovala zo strany na stranu, až som to už pred štvrtou ráno vzdala a nemotorne sa vyhrabala z postele. Vzala som si čisté veci a šla do kúpeľne, kde som si dala rýchlu sprchu, spravila rannú hygienu a potom sa vrátila späť do izby. Zo skrine som si vytiahla menšiu cestovnú tašku a začala si do nej baliť pár potrebných vecí... Vonku už posledné dni vládne príjemné letné počasie, takže by som nemala potrebovať nejak veľa vecí, no odkedy som tehotná moje telo si často hovorí niečo iné. Najskôr mi je príjemne teplo a potom behom pár minút mi je príšerná zima. Preto som si radšej do tašky hodila aj môj obľúbený teplý sveter.
"Ty nespíš? Veď sú len štyri ráno." Objavila sa mi zrazu vo dverách rozospatá Brook.
"Hmm, nemohla som spať." Mykla som plecom a ďalej sa venovala baleniu.
"Ty niekam ideš?"
"Včera som stretla jedného kamaráta a ten ma pozval na menší výlet. Ide na pár dní pozrieť rodinu a chcel aby som šla s ním."
"Kam?"
"Iba do Mullingaru..." Pozrela som na ňu a radšej rýchlo pokračovala, keď som videla jej výraz. "Nemusíš sa báť. Budem v pohode. Nejdem predsa na opačný koniec sveta. Je to len hodina cesty a je to len na pár dní. Do týždňa budeme určite späť, lebo tu má nejakú prácu."
"Dobre. Ale budeš sa mi pravidelne hlásiť, že si v poriadku."
"Brook som už dospelá a dokážem sa..."
"Ešte nemáš ani dvadsať jedna a ešte si aj tehotná. A ja som tvojej mame sľúbila, že na teba dohliadnem. Takže..."
"Dobre! Pochopila som. Budem sa ti pravidelne hlásiť." Pretočila som nad ňou očami.
"Fajn. A teraz ti idem pripraviť niečo na cestu, aby si nebola hladná." Usmiala sa a vybrala sa do kuchyne.
"Tak to aby si toho pripravila viac. Niall je totižto riadny jedák." Zasmiala som sa a do tašky si hodila ešte pár ďalších vecí a kozmetiku. Zavrela som tašku a šla s ňou dole za Brook, ktorá už v kuchyni pripravovala nejaké sendviče. "Chceš pomôcť?"
"Netreba. Kľudne si sadni." Usmiala sa na mňa a ja som si s prikývnutím išla sadnúť, keď v tom sa ozval od dverí zvonček.
"To bude Niall. Idem tam." Povedala som Brook a šla otvoriť.
"Ahoj." Pozdravil ma so širokým úsmevom, len čo ma uvidel. "Pripravená?"
"Ahoj Ní. Poď ďalej." Usmiala som sa aj ja a uhla mu z cesty, aby mohol vojsť dnu. "Daj mi minútku. Len sa skočím prezliecť a môžeme vyraziť." Niall prikývol a ja som čo najrýchlejšie vybehla do svojej izby. V izbe som zo seba rýchlo zhodila rozťahané tepláky s tielkom a navliekla sa do čiernych legín a voľného bieleho trička, na ktoré som si ešte dala tenký svetrík. Zo stola som si ešte vzala mobil s peňaženkou a ponáhľala sa naspäť dole za Niallom, ktorý sa už o niečom bavil s Brook. "Vidím, že vy dvaja ste sa už zoznámili." Zasmiala som sa, keď som k ním došla.
"Áno už sme sa zoznámili." Usmial sa na mňa Niall. "Tvoja teta nám spravila sendviče a uisťovala sa, že budeš v poriadku."
"A budem?" Nadvihla som jedno obočie.
"Samozrejme že budeš! A nie len ty, ale aj to malé." Žmurkol na mňa. "Môžeme vyraziť?"
"Jasné." Prikývla som a Niall mi vzal tašku. Rozlúčili sme sa s Brook a mohli sme vyraziť za našim malým dobrodružstvom...




 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lexi Lexi | E-mail | Web | 13. září 2015 v 23:31 | Reagovat

Ty jsi ta nejúžasnější osoba na světě. Moc,moc,moc děkuji za další úžasný dílek:-). Doufám, že do týden dostaneme taky další dílek už se nemůžu dočkat na názor Harryho :-)..No každopádně jsme zvědvaá jak jim dopadne ten výlet a mám takový menší divný pocit, že Niall Leu  miluje a bude se snažit jí získat když se to nepodaí Harrymu.Ajej to nebude moc dobré jestli ty vztahy se tam rozhádají to to bude. No každopádně moc děkuji za přidání a opětprosím do týdne další at už to máme šup šup :-) :-P

2 Georgí :)))Affs Georgí :)))Affs | Web | 14. září 2015 v 10:25 | Reagovat

Opět krásně napsané :-D  :-D  :-D

3 Nika Nika | 14. září 2015 v 19:22 | Reagovat

Ako vzdy to bolo uzasne :-D
No som zvedava ako dopadne ten ich vyletik :D  :D dufam, ze sa nic zle nestane :-)
Tesim sa na pokracko ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

1D-ONLINE-FANFICTION | ARCHIV | © 2013 - 2018