Just Give Me A Reason - 33.Kapitola

23. června 2015 v 22:26 | Mrs.Tomlinson |  FF - Just Give Me A Reason

33. Kapitola

*O týždeň neskôr (3.1.)*

Vonku ešte stále vládne pokojná noc a ja už nemôžem spať. Vlastne som ani nespala. Už niekoľko nocí. Vždy sa len nepokojne prehadzujem zo strany na stranu a myšlienkami sa vraciam k udalostiam z posledných dní. Stále rozmýšľam kde som spravila chybu, že ma Harry takto zradil. Dala som mu celé svoje srdce a on ma za chrbtom podvádzal. Možno som ho to mala nechať vysvetliť, lenže ja to nedokážem. Až priveľmi má jeho nevera ranila, na to aby som ho dokázala počúvať, alebo sa na neho pozerala... A potom tu bol Kyle. Veľmi by som chcela vrátiť čas, aby som mu mohla pomôcť. Tak veľmi mi tu chýba a najhoršie je, že všetko v tomto dome mi ho pripomína. Aj preto som sa rozhodla, že sa vrátim späť do Írska, kde budem bývať u maminej sestry Brook. Rodičia boli najskôr proti, no po pár dňoch sami usúdili že zmena ovzdušia mi len prospeje. V škole som mala všetko vybavené a tak sa len stačilo pobaliť a odísť...

S povzdychom som sa posadila na posteli a dlaňami si pretrela unavené oči. Trochu som si ponaťahovala stuhnuté svaly a vstala. Vzala som si nejaké čisté veci a potichu šla do kúpeľne. Dala som si napúšťať do vane horúcu vodu a medzi tým zo seba zhodila svoje pyžamo. Naliala som si do vody trochu sprchového gélu, aby som si spravila penu a sadla si do príjemne teplej vody. Pohodlne som sa oprela o kraj vane a na chvíľu zavrela oči...

"Harry! Zbláznil si sa?" Skríkla som naňho naštvane, no s ním to ani nehlo. Ten pako sa vyškieral snáď ešte viac a zrejme bol spokojný s tým čo spravil.

"Áno zbláznil. Do teba." Uškrnul sa a spojil naše pery. Mala som sto chutí mu jednu vraziť za to ako ma stiahol do tej vody, ale na druhej strane som sa nedokázala odtrhnúť od tých úžasných mäkkých pier.

"Si pako! Vieš o tom?" Zasmiala som sa a pohodlnejšie sa usadila medzi jeho nohami.

"Viem. Ale ty ma aj tak miluješ." Šepol mi pri uchu a ja som sa zarazila. Naozaj ho milujem?

Áno milovala som ho a teraz to už viem. Lenže on ma mal len pre zábavu. Bola som mu dobrá len do postele. Nikdy ma nemiloval tak ako ja jeho....
Dlaňou som si zotrela tých pár sĺz ktoré sa mi nepodarilo zadržať a vyšla som z vody. Dôkladne som sa poutierala, navliekla na seba čisté tepláky s tielkom a vrátila sa do svojej izby. Zo skrine som si vytiahla veľký kufor a začala si doň baliť tých pár vecí, ktoré mi doma ostali. S vecami, ktoré mi ostali u Harryho to ešte musím nejak domyslieť... Práve keď som si dobalila posledné veci ozvalo sa slabé zaklopanie. Svoj pohľad som presunula ku dverám, kde som uvidela stať moju mamu.
"Zlatko bol tu Harry. Zase." Oznámila mi s povzdychom a podišla ku mne. "Naozaj si s ním nechceš pohovoriť? Chodí sem skoro každý deň. Ja viem že si nahnevaná, smutná a sklamaná, ale mali by ste sa porozprávať..?"
"Čo si mu povedala?" Úplne som odignorovala jej poznámku o tom ako by sme sa mali porozprávať. Nechcem ho už vidieť.
"To čo vždy." Povzdychla si a sadla si na posteľ. "Že si unavená a potrebuješ pokoj." Dodala a ja som prikývla. Vzala som si svoj pobalený kufor a pokúsila sa ho zapnúť. "Vidím že si sa už zbalila." Pošepla a ja som na ňu letmo pozrela.
"Hmm.. Chýbajú mi už len veci čo mám u..."
"Harryho?" Doplnila ma a ja som po krátkom zaváhaní prikývla.
"Skúsim zavolať Niallovi, či by tam so mnou pre ne nezašiel."
"Nechceš si ten odchod ešte rozmyslieť? Teraz mám už len teba a keď odídeš..."
"Mami, ty vieš že musím odísť. Nemôžem tu ostať, keď mi tu všetko pripomína Kyla a jeho. Musím odtiaľto vypadnúť inak sa asi zbláznim."
"Ja viem. Ale čo ja?"
"Budeme predsa v kontakte a kedykoľvek môžete s otcom za mnou prísť."
"Hneď ako budeme mať s otcom nejaké voľno v práci, tak za tebou prídeme." Potvrdila mi a silno ma objala.

XXX

Po dlhom premýšľaní som si nakoniec vzala svoj mobil a pohodlnejšie sa s ním usadila na posteli. Vyťukala som známe číslo a mobil si priložila k uchu. Začalo to vyzváňať, no na druhej strane to nikto nedvíhal. Po asi desiatom zazvonení som to už chcela vzdať, keď sa zrazu ozval známy hlas.
"Haló?" Ozval sa zadýchane. Zrejme sa ani nepozrel kto mu volá.
"Ahoj Ní. Neruším? Môžem s tebou hovoriť?"
"Le.."
"Počkaj!" Stopla som ho, keď už sa chystal vysloviť moje meno. "Nehovor moje meno nahlas, ak nie si sám. Nechcem aby ostatní vedeli, že ti volám."
"Hlavne Harry, že?" Zasmial sa a poriadne sa nadýchol a vydýchol. "V pohode. Môžem hovoriť. Som tu sám. Len som sa trochu zadýchal, lebo som utekal cez celú halu. Bol som s ostatnými v štúdiu."
"To vysvetľuje to ťažké dýchanie. Nejak strácaš kondičku pán Horan." Uchechtla som sa a on tiež.
"Asi. Ale asi nevoláš len tak. Chcela si niečo?"
"Vlastne chcela. Potrebovala by som tvoju pomoc."
"O čo ide?"
"Potrebujem svoje veci, ktoré mám u Harryho, lenže..."
"...Lenže tam nechceš ísť ak tam bude on."
"Hmm..."
"Toho sa nemusíš báť, lebo odkedy ste sa vrátili z tej chaty, tak tam bol asi len raz. Vrátil sa k nám do vily a skoro stále je zavretý vo svojej izbe. S nikým nechce hovoriť, iba keď sa jedná o prácu..."
"Ní dosť! Nepotrebujem vedieť čo robí, alebo nerobí. Ja potrebujem len tie veci a..."
"Chceš aby som ťa tam hodil?"
"Ak by ti to nevadilo. Ale tak aby o tom nikto nevedel."
"Jasné že mi to nevadí. Do pol hodiny som u teba."
"Ďakujem Ní. Si naozaj kamarát."
"Nemusíš mi ďakovať. Veď vieš, že by som pre teba spravil čokoľvek."
"Viem a vážim si to... Dobre, takže sa za chvíľu vidíme. Pá.."
"Ahoj zlato." Odzdravil a zložil.
Mobil som odhodila na posteľ a šla si nájsť niečo na oblečenie. Po dlhšom rozhodovaní to vyhrali upnuté tmavé rifle s čiernou mikinou, ktorú som si už dávnejšie privlastnila od Kyla. Rýchlo som sa do toho navliekla a šla sa do kúpeľne učesať.
"Zlatko prišiel tvoj kamarát Niall." Zjavila sa vo dverách mama a ja som jej prikývla.
"Dobre. Hneď idem, len si ešte vezmem tašku." Usmiala som sa na ňu slabo a šla späť do izby.
"Kam idete?"
"Hm? Idem si po tie veci. Niall ma tam odvezie."
"Uvidíš sa aj s Harrym?"
"Nie, mami."
"Ale..."
"Mami prosím! Prestaň s tým. " Povedala som jej s povzdychom a šla dole za Niallom. "Ahoj." Usmiala som sa naňho a silno ho objala.
"Ahoj. Ideme?"
"Jasné." Prikývla som a spoločne sme vyšli z domu.

XXX

Auto zastalo pred známou budovou a ja som sa zhlboka nadýchla. Nemyslela som si, že sa na toto miesto ešte niekedy vrátim, no nemala som na výber ak som chcela svoje veci.
"Naozaj tam chceš ísť?" Spýtal sa ma Niall, keď som sa chystala vystúpiť a ja som po menšom zaváhaní prikývla. "Ak chceš, tak ti skočím po tie veci sám."
"To je dobré Ní. Môžem tam ísť." Prikývol a obaja sme vystúpili.
Niall zamkol auto a podišiel ku mne, aby ma chytil za ruku. Slabo som sa naňho usmiala a spolu sme vošli do bytovky. Nastúpili sme do výťahu a ja som zmačkla tlačítko najvyššieho poschodia. Čím bližšie sme boli nášmu cieľu, tým som sa cítila viac nesvoja. Bývala som tu len pár dní, no aj za takú krátku dobu sa mi vrylo do mysle niekoľko spomienok.

"Pripravená na zvyšok prekvapenia?" Spýtal sa ma Harry, keď sme zastali na našom poschodí a ja som mu nadšene prikývla. Otvoril mi dvere a naznačil mi aby som vyšla. Bola som strašne zvedavá čo si pre mňa pripravil, no na to čo na mňa čakalo za dverami som nebola pripravená. Moje oči sa užasnuto upierali na krásne vyrezávane dvere na ktorých visela malá ceduľka ´Vitajte u Lei Richards a Harryho Stylesa´

"Oh môj bože Harry!!!" Vypadlo zo mňa dojato a jemu to vyčarilo úsmev.

"Raz tam bude napísané ´Vitajte u Lei a Harryho Stylesovcov´" Pritiahol si ma s úsmevom do náruče a nežne ma pobozkal.

"Je to úžasné. Ale ako vážne? Byt? Ty si kúpil byt? Pre nás? Nie je to unáhlené?" Sypala som zo seba otázky a Harry len začal krútiť hlavou.

"Nie je to unáhlené. V podstate už aj tak spolu bývame. Len teraz to už bude bez tých ďalších štyroch votrelcov. Budeme len ty a ja."

Palcom som zľahka prešla po malej kovovej ceduľke a zotrela si slzu stekajúcu po líci, ktorá mi vybehla pri spomienke, na to ako ma sem Harry doviedol prvý krát. Vtedy som bola taká šťastná, no ako dlho mi to šťastie vydržalo. Všetko bolo len klamstvo. Nikdy naozaj nebolo žiadne Ja a On. A ani nebude. Odídem a obaja začneme svoje nové životy....


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Amore <3 Amore <3 | Web | 23. června 2015 v 22:34 | Reagovat

:-)  :-)

2 Lexi Lexi | E-mail | Web | 23. června 2015 v 23:45 | Reagovat

Ach jo to je tak smutné až mě samotnou to dohání k pláči, doufám, že se brzo dají znovu do kupy prosím netrap nás dlouho a přide co nejdříve díl je to vážně napínavé prosím...A díky moc za díl :-)

3 Nika Nika | 25. června 2015 v 21:51 | Reagovat

Ach jaj :-( pekna ale smutna kapitola :-)  :-)
Tesim sa na dalsiu :-)  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

1D-ONLINE-FANFICTION | ARCHIV | © 2013 - 2018