His brown eyes - 5. kapitola

21. února 2014 v 13:11 | Mrs.Tomlinson |  FF - His brown eyes

5. Kapitola


Pohľad Kristen:

Od Markovej smrti už doma nebolo nič ako predtým. Mama sa už skoro ani nezasmiala a stále viac času trávila v práci, čo som jej ale nijak nezazlievala. To čo sa stalo ju zmenilo. Nás všetkých. Ani ja s Miou sme už viac neboli také ako kedysi. Teda stále sme chodili do školy, stretávali sa s priateľmi, lenže už to nebolo ono. Obe sme sa nejak zhodli na tom, že by sme mali na nejaký čas zmeniť ovzdušie a najlepším riešením kam ujsť pred problémami a smútkom bola naša teta Lisa, ktorá žije v Londýne. Ako malé sme k nej chodili dosť často, lenže potom prišiel rozvod našich rodičov a tá Marková nehoda a my sme mali už neboli tak často v kontakte. No teraz sa to všetko zmení a my si to u nej poriadne užijeme.. A začneme Miinimi narodeninami.
"Dobré ránko sestrička... A všetko najlepšie!!!" Vyhŕkla som s úsmevom.
"Ďakujem..." Odpovedala mi a tiež sa usmiala.
"Lisa šla do práce, takže! Máš narodeniny em... čo tak niekam vypadnúť?!" Usmievala som sa šibalsky a v duchu som si už predstavovala ako to celé oslávime. Nejaký dobrý bar, pitie, pekný chalani....
"Na to zabudni! Nehodlám sa strieskať a tak narobiť Lise starosti druhý deň čo som tu. Spamätaj sa sestra!!" Krútila hlavou.
"Nemyslela som že sa pôjdeme opiť. Len som dúfala že na svoje narodeniny nebudeš sedieť doma na gauči a pozerať nejaký nudný film pri ktorom aj tak zaspíš." Povedala som rýchlo a ona nakoniec súhlasila...
Večer sme Lise povedali, že si trochu vyrazíme von, aby sme oslávili Miine narodeniny a šli sme sa prichystať. Mala som úplne jasno čo na seba a tak som si zo skrine vytiahla svoje obľúbené rifľové kraťasy s čierno-bielým topom a šla do kúpeľne dať si rýchlu sprchu. Keď som bola pekne čistá, dôkladne som sa osušila, navliekla na seba prichystané čisté veci a vrátila sa naspäť do izby. Sadla som si pred zrkadlo a rozmýšľala čo si spravím s vlasmi. Nakoniec som si ich len s kulmou trochu natočila a po bokoch vypla zo sponkami. Oči som si len jemne prešla čiernou špirálou, pri čom na pery som si už tradične naniesla výrazný červený rúž. Keď som bola hotová šla som si ešte nahádzať do tašky pár veci a potom som nám zavolala taxík...
"Mia?" Nakukla som jej do izby. "Taxík tu bude každú chvíľu, mala by si si pohnúť." Popohnala som ju a zmizla za dverami. Zbehla som dole a pri dverách si rýchlo obula svoje úplne nové topánky na vysokom opätku. Konečne budem aspoň chvíľu pôsobiť vyššia.
"Dnes ti to pristane." Ozvala sa mi zrazu za chrbtom Lisa.
"Vďaka." Usmiala som sa na ňu a prehodila si cez plece tašku.
"Mala by si si vziať aj bundu. Takto večer už býva chladno." Poradila mi.
"To prežijem." Zasmiala som sa...
Mia zbehla dole práve keď sa z vonku ozvalo trúbenie a tak sme sa rýchlo rozlúčili s Lisou a vybehli von. Nastúpili sme a ja som hneď šoférovi nadiktovala adresu najbližšieho baru. Mia sa netvárila dva krát nadšene, ale myslím že niečo takéto odo mňa čakala. Veď ma dobre pozná. Len čo šofér zastal zaplatili sme mu a vystúpili sme. Popadla som Miu za ruku a hneď ju ťahala na druhú stranu k baru. Až ku vchodu sa ozývala hlasná hudba, ktorá sa šírila z vnútra. Na čo som sa len usmiala, vzala Miu za ruku a hneď ju ťahala dnu. Predrať sa pomedzi všetkých tých ľudí dalo zabrať, ale nakoniec sme sa dostali až k baru, kde sme si hneď sadli na dve voľné stoličky.
"Ahoj. Poprosím dva krát Whisky." Usmiala som sa na barmana. Chvíľu si ma premeriaval, no potom vzal fľašu a začal nám pitie chystať.
"Si tu nová?" Začal vyzvedať.
"Ako sa to vezme." Usmievala som sa.
"A ako sa to vezme?" Vyzvedal s úsmevom ďalej. Musím uznať že mal naozaj niečo do seba.
"Nie som odtiaľto, ale ani tu nie som prvý krát." Zasmiala som sa a kúsok sa k nemu naklonila. "So sestrou sme sem prišli zabudnúť na minulosť a nájsť nový začiatok." Dodala som.
"A čo zahŕňa ten nový začiatok?"
"Čo príde." Mykla som plecom...
Otvoril ústa aby zo mňa vytiahol nejaký ďalší detail môjho pobytu v Londýne, keď v tom ho niekto zavolal z opačnej strany baru a tak mi len podal dva poháre a zmizol. Iba som nad tým pokrútila hlavou a otočila sa k Mii.
"Celkom sympaticky, že?! Čo myslíš?" Spýtala som sa jej, no ona ma akosi nevnímala. "Em...? Hej... Zem volá Miu!!" Zasmiala som sa a zamávala jej rukou pred očami, čím som ju konečne upútala.
"Prepáč, len som sa zamyslela." Pozrela na mňa a trochu sa zamračila. "Pôjdem sa nadýchať čerstvého vzduchu..." oznámila mi a vydala sa ku východu.
"Dobre." Prikývla som a ona zmizla v dave. "Divné..." pokrútila som nad ňou hlavou a odpila si zo svojho pohára.
"Stalo sa niečo?" Zjavil sa zrazu predo mnou ten barman.
"Nič... to len moja segra sa správa akosi divne." Usmiala som sa a kopla do seba zvyšok Whisky.
"Aha..." zasmial sa. "Mimochodom ja som Matt." Podal mi ruku.
"Kristen. Ale kľudne mi hovor Kris." Usmiala som sa a prijala jeho ruku.
"Nechcela by si si niekedy niekam vyjsť?" Spýtal sa a podal mi ďalší pohár, ktorý som hneď kopla do seba.
"Akože rande?" Pozrela som naňho prekvapene. Uff... Ide na to zhurta.
"A bolo by to rande?"
"To mi povedz ty."
"Tak asi by to bolo rande." Zasmial sa.
"Fajn. A kedy?"
"Čo tak budúci týždeň? Máme tu jednu akciu."
"Ale to nebude rande, keď ty budeš pracovať." Zasmiala som sa mu.
"Nebudem." Žmurkol na mňa a zmizol za ďalšími zákazníkmi.
Uf tak toto je aj na mňa rýchle. Som tu ani nie dva dni a už mám dohodnuté rande. "Som proste dobrá." Zasmiala som sa pre seba a vtedy sa tam zjavila Mia s tým že odchádzame. Rýchlo som sa natiahla cez bar po kúsok papiera na ktorý som Mattovi naškrabala číslo, dopila svoj drink a spolu s Miou sme sa vydali k východu...
XXX
Ráno som sa zobudila s obrovskou bolesťou hlavy a žalúdkom ako na vode. Keď som sa pokúsila vstať prišlo mi nehorázne zle a tak som rýchlo vyskočila z postele a šprintovala pozdraviť svoju kamarátku záchodovú misu.... Milujem žúrky, ale tieto rána sú ako za trest...
"Aspoň to stálo za to?" zasmiala sa mi Lisa vo dverách, keď ma videla ako sa skláňam nad záchodom.
"Jasné. V piatok mám rande." Precedila som cez zuby a utrela si ústa.
"Ako to že ti vôbec niečo naliali? Veď nie si plnoletá." Hromžila.
"Môjmu šarmu len málo kto odolá." Usmiala som sa slabo. "A potom... na to rande ma pozval práve ten čo mi nalieval."
"Hmm.. že ma to neprekvapuje." Pokrútila hlavou a otočila sa na odchod. "Keď sa dáš do poriadku prídi na raňajky." Povedala mi a odišla. Pri pomyslení na jedlo sa môj žalúdok znova prevrátil, takže som sa zas rýchlo sklonila nad záchod. Nenávidím tento život!
Keď asi po hodine sedenia pri záchodovej mise už zo mňa nemalo čo vyliezť vyštverala som sa na nohy a prešla k umývadlu.
"Bože ty vyzeráš.." zhodnotila som svoj výzor, keď som sa zbadala v zrkadle. Vypláchla som si ústa studenou vodou a slimačím tempom sa dovliekla do postele. Dnes to vidím tak že prespím celý deň. zakutrala som sa do hrubej periny a po pár minútach som už o sebe nevedela...
XXX
Keď som sa zobudila, všimla som si na hodinách že je skoro jedenásť... Páni ja som vážne spala celý deň. Našťastie mi už nebolo tak zle ako predchádzajúci deň, tak som hneď zliezla z postele a šla si dať rýchlu sprchu. Cítiť na svojom unavenom tele horúce kvapky vody bolo vážne príjemne. Vydržala by som tam tak stáť aj celý deň... Vodu som vypla až po dobrej pol hodine keď som usúdila, že by som už mala odtiaľ vyliezť. Zabalila som sa do osušky a vrátila sa naspäť do izby, kde som na seba natiahla čisté tepláky a tielko. Rýchlo som si postlala posteľ a šla si do kuchyne vziať niečo na raňajky.
"Brééé ránko." Pozdravila som Lisu s úsmevom.
"Ále Šípková Ruženka sa zobudila?" Zasmiala sa mi.
"Haha..." pretočila som očami a šla si nasypať cereálie do misky. "Kde je Mia?" Zaujímalo ma.
"Pred hodinou odtiaľto vystrelila ako strela, lebo zrejme zaspala."
"A kam šla?"
"Po vašu matku na letisko. Každú chvíľu by tu mali byť."
"Počkať! Čo? Naša mama príde do Londýna?" Vytreštila som na ňu oči. "Prečo?"
"Má tu akési pracovné stretnutia či čo to. Myslím že sa tu nezdrží..." Vysvetľovala mi s úsmevom, keď v tom jej začal vyzváňať telefón. "Prosím, Lisa Donovan..." Ozvala sa veselo.
Kým sa Lisa venovala telefonátu, ja som sa konečne pustila do svojich raňajok. Alebo obeda? Hmm to je jedno...
"... stalo sa niečo?" Začula som Lisu a v tom som zbystrila. Odvtedy čo Mark zomrel sa mi táto otázka vôbec nepáčila. "Oh môj bože! To nemyslíte vážne, že nie?! Áno samozrejme... hneď prídem!" zahlásila vážne a zložila.
"Čo sa deje?" Vyzvedala som hneď, keď som videla že sa jej derú slzy do očí.
"Kris... ide o Miu.."
"Čo?" Vyskočila som hneď na nohy. "Čo je s mojou sestrou?"
"Volali mi z nemocnice, že mala autonehodu." Šepla a ja som sa znova zviezla na stoličku.
"Nie! To musí byť nejaký omyl..." mrmlala som si pre seba a znova sa pozrela na Lisu. "Lisa povedz že to je nejaký vtip.. Že je Mia v poriadku. Prosííím.." prosila som ju a už som cítila ako mi začali tiecť slzy po lícach.
"Uvidíš bude v poriadku." Usmiala sa na mňa chápavo. "Zlatko bežím do nemocnie. Keď sa dozviem niečo nové, tak ti zavolám..."
"Čo? Nie! Nebudem tu len tak sedieť! Idem s tebou." Povedala som rázne a vyskočila hneď zo stoličky.
"Tak dobre." Prikývla a ja som vybehla na chodbu. Bolo mi úplne jedno že mám na sebe len rozťahané tepláky a staré tielko. Teraz bola dôležitá len Mia... Rýchlo som si obliekla bundu, na nohy natiahla svoje nové biele tenisky a netrpezlivo čakala pri dverách na Lisu, ktorá pribehla po pár minútach...
XXX
Pred nemocnicou Lisa okamžite zaplatila taxikárovi a rýchlo sme sa ponáhľali k budove. Vo vnútri postávalo niekoľko skupiniek ľudí, ktorí čakali na svojho doktora, len my sme sa nezastavovali a rovno si to mierili až ku informáciám.
"Dobrý deň." Pozdravila Lisa milo sestričku sediacu za prepážkou. "Hľadáme Miu Montgomeryovú. Pred chvíľou ju sem priviezli po autonehode." Sypala zo seba.
"Ste jej rodina?" Spýtala sa tá ženská a ani pri tom na nás nepozrela. To akože vážne?
"Ja som jej..." Začala vysvetľovať, keď v tom si za nami ktosi odkašľal.
"Ehm prepáčte..." Ozval sa a neisto a my sme sa za tým hlasom otočili. Keď som zbadala kto stojí predo mnou úplne som onemela. Toto musí byť nejaká skrytá kamera, alebo čo... Mal by ma niekto štipnúť, lebo toto sa mi určite len sníva...
"Áno?" Spýtala sa ho Lisa a slabo sa usmiala.
"Počul som ako ste sa pýtali na Miu Montgomeryovú a tak som si hovoril... Vy budete asi jej mama, že?..."
"Som jej teta Lisa a toto je jej sestra Kristen." Povedala rýchlo a on prikývol. "A vy ste? Viete čo je s mojou neterou...."
"Ja som..."
"Zayn Malik." Vypadlo nakoniec zo mňa, pri čom Lisa na mňa nechápavo pozrela a Zayn sa len uškrnul a znova prikývol.
"Vy sa poznáte?" Vyzvedala a keď som pokrútila záporne hlavou, tak sa znova otočila k Zaynovi. "Takže... vy snáď viete niečo o mojej neteri? Tak hovorte!" Spýtala sa a ja ju pri tom automaticky chytila za ruku, lebo som sa bála odpovede.
"Ja som... šiel som práve okolo, keď jej auto zišlo z cesty. Rýchlo som volal záchranku a teraz je..."
"Čo je s ňou? Je snáď..." Vyzvedala netrpezlivo a ja som už cítila ako ma v očiach štípu slzy.
"Nie to nie." Pokrútil hlavou, ale očividne sa mu o tom nerozprávalo ľahko. A ani sa nečudujem. Veď komu by sa niečo také hovorilo ľahko.. A ešte ľuďom ktorých ani nepozná. "Je na operačke. Hovoril som s doktorom, ale zatiaľ nie je nič nové. Zrejme to ešte nejaký čas potrvá." Vysvetlil a Lisa prikývla. Ešte sa o niečom rozprávali, ale ja som ich už nedokázala počúvať a zviezla sa na prvú stoličku čo som mala po ruke. Nedokázala som tam len tak postávať a čakať na doktora, ktorý nám povie niečo nové. Odkedy sme prišli s Lisou do nemocnice prešlo len pár minút, no mne to pripadalo ako celá večnosť. Ona sa tam stále bavila o niečom so Zaynom a ja schúlená na studenej nemocničnej stoličke som sa v tichosti utápala vo svojej bolesti. "Čo ak to Mia.... NIE! Ona proste musí prežiť! Nesmiem stratiť ešte aj ju." Krútila som nad svojimi myšlienkami hlavou a pretrela si oči z ktorých sa mi už hrnuli slzy. Nohy som si pritiahla ešte bližšie k telu a tvár si zaborila do kolien. Potichu som si tam vzlykala, keď ma zrazu objali čiesi silné ruky. Pomali som zdvihla hlavu a pozrela s uplakanými očami na dotyčného. Keď som zistila kto to je úplne som prestala dýchať.
"Bože... Sníva sa mi?" Vypadlo zo mňa nakoniec. Inokedy by som tu už pišťala a skákala od radosti, len preto že tu vedľa mňa sedí a dotýka sa ma, no dnes som zo seba nedokázala dostať nič. Nedokázala som sa radovať, keď som bola celým svojím telom a dušou naladená len na moju sestru.
"Od Boha mám trošku ďaleko. Skôr uprednostňujem keď ma volajú Louis." Usmial sa tým najkrajším úsmevom aký som kedy videla. "A ty musíš byť Kristen, že? Zayn mi povedal čo sa stalo tvojej sestre." Dodal a mne znova začali tiecť slzy. "Šššš... Neplač. Bude v poriadku." Tíšil ma a pritiahol si ma bližšie k sebe, aby ma mohol pevnejšie objať.
"Nesmiem prísť aj o ňu..." Plakala som ďalej a svojimi slzami som Louisovi zmáčala celé tričko, no jemu to očividne vôbec nevadilo. Stále ma pevne držal a rukou mi prechádzal po chrbte, aby ma utíšil.
"O nikoho neprídeš! Rozumieš?" Šepol mi do vlasov a ja som slabo prikývla...
"Ehmm..." Ozvalo sa zrazu slabé odkašlanie a ja som sa od Louisa neochotne odtiahla, aby som pozrela na postavu postávajúcu vedľa nás.
"Mami." Vypadlo zo mňa a rýchlo som vbehla do jej náruče.
"Zlatko si v poriadku?" Vyzvedala hneď a silno ma stisla. "Tamten mladík s Lisou mi povedali čo sa stalo. Je to moja chyba. Nemala som chcieť, aby po ma Mia prišla. Mala som si vziať taxík...." Pokračovala a ja som sa od nej kúsok odtiahla.
"Mami to nehovor. Nie je to tvoja chyba..." Snažila som sa ju ukľudniť, keď v tom so si všimla doktora, ktorý práve prišiel k Lise, Zaynovi a Louisovi, ktorý sa k ním pripojil. Chvíľu im niečo vysvetľoval a potom vykročili k nám.
"Pani Montgomeryová?" Oslovil moju mamu a tá hneď zbystrila.
"Áno? Čo je s mojou dcérou?"
"Ako som už hovoril vašej sestre, keď ju priviezli nedávali sme jej veľké nádeje. Ale my sme robili aj nemožné, aby sme ju udržali nažive a aj sa nám to podarilo. Lenže stratila veľa krvi a potrebujeme nejakého darcu ktorý má 0 skupinu."
"Túto krvnú skupinu má u nás okrem Mii len otec, ale on tu už nežije." Vypadlo zo mňa a mama len prikyvovala.
"Takže..."
"Ja mám 0-ku." Ozval sa zrazu Zayn a my sme len nemo naňho vytreštili oči.
"Čo?" Vyletelo zo mňa a mamy naraz.
"No čo? Keď už som pomohol dostať ju až sem, tak prečo by som jej nedal trochu svojej krvi, keď ju potrebuje." Mykol plecom.
"Super, tak poďme." Potešil sa doktor a hneď ho viedol do akejsi izby....
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nila Nila | Web | 21. února 2014 v 18:37 | Reagovat

trošku smutné,ale nádherné :) skusím najít 1.kapitolu abych věděla o co go ;)

2 Katy* a Lucy* Katy* a Lucy* | Web | 22. února 2014 v 10:29 | Reagovat

WOW :3

3 Nila Nila | Web | 22. února 2014 v 11:08 | Reagovat

byla jsi nominovaná! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

1D-ONLINE-FANFICTION | ARCHIV | © 2013 - 2017