Just Give Me A Reason - 9. Kapitola

13. ledna 2014 v 10:13 | Mrs.Tomlinson |  FF - Just Give Me A Reason

9. Kapitola


Stála som tam neschopná slova a hľadela na nich ako blázon, no rýchlo som sa spamätala. Zhlboka som sa nadýchla a otočila sa k Mikovi.
"Ahoj." Pozdravila som ho s úsmevom a podišla k nemu.
"Ahoj zlatko." Odzdravil ma a sklonil sa aby ma mohol pobozkať. V tomto momente neviem či mi to má byť nepríjemné, alebo sa mám z toho tešiť. "Toto je pre teba." Kúsok sa odtiahol a pred tvár mi strčil ružu.
"Ďakujem." Usmiala som sa. Vtiahla som ho dnu a otočila sa k Harrymu. "A ty? Čo tu robíš?"

"To je mi milé privítanie." Pretočil očami a pretlačil sa okolo mňa dnu. "Pozval ma Kyle." Dodal a ja som pri tom zaťala päste.
"Ja toho škreta blonďavého raz prerazím! Toto mi robí schválne." Zašomrala som si pre seba a otočila sa ku Harrymu. "Fajn. Tak ti ho zavolám!" Usmiala som sa falošne a podišla ku schodisku. "KYLE PRIŠIEL TI PRÍVESOK!!!" Zrevala som naňho a vrátila sa k Mikovi. Rýchlo som ho schmatla za ruku a ťahala ho do kuchyne za mamou.
"To čo bolo?" Vyzvedal Mike.
"Ale nič." odsekla som a vošla do kuchyne.
"Keď myslíš." Zasmial sa a vošiel za mnou. "Zdravím pani Richards." Pozdravil milo mamu a ta sa k nemu otočila.
"Mike. Vitaj u nás." Pozdravila ho s úsmevom a letmo ho objala. "Ukáž sa... Zmenil si sa odkedy som ťa videla naposledy. Teraz si taký..."
"Starší?" zasmial sa.
"Hej. Vyrástol si. Teraz je s teba mladý muž a nie ten chlapec čo robil s našou Leou blbosti."
"To je pravda. Už nie som to dieťa. Som dospelý. Už mám devätnásť."
"Devätnásť? To tak..."
"Pani Richards ako to robíte, že to tu vždy tak krásne vonia?" ozval sa zrazu od dverí Harry čo moju mamu odpútalo od rozhovoru s Mikom. Ak sa doteraz usmievala, tak teraz sa jej úsmev ešte viac rozšíril.
"Harry." Vypadlo s nej naradostene a tiež ho šla objať. "To je milé prekvapenie. Nevedela som že Kyle pozval teba.... A mimochodom minule som ti niečo povedala. Máš ma volať Linda."
"Jasné.. Linda. Prepáčte." Usmial sa na ňu žiarivým úsmevom. "Inak Linda dnes vám to veľmi pristane." Pochválil ju a ona sa ešte viac rozžiarila... Bože to zas dopadne...
"Ďakujem." Povedala so širokým úsmevom. Keby to nebola moja matka a nevedela som že je šťastne vydatá, tak by som povedala že s ním flirtuje. Bože bŕŕŕŕ... "Ale čo tu tak postávate? Posadajte si a ja idem zavolať Johna nech sa môžeme naobedovať. Určite ste už hladní." Dodala rýchlo a zmizla za dverami.
Všetci štyria sme si posadali k stolu a keď sa vrátila mama aj s otcom pustili sme sa do jedla. Najskôr nikto nič nehovoril, no potom zrazu Harry zadrel akúsi hlášku a všetci sa na tom začali smiať. Teda okrem mňa.. Neviem, ale asi som vážne divná, lebo som ho vôbec nepochopila. Alebo som sa o to ani nesnažila. Je to predsa Harold...
"...Ale vážne. Bolo to tak." Zasmial sa nahlas vedľa mňa a pri tom niečo horlivo vysvetľoval mame. "Ozaj aby som nezabudol." Otočil sa zrazu ku mne a Kylovi. "Budúci víkend s chalanmi robíme párty, tak dúfam že prídete."
"Ja na párty nechodím, ale Kyle určite rád príde ako tvoj verný psík." Usmiala som sa.
"LEA!" Okríkla ma mama, ale ja som si z toho akosi nič nerobila. Už nie!
"Odkedy ty nechodíš na párty?" Ozval sa zrazu aj Mike čo bolo asi prvý krát za celý ten čas.
"No ja..."
"Čo myslíš? Odkedy sa asi tak nechodí nikam baviť?" skočil mi do reči Kyle. "Hmmm.. už viem! Odvtedy čo si ju skoro nechal zomrieť na tej ulici."
"Čo?" Harrymu pri tej poslednej vete skoro zabehlo, no nikto tomu nevenoval pozornosť.
"Kyle! Prestaň!" okríkla som ho.
"Lea mňa vážne mrzí že som vtedy tak zdrhol. Mal som niečo spraviť..." Ospravedlňoval sa mi Mike
"To si teda mal." Rýpal stále Kyle.
"Prestaň!" zavrčala som naňho a otočila sa k Mikovi. "Nepočúvaj ho! Ty predsa nemôžeš za to čo sa stalo." Povedala som mu kľudnejšie. V očiach ma zaštípali slzy, ale nejak som ich zahnala. Nechcela som Kylovi spraviť tu radosť, že sa tam zložím.
"Segra zbláznila si sa? On za to nemôže? Vážne? Tento kretén sa tu celý čas hral na úžasného priateľa a keď si ho najviac potrebovala, tak zdrhol." Vyletel na mňa Kyle.
"Jasné, lebo ja som to spravil schválne! Som zbabelec. Priznávam. Ale čo... veď ty si tu ten dokonalý veľký braček a s veľkou radosťou si hneď všetko napravil." Vrátil mu Mike.
"Ty zasraný...." vyskočil už naštvane zo stoličky Kyle, ale otec ho hneď za rukáv stiahol naspäť.
"Už prestaňte! Hádate sa pre samé blbosti."
"Blbosti? Tvoj život je blbosť?"
"Stalo sa to pred tromi rokmi a ja som už na to zabudla. Tak sa s tým konečne zmier aj ty!" vykríkla som naňho a vybehla z kuchyne. Ešte som počula ako sa Mike znova pustil do Kyla a ako sa ich otec snažil ukľudniť, ale ja som bežala ďalej. Vbehla som až do obývačky a tam sa zvalila na gauč. Nohy som si pritiahla až pod bradu a objala sa rukami. Tvár som si zaborila do kolien a rozplakala sa.
"Lea.." ozval sa po chvíli predo mnou známi chrapľavý hlas.
"Choď preč Harry!" Povedala som a ani som pri tom naňho nepozrela. Nechcela som aby ma takto videl. Možno je pravda že sa stále sa na niečom doťahujeme a nie vždy sa zhodneme, ale aj tak som nechcela aby ma videl plakať... Myslela som si že to nechá tak a pôjde preč, ale on si namiesto toho sadol vedľa mňa a objal ma okolo pliec. Nemala som už ani sily aby som na to protestovala a tak som sa len k nemu ešte viac pritiahla a nechala ho aby ma objal ešte pevnejšie.
"Mrzí ma čo sa tam stalo." Šepol mi pri uchu.
"Jasné.." Hlesla som s miernym sarkazmom v hlase a on sa na to odo mňa odtiahol.
"Lea pozri sa na mňa!" povedal vážne, lenže ja som sa nemienila naňho pozrieť. "No ták. Pozri na mňa!" Zopakoval a jemne mi zdvihol tvár, aby som sa naňho pozrela. Prstom mi zľahka prešiel po líci čím mi zotrel stekajúcu slzu. Hľadel na mňa s vážnym výrazom a potom sa sladko usmial ako predtým na moju mamu. "Vieš o tom že keď sa hneváš, tak si sexy?" zahlásil na čo som sa musela zasmiať.
"Harold ty si fakt pako." Zasmiala som sa. "Ja tu revem a ty tu zadreš takúto hláškou."
"Aspoň splnila svoj účel."
"A to?"
"Usmiala si sa... A nazvala si ma pakom, čo nie je u teba také zlé. Normálne si na to prirovnanie už začínam zvykať." Zasmial sa.
"Hej pasuje k tebe." Usmiala som sa.
"Tak čo prídeš na tu párty?"
"Ja som to myslela vážne, keď som povedala že na párty nechodím."
"Ani keď ti poviem, že to celé vymysleli chalani len aby ťa znova videli?"
"Mňa?" Pozrela som naňho prekvapene.
"Mňa sa nepýtaj." Zasmial sa. "Zrejme si sa im vážne páčila."
"Hej jasné." Zasmiala som sa tiež.
"Tak čo im mám povedať? Prídeš?"
"Ja neviem... ešte nad tým pouvažujem."
"Fajn..." prikývol a začal sa štverať na nohy. "Ozaj! Skoro som zabudol. Niečo som ti doniesol."
"Mne?"
"Hej tebe." Uškrnul sa a zo zadnej kapsy vytiahol akési papiere.
"Čo to je?"
"Pozri sa a uvidíš." Vzala som si od neho tie papiere a hneď ich začala listovať.
"Ale veď to je..." pozrela som naňho ohromene a on prikývol. "Kedy si to stihol?"
"Včera večer keď som prišiel domov som si k tomu sadol.. Snáď to bude dobre. Prehrabával som sa v tých knihách skoro celú noc."
"Je to... je to presne ako som chcela. Ako si vedel čo tam chcem dať?"
"Možno nie som až taký idiot." Zasmial sa. "A možno máme toho viac spoločného ako si myslíš."
"Hmmm..." prikyvovala som a pri tom hľadela do papierov.
"Ak by tam bolo niečo..."
"Lea..." ozval sa zrazu od dverí Mike, tak som sa obzrela. Keď som zbadala jeho tvár okamžite som odhodila papiere bokom a rozbehla sa k nemu.
"Preboha čo sa stalo?"
"To nič nie je." Slabo sa na mňa usmial.
"Ako že nič? Veď máš rozrazené ústa! To ti spravil Kyle?" Spýtala som sa, no on neodpovedal. "Takže hej! Toto už vážne prehnal!" Povedala som naštvane a chcela ísť za Kylom, no Mike ma zastavil.
"Zlatko nechaj to tak. Zaslúžil som si to. Ja som sa len chcel..."
"Tak ja vás už nechám." Ozval sa zrazu vedľa nás Harry. Iba som prikývla a on sa pobral ku vchodovým dverám.
"A Harry..?" Zavolala som naňho ešte skôr ako stihol odísť.
"Hmm?" Otočil sa zvedavo.
"Ďakujem." Povedala som a slabo sa usmiala. Chvíľu na mňa len hľadel a potom prikývol.
"Uvidíme sa v škole." Usmial sa a zmizol za dverami.
"Ja už tiež pôjdem." Zahlásil Mike kým som ešte stále hľadela na dvere.
"Čo? Prečo?" pozrela som naňho. "Nie! najskôr ti ošetrím tie ústa."
"Lea to je v pohode. A mal by som vypadnúť skôr ako sem tvoj milovaný braček nabehne a vrazí mi ešte jednu." Zasmial sa. "Ešte sa uvidíme."
"Ale ty zajtra odchádzaš." Povedala som smutne a sklopila pri tom zrak.
"Vlastne nie...." zahlásil vážne a ja som naňho prekvapene pozrela.
"Čo?"
"Nooo chcel som ti to povedať už pri obede, ale akosi sa to zvrtlo tak som k tomu nemal čas. Malo to byť prekvapko..."
"Sem s ním."
"Ide o to že otec tu má nejakú prácu, takže tu asi nejaký čas pobudnem."
"Aký dlhý čas?"
"Neviem. Možno mesiac, možno do konca roka... fakt neviem."
"Mike to je super." Zaradovala som sa a silno ho objala.
"Hej, to je." Usmial sa a letmo ma pobozkal. "Tak ja idem. Potom ti zavolám a niečo podnikneme." Dodal a šiel k dverám. Pri nich sa ešte posledný krát s úsmevom otočil ku mne a keď som sa aj ja usmiala tak vybehol von...




PS: Minule som sa trochu nudila tak som spravila jeden obrázok Kyla a Lei... použijem ho ešte v
jednej kapitole, len ho upravím na fotku v rámiku... bude to taká spomienková :)



 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Faith Faith | Web | 21. ledna 2014 v 18:56 | Reagovat

I Love It!! :-D :-D
Vím, že moje docházka na tvoje i můj blog je otřesná, ale snažím se :D
Ani netušíš, jak happy jsem byla, když jsem si všimla nového dílu...
Ugh! Tolik Harry Feels, že možná půjdu sepsat novou Bitch :-D :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

1D-ONLINE-FANFICTION | ARCHIV | © 2013 - 2017