Just Give Me A Reason - 7.Kapitola

16. prosince 2013 v 15:36 | Mrs.Tomlinson |  FF - Just Give Me A Reason

7. Kapitola

"Toto je šialenstvo! Okamžite s tým prestaň! Budeš to ľutovať!" nadávalo mi moje podvedomie, kým sme sa s Harrym nevedeli od seba odtrhnúť. Problém bol ale v tom, že ja som nechcela prestať. Z nejakého nevysvetliteľného dôvodu sa mi páčilo keď ma Harry bozkával. Moja pokožka úplne horela na miestach kde sa ma dotýkal...
"Ehmm..." odkašľal si zrazu ktosi pri nás a my sme automaticky od seba odskočili. "Prepáčte. Nechcem vás rušiť mládež, ale o desať minúť zatvárame." Usmiala sa na nás ospravedlňujúco pani Donovenová.
"Ďakujeme madam. Už sme na odchode. Len si vezmeme veci." Povedal jej Harry s úsmevom, zatiaľ čo ja som mala chuť sa niekam prepadnúť od hanby. Pomali ma dobiehal môj stratený rozum a ja som si začínala uvedomovať čo sa tu práve stalo. Čo som sa zbláznila? Nie! Toto nie je normálne.

"Fúúú, to bolo o chlp." Uškrnul sa na mňa Harry, keď sa pani Donovenová vzdialila. Spravil krok ku mne aby ma mohol znova objať, no ja som pred ním cúvla.
"Ja- ja už musím ísť." Vykoktala som zo seba a rozbehla sa k stolu kde sme mali svoje veci.
"Lea počkaj!" Zakričal za mnou no ja som sa neotočila. Rýchlo som si vzala svoju tašku a vybehla von. Vonku ma ovial studený večerný vzduch až som zaľutovala že som si obliekla tie prekliate šaty... Uvedomovala som si že každú chvíľu vybehne Harry von, tak som ignorovala zimu a vykročila do tmavej ulice.
"Lea!" počula som ho na mňa kričať z diaľky no ja som sa nezastavila. Práve naopak. Ešte som zrýchlila, čo v tých opätkoch nebolo vôbec ľahké. "Lea stoj už!" Dobehol ma po chvíli. Zdrapil ma za ruku a tým ma otočil k sebe.
"Pusti ma!" zavrčala som naňho.
"Čo sa stalo? Prečo si ušla? Spravil som niečo zle? Nebránila si sa tomu bozku."
"Možno som mala." Priznala som šeptom skôr pre seba ako jemu. "Nechcem byť ďalšia na tvojom zozname." Povedala som ráznejšie a pri tom mu pozrela do očí.
"Nie si ďalšia na zozname. Si to stále ty. Si jednoducho Lea. Si sestra môjho najlepšieho kamaráta..."
"Veď práve! Ty môžeš mať na každú noc inú a ja nechcem medzi ne patriť. Ja taká nie som. Toto by nefungovalo."
"Ako to môžeš vedieť keď to ani neskúsiš?"
"Ja nič skúšať nechcem! To ty si s tým začal. Ty si ma začal bozkávať."
"Ale neukončila si to!"
"Ja- ja..." zrazu som nevedela čo na to povedať. "Zaskočil si ma tým.... Proste to už nebudeme opakovať!" Povedala som vážne a vykročila ďalej.
"Fajn ako chceš. Tak ťa aspoň odveziem domov." Navrhol.
"Nie. Ja sa radšej prejdem."
"Lea neblázni! Je hrozná zima a vyzerá že každú chvíľu začne pršať."
"Ja to risknem." Povedala som vážne a pokračovala v ceste. Na chrbte som cítila jeho pohľad, no ja som nemala v pláne otočiť sa. Pretláčala som sa cez dav ľudí postávajúcich okolo, až som sa mu stratila z dohľadu úplne.... Kým som sa dostala domov bola skoro polnoc a ako bonus naozaj začalo pršať, takže som prišla úplne premočená....
XXX
Celé sobotňajšie doobedie som strávila zavretá vo svojej izbe. Necítila som sa nejak najlepšie...pravdepodobne ten včerajší dážď spravil svoje a ja teraz budem chorá... a potom sa mi nechcelo odpovedať na blbé otázky typu "Stalo sa niečo?" , "Spravil ti niekto niečo?" . Jediné čo som chcela, bolo mať pokoj od všetkých. Mama mi občas nazrela do izby, no keď videla že nemienim odpovedať na jej otázky, tak zas odišla.
"Zlatko my už ideme na tu oslavu. Zvládneš to tu sama?" Objavila sa znovu vo dverách mama.
"Jasné že to tu zvládnem. Nie som predsa malá." Odtrhla som zrak od knihy, ktorú som si čítala a pozrela na ňu. "A kde je vlastne Kyle?"
"Ten niekam odišiel s kamarátmi už ráno."
"Aha."
"Keby si bola hladná tak si niečo objednaj. Nechala som ti v kuchyni nejaké peniaze."
"OK diky." Usmiala som sa.
"Dobre tak ja už idem. Keby niečo tak volaj." Usmiala sa a zmizla za dverami.
"Dobre sa zabavte." Zakričala som jej ešte skôr ako stihla úplne zavrieť dvere.
Len čo sa za nimi zabuchli dvere, znova som si otvorila knihu a začala ju čítať. Po chvíli ma však prestala baviť a tak som ju odložila. Rozmýšľala som čo mám robiť no nič ma nenapadalo.. Nakoniec som sa rozhodla, že sa pozriem na tu úlohu z dejepisu. Z tašky som si vytiahla zošit, no nikde som nemohla nájsť knihu.
"Doriti! Včera som tak rýchlo vybehla z tej knižnice, že som zabudla na knihy." Hundrala som si pre seba, práve keď mi pípla správa na mobile. Hneď som si ho vzala a otvorila správu.
"Neskočíme dnes do kina? Mike."
S Mikom som vždy rada niekam vyrazila, lebo s ním bola vždy sranda. No dnes... Dnes nemám chuť vidieť ani jeho. Nie preto že by som sa naňho hnevala, to nie. Nemám predsa dôvod hnevať sa. Veď nič nespravil. Proste chcem byť aspoň jeden deň sama.
"Sorry Mike, ale dnes sa mi nechce ísť nikam."
Naťukala som rýchlo odpoveď a odoslala správu. Telefón som položila na stôl a šla do kuchyne. Bola som trochu hladná a na stole som videla ležať peniaze čo mi nechala mama, ale objednávať sa mi nechcelo. Nakoniec som sa rozhodla že si chladničky vezmem len jogurt. Naliala som si ešte vody a vrátila sa späť do izby. Sadla som si k stolu a zrak mi hneď padol na mobil. Blikala mi na ňom ďalšia správa tak som ju hneď otvorila.
"Prosíííííííím. Dnes nemám nič na pláne a nudím sa tu. Poď so mnou. Bude sranda. :)"
Nad tou správou som sa musela usmiať. Už som aj zabudla aký dokáže Mike byť neústupný, keď niečo chce.
"Fajn!"
Napísala som rýchlo a poslala mu to. Spätná odpoveď mi prišla skoro okamžite.
"Super, tak ťa za hodinu prídem vyzdvihnúť. :)"
Mobil som hodila na stôl a šla sa chystať. Otvorila som skriňu a začala sa v nej prehrabávať, no akosi som sa pre nič nevedela rozhodnúť. Po pol hodine som z toho začínala už mať nervy, tak som schmatla prvé čo mi prišlo pod ruku. Vyhrali to úzke džínsy a dlhý pásikavý sveter. Rýchlo som to na seba navliekla a šla sa do kúpeľne upraviť. Vyčistila som si zuby, jemne namaľovala oči a vlasy som si vyčesala do copu. V rýchlosti som zhodnotila svoj výzor v zrkadle a vrátila sa naspäť do izby. Do tašky som si hodila peňaženku s dokladmi, mobil, kľúče a prehodila som si ju cez plece. Vzala som prázdny pohár a šla dole. Tašku som si odložila ku dverám a šla zaniesť pohár do kuchyne. Len čo som tam došla začula som vonku trúbiť auto. Cez okno som nakukla von a zbadala Mika. Zamávala som mu, rýchlo odložila pohár do dresu a šla sa na chodbu. Obula som si čižmy, vzala tašku a vybehla von.
"Ahoj kráska." Pozdravil ma hneď s úsmevom.
"Ahoj." Usmiala som sa tiež a silno ho objala.
"Vidím že sme sa dnes dokonale zladili." Zasmial sa a ja som si až vtedy všimla čo má na sebe. Mal pravdu. Dokonale sme sa zladili. Tiež mal na sebe čierne rifle a pásikavé tričko. Rozdiel bol len v tom že ja som mala sveter bielo - červený a on mal tričko bielo - čierne.
"Máš pravdu." zasmiala som sa tiež. "To len značí že sa už poznáme dlhé roky." Prikývol a hneď mi otvoril dvere na strane spolujazdca, tak som nastúpila...
XXX
V nákupnom centre sme zaparkovali auto v podzemnej garáži a spoločne sme šli dnu. Mike ma automaticky chytil za ruku čo ma prekvapilo, no nebránila som sa. Iba som sa usmiala a preplietla si s ním prsty. Došli sme až na posledné poschodie a tam sme zastali pred tabulou s ponukou filmov.
"Tak čo si pozrieme?" Spýtal sa ma a ja som prešla ten zoznam ešte raz.
"No ja..." Začala som, keď som zrazu za nami začula nejakú dosť hlasnú skupinku ako sa na niečo smejú. Kúsok som sa otočila a neverila vlastným očiam. V skupinke bolo asi desať ľudí a medzi nimi nikto iný ako Harold. Ani si ma nevšimol, lebo bol až príliš zaujatý tými dvomi ženskými čo na ňom viseli. Pravdepodobne by vôbec nevedel že tam som, keby sa zrazu neozval Louis, ktorý postával kúsok od neho a zbadal ma.
"Hej Harry, nie je to Lea?" Ako to vyslovil, tak som sa rýchlo otočila.
"Čo tak si pozrieť Hobita?" spýtala som sa rýchlo Mika a on prikývol. Presunuli sme sa k pokladniam kde sme si kúpili lístky a potom sme sa postavili do rady na občerstvenie. Pred nami postávalo dosť ľudí, tak som Mikovi nadiktovala čo chcem a išla na wecko. Ani som tam nejak nepotrebovala ísť, ale aspoň som mala zámienku niekam sa schovať. Pustila som si studenú vodu a trochu si ňou opláchla tvár. Vzala som si papierové utierky aby som sa utrela, keď zrazu dnu vošlo dievča čo tu bolo s Louisom.
"Ahoj." Usmiala sa na mňa milo a tiež si pustila vodu.
"Ahoj," odzdravila som ju a vybehla von.
Keď som sa vrátila Mike bol akurát na rade, takže som si len vzala svoj popcorn a colu a spolu sme šli do kinosály. Vo vnútri sedelo len málo ľudí, ale bola som si istá že sa to čoskoro zmení. Veď ešte mali čas. Našli sme si naše miesta a zložili si na ne svoje veci. Z tašky som vylovila mobil a začala si vypínať zvuky, keď môj zrak padol ku vchodu kde práve vošiel Harry aj so svojou partiou. On si zo mňa robí srandu? Je tu najmenej osem kinosál a on musí vojsť práve do tej čo aj ja? A aby mi nebolo ľúto tak si sadli len o radu nižšie od nás. No super! To bude teda filmový zážitok...


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

1D-ONLINE-FANFICTION | ARCHIV | © 2013 - 2017