Just Give Me A Reason - 6.Kapitola

30. listopadu 2013 v 10:01 | Mrs.Tomlinson |  FF - Just Give Me A Reason

6. Kapitola

Cestou zo školy som chcela ísť rovno k tým štúdiam, ale keďže bolo ešte skoro, tak som sa rozhodla že najskôr zájdem domov. Tašku som si hodila na zadné sedadlo a nastúpila som. Pomali som vycúvala zo školského parkoviska a vyrazila na cestu. Domov som dorazila za necelých pätnásť minút čo je môj rekord, lebo vždy mi to trvá tak pol hodinu....
"Mami?" zakričala som odo dverí, len čo som vošla do domu.
"V kuchyni." Zakričala mi späť tak som šla za ňou.
"Ahoj." Pozdravila som ju a posadila sa k baru.
"Ahoj zlatko. Ako si sa dnes mala?"
"Keď nerátam rannú hádku s Kylom, tak fajn."
"Čože? Vy ste sa pohádali? Prečo?"
"Ako by si nepoznala Kyla. Vždy musí mať blbé poznámky...."
"Aké mal pripomienky?" zaujímalo ju.

"Doberal si ma, keď som do školy prišla s Harrym. Ale to by mi tak nevadilo... lenže jemu to asi nestačilo a začal sa navážať do Mika."
"Počkať! Mika ako tvojho Mika?"
"Mamíí.." vzdychla som. "Dobre vieš že to nikdy nebol môj Mike. Vždy sme boli len priatelia a aj naďalej sme priatelia. Lenže Kyle to nevie prekúsnuť. Stále mu nechce odpustiť to čo sa stalo v ten večer..."
"Nemôžeš mu to predsa zazlievať. Všetci sme sa o teba hrozne báli." Povedala ustarostene. Vedela som že mama má napriek všetkému Mika rada a verí mu, ale keď ide o toto tak sa vždy prikloní na Kylovú stranu.
"Vieš že to nebola Miková vina. Boli sme moc mladý a trochu sme to prehnali s alkoholom..."
"Vôbec ste nemali piť!"
"Hej ja viem." Prikývla som. "Ale my sme vtedy nerozmýšľali a len sme sa chceli baviť. Jednoducho sa nám to vymklo z pod kontroly. Ale teraz je to už jedno nie? Stalo sa to dávno a k tomu ja som stále tu a živá!"
"Ja viem zlatko." Usmiala sa slabo a silno ma objala. "Len si neviem predstaviť čo by som robila, keby som o teba prišla. Alebo o tvojho brata.."
"Ľúbim ťa mami." Povedala som úprimne a vtedy mi padol zrak na hodiny. "Och bože to je už toľko hodín? Prídem neskoro!" vykríkla som a rýchlo sa od mami odtiahla.
"Kam ideš?"
"S Harrym sa musíme pustiť do toho projektu, lebo sme ešte ani nezačali, tak sme sa dohodli že pôjdeme do knižnice."
"Takže v tejto dobe sa chodí na rande miesto kina do knižnice?" Rýpla si pobavene.
"My nemáme rande a ty to vieš! Ideme sa učiť." Povedala som rýchlo a ponáhľala sa z kuchyne.
"Jasné, jasné..." smiala sa mi ďalej. Už som bola za dvermi, keď ma niečo napadlo tak som ešte nakukla dnu.
"Aby som nezabudla. V nedeľu som pozvala na obed Mika. Je tu do konca týždňa a sľúbil že príde." Všimla som si že som ju tým mierne zaskočila, no kým stihla niečo namietať už ma nebolo. Rýchlo som vybehla do svojej izby a veci si hodila na posteľ. Vzala som si čistú bielizeň a šla do kúpeľne dať si rýchlu sprchu. Keď som bola pekne čistá vrátila som sa do izby a prešla ku skrini aby som si našla nejaké čisté oblečenie. Najskôr som sa nevedela rozhodnúť čo si obliecť, no potom som sa rozhodla pre svoje obľúbené biele šaty na ramienka. Leto bolo síce dávno preč, ale vonku bolo ešte stále dosť teplo, tak prečo si neobliecť šaty nad kolená. Vlasy som si zľahka prečesala hrebeňom a len tak ich nechala voľne rozpustené. Všetky potrebné veci som si nahádzala do tašky a zbehla som dole. Pri dverách som si obula svoje nové čierno - biele topánky na podpätkoch a ešte raz šla nakuknúť do kuchyne, aby som mame oznámila že odchádzam.
"Mami ja už idem. Neviem do kedy sa zdržím, tak na mňa nečakajte s večerou."
"Dobre zlatko. Zabavte sa." Usmiala sa a znova sa otočila k sporáku. Iba som nad tou jej poznámkou pokrútila hlavou a radšej rýchlo zmizla skôr ako by stihla ešte niečo trepnúť.
Cestou von som si prezerala lístok na ktorý mi Harry napísal adresu štúdii a zistila, že to ani nie je moc ďaleko, tak som sa tam vybrala pešo.... Blbé rozhodnutie vzhľadom na to že som si obula topánky na podpätkoch. No čo už. Nejak to prežijem.... Na to že som v nahrávacích štúdiách nikdy nebola, tak som ich našla pomerne rýchlo za čo som bola fakt vďačná. V rýchlosti som si skontrolovala šaty, z hlboka sa nadýchla a suverejne nakráčala dnu. Zastavila som sa až v obrovskej hale a rozmýšľala čo ďalej.
"Môžem vám pomôcť slečna?" ozval sa zrazu za mnou akýsi mužský hlas, tak som sa otočila. Podľa všetkého to bol jeden z ochrankárov.
"Zdravím." Usmiala som sa naňho. "Hľadám Harryho. Máme sa tu stretnúť."
"Akého Harryho?" spýtal sa vážne. To si robí srandu? Vraj akého..
"Koľko ich tu máte? Desať? Asi Harryho Stylesa."
"A vy ste?" vyzvedal ďalej a mňa už to prestávalo baviť. Pripadala som si ako na nejakom výsluchu.
"Som Lea. Harryho spolužiačka. Mala som sem prísť, lebo po jeho skúške sa ideme spolu učiť."
"Učiť? Tak sa tomu dnes hovorí?" Zasmial sa akoby povedal nejaký dobrý vtip.
"Bože čo s tým všetci máte? My sa vážne ideme spolu učiť! Ale neviem načo vám to vysvetľujem. Tak zavoláte ho, alebo mám ísť rovno za ním?" spýtala som sa vážne a aj on nahodil profesionálne vážny výraz.
"Moment." Povedal a niekam zmizol.
Kým som čakala trochu som sa rozhliadla. Po celej hale viseli samé fotografie rôznych známych ľudí. Niektorých som poznala a niektorých ani moc nie.. možno tak z počutia. Zastala som skoro až na konci kde visela fotka na ktorej bol Harry so štyrmi ďalšími chalanmi z jeho skupiny. One Direction. Neviem, ale nejak extra som ich nepoznala aj keď viem že sú známi po celom svete. Je pravda že pár pesničiek od nich poznám, ale nemôžem povedať, že by som sa radila k tým ich vreštiacim faninkam. Na to som nikdy nebola.. Nikdy som nemala nejakú obľúbenú skupinu, speváka, alebo speváčku.. Možno som vážne divná.
"Poďte so mnou slečna." ozval sa zrazu za mnou ten ochrankár.
"Lea. Volám sa Lea." Pripomenula som mu.
"Áno jasné. Tak poďte za mnou." Povedal vážne a viedol ma kamsi cez dlhú chodbu. Zastali sme až niekde na konci pred dverami na ktorých bolo napísané ŠTÚDIO 3.
"Chalani teraz skúšajú, tak budete musieť chvíľu počkať." Povedal mi. Len som prikývla a spoločne sme vošli dnu. V miestnosti bol len akýsi jeden chalan a aj ten si nás všimol až po chvíli.
"Ahoj. Ty si Lea?" pozdravil ma s úsmevom a ja som prikývla na jeho otázku. "Ja som Mark a toto je moje kráľovstvo. Sprav si pohodlie. Harry sa ti bude hneď venovať, len si ešte raz s chalanmi prejde jednu pesničku."
"V pohode. Ja počkám." Povedala som mu s úsmevom a odložila si tašku na kreslo.
"Chceš ukázať ako to tu funguje?"
"Jasné, prečo nie." usmiala som sa a prešla k nemu.
Najskôr niečo povedal chalanom, ktorí boli za sklom vo vedľajšej miestnosti a potom mi začal všetko ukazovať. Bolo zaujímavé všetko to sledovať. Veď ako často má človek možnosť dostať sa len tak do nahrávacieho štúdia. A ešte keď tam práve skúša nejaká skupina.
"Chceš si to vypočuť?"
"Môžem?" Pozrela som naňho prekvapene.
"Jasné." Usmial sa a podal mi slúchadka. Hneď som si ich nasadila na uši a on mi pustil nahrávku. Túto pieseň som nepoznala, ale páčila sa mi. Páčila sa mi až tak že som si ju tiež začala spievať. Ani som si pri tom neuvedomila že ma Mark so záujmom pozoruje.
"Čo je?" Spýtala som sa nechápavo na jeho výraz.
"Ty si speváčka?"
"Ja? Nie." Pokrútila som so smiechom hlavou. "Keď som bola malá tak som rada spievala, ale nikdy nie na verejnosti."
"Tak možno by si mala začať. Máš krásny hlas." Usmieval sa.
"Ďakujem, ale nemyslím si že..."
"Mark tak čo na to hovoríš?" Ozval sa zrazu vo dverách Harry a hneď za ním stáli aj ostatní.
"No ja si myslím že keď to ešte doladíme, tak to bude super. A mám taký pocit že aj tuto Lea so mnou bude súhlasiť. Však?" Spýtal sa ma a ja som prikývla.
"Kto je táto kráska?" Zaujímal sa jeden s tých chalanov.
"To je len Lea." Odbil ho Harry a prešiel okolo mňa ku chladničke aby si zobral vodu.
"LEN?" ozval sa znova ten chalan.
"Harold niečo nám tajíš?" pridal sa ďalší.
"A to nás ani nezoznámiš?" a ďalší...
Len jeden z nich nič nepovedal a len si ma premeriaval od hlavy až po päty. Akoby som mu tu vadila. Vôbec som nevedela čo si mám o tom myslieť. Veď sa ani nepoznáme. Radšej som od neho odtrhla zrak a pozrela sa na Harryho, ktorý si nakoniec povzdychol a pristúpil ku mne.
"Fajn. Lea toto sú Liam, Niall, Zayn a Louis... a chalani toto je Lea, moja spolužiačka. Po skúške sa ideme spolu učiť. To je všetko." Vysvetlil a zvalil sa do kresla, kde som si ešte pred chvíľou odložila svoju tašku. Chalani hneď ku mne pristúpili a začali sa so mnou zoznamovať. Teda okrem Louisa. Ten si sadol do ďalšieho kresla a len si ma ďalej prezeral.
"Harry isto to je všetko? Nechce sa mi veriť, že by to s takou kráskou bolo len o učení." Doberal si ho Zayn.
"Veď Harry nepovedal čo sa spolu učia." Zasmial sa mu Liam a ja som úplne cítila ako mi sčervenali líca.
"Vy ste fakt pakovia." Okríkol ich a otočil sa k Markovi. "Budeme ešte skúšať, alebo už môžem ísť?"
"No ja..."
"Chalani a čo keby sme ešte Lei niečo zaspievali, kým s Harrym odídu?" Skočil mu do toho Niall na čo som ja vytreštila oči. Prečo mi chce spievať pesničku?
"Čo? Na čo? Veď naše pesničky ani nepozná." Vložil sa do toho hneď Harry.
"Ja si myslím že to je dobrý nápad. Veď ako často nám do štúdia príde tak pekná návšteva, ktorej môžeme zaspievať?" Podporil Nialla Liam.
"Vážne mi nemusíte nič spievať ak..." začala som no Zayn ma rýchlo prerušil.
"Nezmysel! My ti radi zaspievame a už aj viem ktorú." Usmial sa a pozrel na ostatných chalanov.
"Little Things." Povedali zborovo. Teda okrem Harryho. Ten si len povzdychol a šiel za nimi do vedľajšej miestnosti...
"Noo očividne si sa im zapáčila, lebo toto sme tu ešte nemali." Zhodnotil Mark a pustil ma sadnúť si na jeho miesto.
"Neviem prečo ich to napadlo. Veď ma ani poriadne nepoznajú... A to som len prišla počkať Harryho, lebo sa ideme učiť."
"Počkať! To s tým učením bola vážne pravda?" pozrel na mňa prekvapene a ja som prikývla. "A ja som si myslel, že to Harold trepol len aby sa zbavil chalanov a ich blbých rečí."
"Veď oni si to aj tak vysvetlili po svojom."
"To u nich nie je nič nové." Zasmial sa a naznačil chalanom že môžu začať.
Pohodlne som sa usadila na koženej stoličke a započúvala sa do textu. Už od začiatku som vedela, že táto pieseň je krásna, pomalá a plná emócii. Aj na chalanoch bolo počuť, že to spievajú naozaj od srdca. Akoby bola písaná len pre mňa.. Úplne som sa do nej zažrala až kým som nezačula známy hlas...

....I know you've never loved
The sound of your voice on tape
You never want
To know how much you weigh
You still have to squeeze into your jeans
But you're perfect to me...

...Zdvihla som zrak a stretla sa s Harryho pohľadom. Slabo sa usmial a stále ma sledoval. Chcela som uhnúť pohľadom, ale akosi som sa nedokázala odtrhnúť od jeho očí. Akoby ma hypnotizoval....
"Tak čo na ňu hovoríš?" ozval sa zrazu vedľa mňa Mark a ja som si až vtedy uvedomila že pieseň už skončila.
"Je nádherná." Prikyvovala som.
Keď chalani prišli naspäť hneď začali vyzvedať či sa mi to páčilo, presne ako Mark. Chvíľu sme sa bavili o ich hudbe pri čom si Mark nemohol odpustiť poznámku o mojom speve. Len som naňho zazrela a potom sa už s nimi rozlúčila a aj s Harrym sme sa brali na odchod.
"Prídeš nás ešte pozrieť?" Ozval sa Niall kým som čakala pri dverách na Harryho. Otvorila som ústa, aby som mu povedala že možno, no Harry mi rýchlo do toho skočil.
"Už musíme ísť!" Zahlásil a otvoril mi dvere....
"Láska nie že ma podvedieš." Zakričal za nami ešte Louis čo ma prinútilo otočiť sa. Za celý čas čo som tam bola nič nepovedal až teraz... teda okrem spevu.. a ešte sa pri tom aj usmial. ´Hmm má naozaj pekný úsmev´ pomyslela som si. Nejak som ale nechápala tu jeho narážku. No keď som si všimla Harryho pohľad, tak som to pochopila. Nebolo to totižto mierené mne, ale jemu. Chcela som na to trepnúť nejakú uštipačnú poznámku no on ma rýchlo vytlačil von z dverí a viedol ma ku východu...
"Takže..." začala som keď sme nastúpili do auta. "Vy spolu niečo máte?"
"Kto? Ja a Louis?" spýtal sa a ja som prikývla. "Nie. Sme len dobrý priatelia. Takto sa doberáme stále."
"No... ale vyzeralo to akoby žiarlil keď som tam za tebou prišla."
"Len sa vie dobre pretvarovať. Si nevidela že pri tej jeho poznámke sa smial?"
"Tá poznámka bola jediná čo za celý ten čas povedal. Dovtedy ma len prebodával pohľadom..."
"To sa teraz ideme baviť o Louisovi?" spýtal sa a ja som pokrčila plecom.
"Nemusíme sa baviť vôbec keď nechceš. Len som bola zvedavá." Povedala som mu a zadívala sa do okna....
XXX
V knižnici je večer vždy dosť veľa ľudí, no dnes nie. Len kde tu niekto posedával a čítal si nejakú knihu. Možno to bolo tým že je piatok a väčšina ľudí sa išla radšej zabávať ako sedieť nad knihami. Až mi prišlo divné, že Harry s týmto súhlasil.
"Dobrý večer pani Donovenová." Pozdravila som ju keď sme zastali pri jej stole.
"Ahoj Lea." Usmiala sa na mňa a vtedy si všimla že nie som sama. "Dnes si si priviedla aj spoločnosť?"
"To je môj spolužiak Harry. Máme spolu robiť jednu úlohu z dejepisu čo nám zadali. Nebude vadiť keď sa tu trochu zdržíme?"
"Jasné že nie." Usmiala sa. "Pred záverečnou vás prídem volať."
"Vďaka." Povedala som jej milo a už ťahala Harryho do zadnej časti kde boli stoly.
"Čo keby si obsadil nejaký stôl? Ja sa zatiaľ pozriem po nejakých knihách ktoré budeme potrebovať."
"Fajn." Prikývol a šiel nájsť nejaké voľné miesto.
Len čo mi zmizol z dohľadu rýchlo som sa otočila a šla do oddelenia histórie. Bolo tam snáď milión kníh no našťastie som presne vedela, kde a čo mám hľadať. Rýchlo som vzala potrebné knihy a šla za Harrym. Našla som ho sedieť až na samom konci, kde sa už moc ľudí nezdržiavalo. Podišla som ku stolu a položila pred neho všetky tie knihy.
"Toto všetko chceš dnes stihnúť preštudovať?" pozrel na mňa so zdvihnutým obočím.
"No keď sa zapojíš aj ty tak hej." Povedala som mu a sadla si oproti nemu. "Tu je presný rozpis čo máš hľadať." Podala som mu rozpis a vzala si jednu knihu. Začala som ju listovať a hneď si z nej robila aj poznámky. Cítila som ako ma pri tom Harry sleduje, ale snažila som si to nevšímať. No po asi pol hodine som to už nevydržala.
"Harry mal by si sa začať venovať tým knihám, lebo tu stvrdneme do rána." Pozrela som naňho zamračene.
"Čo ti spravil ten chalan o ktorom ste sa dnes s Kylom hádali?" vyzvedal.
"Nič." pokrútila som hlavou.
"Niečo tam asi bolo."
"Prečo ťa to zaujíma?" pozrela som naňho nechápavo.
"Prepáč ak moc vyzvedám. Ja len... neviem pochopiť čo sa mohlo také stať, že ho Kyle tak nenávidí a ty ho pri tom obhajuješ. Ty si sa síce snažila nedať nič najavo, ale ja som si všimol že ťa to trápi."
"Čo? Ako? Kedy?"
"Pozri... ja viem že si o mne myslíš že som pako ktorý sa stará len o svoje blaho.... ale ja si všímam aj veľa vecí. Kľudne mi to môžeš povedať."
"To je na dlho." Odbila som ho a znova sa začala venovať knihe predo mnou.
"Ja mám času dosť."
"Nechcem sa o tom baviť! Jasné? Pre mňa je to už uzavretá a zabudnutá vec. A keď to Kyle nevie prekúsnuť, tak to je jeho problém." Povedala som vážne. "A teraz by sme mali pokračovať, aby sme to dnes stihli." Povedala som mu už milšie a on prikývol. Konečne si vzal jednu z kníh a začal si ju prezerať. Už som si myslela že sa konečne niekam pohneme s tou úlohou no teraz som sa pre zmenu na to nedokázala sústrediť ja. Stále som nechápala ten Harryho náhli záujem.
"Harry?" Ozvala som sa po chvíli a on zdvihol zrak.
"No?"
"Ďakujem." Povedala som jednoducho. Ani neviem prečo ale mala som taký pocit že mu to musím povedať.
"Za čo?"
"Za to že sa zaujímaš." Usmiala som sa a začala si ďalej robiť poznámky. Chvíľu ma sledoval a potom náhle a bez varovania vstal.
"Čo to robíš?" zaujímalo ma.
"Poď so mnou." Povedal a potiahol ma za ruku.
"Kam?"
"Len kráčaj." Usmial sa a viedol ma niekam do starej časti knižnice, kde bolo tuším oddelenie chémie. Cez deň v tejto časti bývalo len málo ľudí a takto večer tam nebol už vôbec nikto. Vošli sme medzi dve police a hneď ma o jednu oprel. Pozrel mi do očí a potom spravil niečo čo som od neho nečakala. Pobozkal ma! Už pred tým ma dva krát pobozkal, ale v porovnaní s týmto to bolo nič. Vtedy to bolo len z čistej provokácie. Aby ma vytočil. Ale tento bozk bol iný. Bola v ňom vášeň, neha, láska... Chcela som ho od seba odstrčiť, ale namiesto toho som mu automaticky zašla prstami do jeho hustých vlasov....


 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Faith Faith | Web | 4. prosince 2013 v 21:16 | Reagovat

Kiss, Kiss, Kiss!! :-D
OMG! Tahle povídka je díl od dílu lepší... :D
Jak všichni hned, co je to za krasavici? Přijdeš za námi ještě? :-D
Nadrženci hloupý! :D :D :D

2 Faith Faith | Web | 4. prosince 2013 v 21:18 | Reagovat

Kiss, Kiss, Kiss!! :-D
Konečně pořádná pusa... :D :D
Jak kluci hned, co je to za krasavici? Přijdeš za námi ještě? :-D
Nadrženci hloupý... :D :D :D :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

1D-ONLINE-FANFICTION | ARCHIV | © 2013 - 2017