Just Give Me A Reason - 4.Kapitola

4. listopadu 2013 v 17:33 | Mrs.Tomlinson |  FF - Just Give Me A Reason

4.Kapitola

Cestou ku škole som sa vôbec nedokázala na nič sústrediť. Stále som sa iba pozerala do spätného zrkadla a uisťovala sa, že som sa Harryho striasla. Vôbec sa mi totižto nechcelo hrať tu jeho nepochopenú hru. Len som chcela mať od neho aspoň na pol dňa pokoj.. Dobre ja viem že to je nemožné, hlavne keď chodíme do tej istej školy. Ale snívať môžem, alebo nie?..... Na parkovisku som zaparkovala na svojom obvyklom mieste, vzala si veci a rýchlo vystúpila. Zabuchla som za sebou dvere a ponáhľala sa smerom ku hlavnej budove.
"Koho že to moje oči vidia?" ozval sa zrazu za mnou mne dobre známy hlas. Hlas ktorý som si myslela, že už nikdy nebudem počuť.

"Mike." Zvýskla som a silno ho objala.
"Ahoj kvetinka." Pozdravil ma s úsmevom a ja som sa kúsok odtiahla.
"Čo tu robíš? Kedy si prišiel? Prečo si nezavolal že si v meste?..."
"Zlato spomaľ!" zasmial sa a dal mi ruku pred ústa aby ma umlčal.
"Chýbal si mi." Priznala som... S Mikom sme vždy bývali viac ako priatelia. Skoro všetko sme robili spolu. Smiali sa, plakali, bavili sa... Mike bol ako moje dvojča a aj rodičia ho brali ako ďalšieho člena našej rodiny. No keď sme sa museli presťahovať do Londýna, stratila som kus zo seba. Preto som bola rada, že po tak dlhom čase ho znova vidím.
"Zlatko aj ty si chýbala mne, čo ma privádza k tvojej otázke ´čo tu robím´."
"To si prišiel len kvôli mne?"
"Z časti. Prišiel som si do Londýna niečo vybaviť a povedal som si, že keď už som tu tak ťa musím znova vidieť."
"Som rada, že si prišiel..." usmiala som sa. "... a čo to vybavuješ v Londýne?" zaujímala som sa.
"To je na dlho a nechcem ťa zdržiavať. Mal som pocit že sa ponáhľaš. Pred niekým utekáš?" Pozrel na mňa s úškrnom. Bože prečo ma musí tak dobre poznať?
"Pred nikým neutekám." Zaklamala som trochu. Teda lož to vlastne ani nebola. Veď som neutekala. Len som nemala záujem stretnúť sa so Stylesom.
"Jasné.. Poznám tento tvoj pohľad. Takže kto to je? Nejaký nový objav? Poznám ho?" vyzvedal ďalej. Mala som na jazyku, že mu poviem ,,Jasné... Poznáš ho. Je totižto slávny po celom svete a nie je to nikto iný ako Harry Styles,, no keď som si všimla aké auto práve zaparkovalo kúsok od môjho, radšej som to nechala tak.
"Už som povedala, že neutekám. Jednoducho sa ponáhľam na vyučovanie. Veď ma poznáš. Nechcem meškať." Povedala som mu rýchlo s úsmevom.
"Hej poznám." Tiež sa usmial. "Fajn tak ťa nejdem zdržiavať, aby si neprišla neskoro. Čo keby som ťa po škole počkal a šli by sme spolu na obed?"
"Jasné platí." Prikývla som a ešte raz ho objala. "Tak zatiaľ." Dala som mu letmú pusu a ponáhľala sa do svojej triedy...
XXX
Stretnutie s Mikom mi hneď zlepšilo náladu a aj som zabudla, že mi ju niekto pred tým pokazil. Na hodinách mi to šlo skvelo a pomali som sa prepracovala až ku poslednej. Nevedela som sa dočkať, kedy skončí aj tá aby som mohla ísť s Mikom na sľúbený obed....
"Kto bol ten chalan ráno?" vytrhol ma zrazu zo zamyslenia známy hlas. Pozrela som vedľa seba na ešte pred chvíľou prázdne miesto a zbadala Harryho.
"Čo si myslíš že robíš?" zavrčala som naňho.
"Sadám si k tebe. Tak kto to bol?"
"Nie nesadáš! Láskavo sa odprac na svoje miesto. tam sa ti určite budú dievčatá radi venovať."
"Nie! Ostávam tu! A stále čakám na tvoju odpoveď."
"Ja ti nemusím nič vysvetľovať. Tiež ma nezaujíma s kým sa stretávaš."
"Ja ti to rád poviem." Zaškeril sa.
"Smola lebo mňa to nezaujíma." Odsekla som a vytiahla si z tašky knihy a zvyšok desiaty. Sáčok s desiatou som posunula na bok a začala si listovať v knihe.
"Jeee to si fakt nemusela, ale diky. Banán si dám rád."
"Heej to je moja desiata." Vyštekla som naňho, keď zbadala ako si vychutnáva moje jedlo.
"Oh prepáč. Som nevychovaný. Ani som sa nerozdelil. Dáš si?" povedal dramaticky a zbytok banánu otočil mojím smerom.
"Si nechutný." Zvraštila som nad ním čelo a redšej sa odvrátila.
"Ale noo kráska. Snáď si sa neurazila." Povedal mi pobavene a jednou rukou ma objal okolo pliec.
"Daj mi pokoj!" pokúsila som sa ho od seba odstrčiť, no on to akosi neustal a zosypal sa zo stoličky. V tom momente som nevedela či mám byť naštvaná, alebo sa smiať.
"Pán Styles neváľajte sa mi tu po zemi a posaďte sa na svoje miesto, nech môžeme začať hodinu."
"Áno pani profesorka." Povedal jej zahanbene a ja som mu podala ruku aby som mu pomohla vstať.
"Prepáč. Nechcela som ťa zhodiť na zem." šepla som jeho smerom a on len slabo prikývol.
Profesorka sa na nás chvíľu zmätene pozerala, no potom prešla k tabuli a začala vysvetľovať novú látku. Automaticky som si otvorila zošit a začala si robiť poznámky, keď mi zrazu pod nos dopadol malý papierik. Pozrela som nechápavo na Harryho, no ten si čosi čmáral do zošita a mňa si nevšímal. Znovu som pozrela na ten lístok a rozprestrela ho aby som si prečítala odkaz.
"Dnes sa učíme u mňa. Príď o tretej."
Čo? Pozrela som znova na Harryho, no ten sa stále tváril akoby som tam nebola. Rýchlo som teda vzala papierik a naškrabala naň stručnú odpoveď "NIE!" a hodila mu to.
Neprešla však ani minúta a papierik už ležal znova predo mnou. Iba som sa nadýchla a rozprestrela ho.
"Áno a buď presná!!!"
Iba som si porazene povzdychla a naškrabala na svoju odpoveď "FAJN!" a hodila to pred neho. Doslova som videla ako sa nad mojou odpoveďou víťazne usmial.
XXX
Len čo sa ozvalo zvonenie rýchlo som vstala, vzala si veci a ponáhľala sa von z triedy.
"NEZABUDNI, O TRETEJ!" zakričal ešte za mnou, no ja som sa ani neotočila a pokračovala ďalej v ceste. Zastala som až keď som vyšla pred budovu. Rozhliadla som sa a skoro okamžite som zbadala Mika. Stál opretý o svoje auto a krásne sa na mňa usmieval. Tiež som sa usmiala a vykročila k nemu.
"Ahoj poklad." Pozdravil ma a ja som ho objala.
"Ahoj."
"Aký si mala deň?" vyzvedal hneď keď som sa odtiahla.
"Celkom fajn. Až na..." začala som vysvetľovať, keď ma zrazu ktosi objal zo zadu okolo pása.
"Zlato zabudol som ti dať adresu ku mne." pípol mi pri uchu Harry. "Nezabudni, o tretej!" podal mi malý papierik s adresou, dal mi rýchlu pusu a odkráčal.
"Priateľ?" zaujímal sa hneď Mike.
"Čo? On? Nie! Len jeden otravný idiot."
"Vyzeralo to ale inak."
"Len sa predvádza, lebo si myslí že mu patrí celý svet. Vieš on je tu naša celebritka."
"Hej ja viem kto to je. Len ma trochu zarazilo, že vy dvaja spolu..."
"Bože nie! Ani s tým nepokračuj." Už len z tej predstavy, že by sme spolu niečo mali ma striaslo. Veď ho nemôžem vystáť. A on zrejme mňa.
"Bolo by to divné, ale pasovali by ste k sebe."
"To tu ideme strácať čas bavením sa o tom ku komu by som sa hodila, alebo ideme na ten obed?"
"Ideme na obed." Usmial sa a otvoril mi dvere na strane spolujazdca...
XXX
Obed s Mikom mi znova pripomenul staré dobré časy, keď sme ešte bývali v Írsku. Nikto si ani nevie predstaviť ako rada by som sa tam znova vrátila.
"Ako dlho sa zdržíš v Londýne?" Zaujímalo ma.
"Pár dní."
"Tak to môžeš prísť ku nám na obed. Mama sa poteší keď ťa uvidí. Veď vieš ako ťa má rada."
"Hej tvoja mama je super." Usmial sa.
"Takže prídeš?" Potešila som sa. "Čo tak v nedeľu?"
"A čo Kyle? Nebude mu vadiť, keď prídem? Po našom poslednom stretnutí nebude dva krát rád že ma vidí."
"Kyle mi je ukradnutý. Ak sa mu nepáči, tak tam byť nemusí."
"Lea je to tvoj brat. Nechcem aby ste sa kvôli mne hádali."
"My sa nehádame. Len hovorím, že ak nechce tak sa toho nemusí zúčastňovať.... No ok nechajme Kyla Kylom. V nedeľu prídeš na obed a koniec debaty." Uzavrela som to rýchlo.
"Fajn." Zasmial sa a vtedy som si všimla koľko je hodín.
"Do čerta Mike!" Vyskočila som rýchlo zo stoličky.
"Čo je?"
"Pozri sa koľko je hodín. Prídem neskoro."
"Chceš zviesť?" spýtal sa a ja som vďačne prikývla.
Cestou k Harrymu sme šli akosi v tichosti. Mike si poklepkával po volante do rytmu piesne, ktorá práve hrála v rádiu a ja som premýšľala či je dobrý nápad stretnúť sa s Harrym u neho doma. Čím sme boli bližšie, tým som z toho začínala mať ešte blbší pocit a ani neviem prečo. Veď aj on bol u nás a nič hrozné sa nestalo. Teda keď nerátam fakt že natáral naším, že sme spolu.
"Sme na mieste." Oznámil mi Mike, keď zastal pred domom.
"Hej vyzerá to tak." Zhodnotila som. Vzala som si svoje veci a obaja sme vystúpili.
"Takže tu býva to chlapča?" Rýpol si Mike.
"Nevolaj ho tak!" vyletelo zrazu so mňa až ma to zarazilo. Prečo ho obhajujem? "Je od teba mladší len o pár mesiacov. A hej vyzerá to už tak."
"Si si istá, že s ním naozaj nič nemáš? Keď ho tak obhajuješ."
"Ja nikoho neobhajujem!" zazrela som naňho, ale šla ho objať. "Vďaka za odvoz."
"Pre teba kedykoľvek." Usmial sa a letmo ma pobozkal. "Mám po teba potom prísť?"
Nie netreba. Ja sa nejak domov dostanem."
"Fajn, tak to tu nejak preži. Uvidíme sa v nedeľu." Ešte raz ma objal a odišiel.
Len čo auto zmizlo za rohom otočila som sa naspäť k domu. Zhlboka som sa nadýchla a vykročila k dverám. Zazvonila som a po chvíli som už počula približujúce sa kroky.
"Ahoj, ty musíš byť Lea." Pozdravila ma s úsmevom zrejme Harryho mama. Tak veľmi si boli podobní tým úsmevom.
"Áno som Lea, dobrý deň." pozdravila som ju tiež s úsmevom.
"Poď ďalej. Harry šiel behať, ale každú chvíľu by sa mal vrátiť. Môžeš ho počkať hore v jeho izbe. Nachystala som vám tam nejaké občerstvenie, tak sa kľudne ponúkni."
"Ďakujem." Usmiala som sa a vybrala sa na poschodie.
"Sú to prvé dvere v pravo." Povedala mi ešte a ja som prikývla.
Vyšla som hore a zabočila do prava, ako mi poradila Harryho mama. Dvere do jeho izby boli pootvorené, no aj tak som pred nimi zaváhala. Nemala som z toho dobrý pocit, ale už som nemohla cúvnuť. Nie keď som prišla až sem. Vošla som do izby a trochu sa rozhliadla. Na chalana tu mal celkom aj poriadok. Len som si nebola istá koho zásluhou. Skôr som to tipovala na jeho mamu... Veci som si zložila na stoličku a prešla k polici, kde ma zaujala dosť veľká zbierka kníh. Bolo ich naozaj dosť a niektoré som mala doma aj ja sama.
"Slušná zbierka čo?" ozval sa zrazu za mnou a mňa tak trhlo až som mu skoro vrazila facku.
"Dá sa." prikývla som.
"Kľudne si nejakú vyber a sprav si pohodlie. Ja si idem dať rýchlu sprchu a potom môžeme začať." Povedal rýchlo a zmizol vo vedľajších dverách, ktoré zrejme viedli do kúpeľne... Iba som pokrútila hlavou a znova si začala prezerať knihy. Jedna ma dosť zaujala, tak som si ju vytiahla a prešla s ňou ku posteli. Pohodlne som sa na ňu zvalila a začala si čítať, no po chvíli mi však začali oťažievať viečka a akosi som zaspala...


 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

1D-ONLINE-FANFICTION | ARCHIV | © 2013 - 2017