Just Give Me A Reason - 3.Kapitola

17. října 2013 v 0:41 | Mrs.Tomlinson |  FF - Just Give Me A Reason

3.Kapitola

Vôňa šíriaca sa po celom dome ma tak zaujala, že som aj zabudla že ma ten idiot ešte stále vlečie za sebou ako nejakého psa. Späť do reality ma vrátil až môj otec, ktorý zrazu vybehol z kuchyne a skoro do nás vrazil.
"Lea..." Pozrel na mňa zarazene.
"Ahoj oci." Pozdravila som ho s úsmevom.
"Nepovedala si mi, že si na večeru dovedieš svojho priateľa..."
"Čo?"
"...Teda tvoja mama ma už informovala, ale akosi som jej to nechcel uveriť, tak som sa šiel presvedčiť a...." drmolil ďalej dve na tri a ani nevnímal fakt, že naňho vyvalene hľadím.
"Oci prestaň!" stopla som ho rýchlo. "On nie je môj priateľ! Máme sa spolu len učiť... a na večeru ho pozvala mama! Nič viac."

"Vážne?" uškrnul sa a pozrel na naše ruky. Až vtedy mi došlo, že ma Harry ešte stále drží. Rýchlo som si vyslobodila ruku z jeho zovretia a obišla ho.
"Vážne!" povedala som mu rázne a vošla do kuchyne, kde už bolo skoro všetko pripravené k večeri. "Chceš s niečím pomôcť?" spýtala som sa pohotovo mamy a tá mi automaticky strčila do rúk misu s polievkou.
"Daj to na stôl." Usmiala sa a ja som prikývla. "Kde si nechala Harryho?" vyzvedala.
"Ja ho nestrážim!" odsekla som a položila misu na stôl.
"Lea nebuď drzá!" napomenula ma hneď.
"Ja nie som drzá. Len nechápem na čo si ho volala na večeru. Bola by som radšej keby tu nebol."
"Je to náš hosť, tak sa snaž byť naňho aspoň chvíľu milá."
"Ja sa nebudem...." chcela som začať protestovať, no v tom sa otvorili dvere.
"Hmmm pani Richards tu to tak krásne vonia." Chválil mamu len čo vošiel dnu.
"Ďakujem, si milý." Usmiala sa. "Ale kľudne ma volaj Linda. Pani Richards je moja svokra."
"Dobre, tak Linda." Uškrnul sa na ňu tak sladko až mi z toho prišlo zle. Ako sa tak môže pretvarovať? A o čo mu akože ide?... Radšej som rýchlo doukladala posledné veci na stôl a sadla si na svoje miesto.
"Nechcete s niečím pomôcť? V kuchyni mi to ide." Chválil sa.
"Vtierka." Zahlásila som maskovane kašľom, no mama ma dobre počula, lebo ma hneď prebodla pohľadom.
"Netreba." Usmiala sa naňho. "Už to skoro mám. Ty si v kľude sadni. Kyle to očividne nestihne, takže vedľa Lei je voľné miesto." Povedala mu a prezmenu som zazrela ja na ňu. To mi robí schválne? Dosť že ho musím trpieť pri večeri... a ešte mám aj vedľa neho sedieť? Hmmm dobrú chuť mami!!!
"Dobre." Povedal s úsmevom a sadol si vedľa mňa. "Tvoja mama je veľmi milá." Šepol zrazu mojím smerom.
"Neviem o čo ti ide, ale láskavo s tým prestaň!"
"Jáá? Veď nič nerobím." Pozrel na mňa takým pohľadom, až som si začala hovoriť či to všetko naozaj nemyslel vážne. No bol to len taký pocit, ktorý mi veľmi rýchlo vyvrátil.
"Čo si to tam šepkáte?" vyzvedala mama keď si sadla k stolu.
"Len som Lei hovoril aká je dnes krásna." Zahlásil a mne skoro zabehlo. Kretén! Čo si myslí že robí?...
XXX
Zvyšok večere si ma našťastie nikto nijak extra nevšímal a ani ja ostatných. O niečom sa náruživo bavili no ja som ich nejak moc nepočúvala. Teda až kým som nezačula svoje meno....
"... Aj naša Lea rada spieva. Keď mala štyri roky dostala takú tu súpravu s mikrofónom. Bola taká nadšená, že ho ani nechcela pustiť z rúk. Iba s ním behala po dome a spievala si jednu pesničku za druhou. Keby si ju videl. Bola taká rozkošná..." rozplývala sa mama a ja som len na ňu vyvalene hľadela. Akože na čo mu to hovorí? Čo sa zbláznila?
"Vážne? Zlato som nevedel, že rada spievaš." Pozrel na mňa prekvapene... počkať!!! On mi povedal ´zlato´?
"Ty o mne nevieš veľa vecí. Nemáš to odkiaľ vedieť."
"Náhodou viem o tebe toho dosť. Kyle ťa spomína dosť často."
"Čože? Prečo by to robil?"
"Tak neviem... si krásna, múdra a si jeho malá sestrička. Prečo by nemal... Ja sa mu ani nečudujem, že o tebe hovorí. Ja by som tiež..." drmolil no ja som to už nechcela počúvať.
"Dobre, už dosť! Prestaň! Je mi vážne jedno čo vy dvaja máte medzi sebou, ale mňa do toho láskavo nepleťte."
"Dobre." Mykol plecom a ďalej sa venoval svojmu jedlu, akoby som ani nič nepovedala.
"Lea zlatko, chlapci určite o tebe nehovorili nič zlé." Snažila sa mama upokojiť situáciu.
"Jasné že nie... nemali sme dôvod." Obhajoval sa hneď Harry s nevinným výrazom, no ja som mu to akosi nebaštila.
"Vieš čo? Robte si čo chcete. Mne je to vlastne jedno." Povedala som rázne a vstala. "A teraz ma ospravedlňte. Nie je mi akosi dobre. Idem si ľahnúť." Dodala som rýchlo a chcela sa vytratiť, keď v tom vstal aj Harry.
"Odprevadím ťa." Navrhol a ja som naňho vyvalila oči. Už to vážne preháňa.
"Ďakujem, ale do svojej izby trafím aj sama." Povedala som mu ostro.
"Lea!!!" skríkla na mňa varovne mama no Harry sa len sladko na ňu usmial.
"To je v pohode. Lea mala ťažký deň." povedal jej milo a znova sa otočil ku mne. "Dobre sa vyspi." Povedal mi s úsmevom a potom spravil niečo čo som vážne nečakala. Pobozkal ma. Vážne to spravil? Čo sa pomiatol...? Keď sa odo mňa odtiahol mala som sto chutí mu jednu vraziť, no pred mamou som sa ovládla. Radšej som sa rýchlo rozlúčila a šla do svojej izby...
XXX
V noci som vôbec nemohla spať a len som sa prehadzovala zo strany na stranu. V hlave mi stále vírili udalosti z predchádzajúceho dňa. Najskôr tie katastrofy v škole a potom tá večera u nás. Akosi som nevedela prísť na to o čo vlastne Stylesovi ide. Veď doteraz ani poriadne nevedel, že vôbec existujem a teraz sa snaží votrieť do mojej rodiny. A z lásky to na sto percent nie je. Moji rodičia si teraz vďaka nemu myslia, že spolu niečo máme a aj keby som sa im to snažila vyhovoriť tak by mi neverili... A čo tá pusa?! Keď som si na ňu spomenula, tak ma až striaslo... Keď sa mi konečne podarilo vypnúť tie moje myšlienkové pochody a zaspala som, tak mi začal pri uchu ziapať budík.
"To myslíš vážne? Teraz ma ideš budiť, keď som konečne zaspala?" zavrčala som rozospato a budík vypla. Slimačím tempom som sa vyhrabala z postele a šla do kúpeľne. keď som sa zbadala v zrkadle, zhrozila som sa.
"Dievča, teraz aj smrtka vyzerá atraktívnejšie." Zhodnotila som svoj výzor. Rýchlo som zo seba zhodila všetky veci a vliezla do sprchy, kde som na seba pustila prúd studenej vody. Dôkladne som sa umyla a keď som sa dostatočne prebrala vyliezla som von. Zabalila som sa do osušky a vrátila sa do izby práve vtedy keď mi pípla smska. Vzala som si mobil zo stolíka a pozrela sa na display. Neznáme číslo? Len som pokrútila hlavou a rýchlo správu otvorila.

"Vidíme sa o päť minút... HS."

"Čo? Ako že sa vidíme o päť minút? S kým? To je nejaký vtip?" Akosi som to nechápala. Prečítala som si správu ešte dva razy a vtedy mi to došlo. HS... Harry.. ale odkiaľ má moje číslo? A čo má znamenať to že sa vidíme o päť minút? Radšej som to nechala tak a hodila mobil na posteľ. Zo skrine som si vytiahla čisté veci a rýchlo sa obliekla. Vlasy som si vypla do neúhľadného drdolu a šla k stolu zbaliť si knihy na dnešný deň, keď sa zrazu ozval zvonček.
"Lea, Harry je tu." Zakričala na mňa mama a ja som pozrela na dvere. Aha takto myslel tých päť minút... rýchlo som si vzala svoje veci a šla dole. "Tu si... Harry ťa prišiel vziať do školy. Nie je to od neho milé?" rozplývala sa.
"Jasné." Povedala som sucho a objala ju. "Ahoj mami. Vidíme sa večer." Povedala som jej a šla k dverám, kde už postával Harry.
"Ahoj kráska." Pozdravil ma a naklonil sa aby ma pobozkal no ja som ho veľkým oblúkom obišla. Ja to jeho divadielko hrať nemienim.
"Nazdar." Odsekla som a vyšla na ulicu.
"Čo máš za problém." Zaujímal sa keď ma dobehol, tak som sa naňho otočila.
"Čo ja mám za problém? Ty my povedz čo máš za problém? Robí ti radosť otravovať ma už od rána? A odkiaľ máš vlastne moje číslo?"
"Číslo mi dal Kyle. A ty si chcela aby som zrušil všetky aktivity a venoval sa ti."
"Tak to prrr... ja som nechcela aby si sa venoval mne, ale aby si venoval pozornosť tomu projektu, ktorý máme robiť spolu. Mne si úplne ukradnutý, to mi ver. Neznášam totižto ľudí čo klamú."
"Ja klamem? V čom?" pozrel na mňa ako neviniatko.
"Mám ti oživiť pamäť? Čo to pri tej večeri? Prečo si mojim rodičom natáral že niečo spolu máme?"
"Ja som nič nespravil. Oni si to mysleli aj sami."
"Jasné a ty si ich v tom musel podporiť."
"Povedz mi, že by si nechcela aby to tak bolo." Zahlásil vážne a až nebezpečne blízko sa priblížil ku mne.
"NIKDY!!!" odsekla som a šla ku svojmu autu. "Uvidíme sa v škole. Posnaž sa nezabiť keď budeš šoférovať." Dodala som rýchlo a nastúpila do auta...



 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 onedirection-are-best onedirection-are-best | Web | 17. října 2013 v 17:00 | Reagovat

Krásná kapitola :)

2 Faith (Girl with a piano.. :3) Faith (Girl with a piano.. :3) | Web | 27. října 2013 v 17:14 | Reagovat

Už se těším na další díl :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

1D-ONLINE-FANFICTION | ARCHIV | © 2013 - 2017