Just Give Me A Reason - 1.Kapitola

10. září 2013 v 19:54 | Mrs.Tomlinson |  FF - Just Give Me A Reason

1. Kapitola

Koniec prázdnin. Všetci naokolo o tom hovoria. Ako chcú aby prázdniny ešte pokračovali, ako neznášajú školu a podobné. Len ja sa teším, že sa už konečne vrátim do školy. Niekto by povedal, že mi totálne preplo, no ja som už raz taká. Vždy som sa rada učila a dozvedala sa nové veci.
"Mama nevidela si moju učebnicu literatúry z minulého roku?" spýtala som sa jej, keď som ju nikde nemohla nájsť.
"Nenechala si si ju v pracovni?"
"Aha jasné. Diky." Pobozkala som ju na líce a šla do otcovej pracovne.
"Segra ja ťa nechápem. Ako sa môžeš vždy tak tešiť do tej blbej školy?" krútil nado mnou hlavou môj o rok starší brat Kyle.

"Vieš braček v živote sú aj dôležitejšie veci ako chodiť stále na nejaké žúrky, alebo na rande."
"Ako napríklad?"
"ŠTÚDIUM!" zdôraznila som.
"Neviem čo je zle na žúrkach, alebo na rande. Treba predsa nadviazávať nové kontakty ."
"Kyle ty si myslíš, že tie baby s ktorými si bol na rande mali o teba úprimný záujem? Nie! Boli s tebou lebo vyzeráš dobre a vieš sa zabávať. Nie preto, že by chceli nejaký vzťah. Iba ťa využili."
"A ty si myslíš, že ja som s nimi bol z čistej lásky? Nie, ja som sa chcel len pobaviť."
"Ty si beznádejný prípad." Krútila som hlavou a vyšla z pracovne. "Vieš čo? Kašli na to. Radšej si choď po veci. Za pol hodinu odchádzame." Povedala som mu a vybehla do svojej izby dobaliť si aj ostatné veci. Keď som mala všetko potrebné v taške, vzala som si čisté veci a šla do kúpeľne. Rýchlo som na seba natiahla svoje obľúbené čierne rifle a k nim bielu košeľu. Vlasy som si vypla do copu a vrátila sa do izby, kde som si vzala bundu a tašku a šla som dole.
"Kyle švihaj! Odchádzam!" Kričala som naňho a pri tom sa snažila obuť si čižmy.
"Čo reveš? Veď už idem!" Hromžil.
"Ja len pre istotu." Vyplazila som mu jazyk a vyšla von....
XXX
Na cestách nebolo moc áut a tak sme sa ku škole dostali pomerne rýchlo. Z hlavnej cesty som vyšla na parkovisko a namierila si to automaticky na svoje obľúbené miesto, kde som zaparkovala. S Kylom sme hneď vystúpili a vybrali sa k hlavnému vchodu. Ako sme kráčali občas nás niekto zastavil aby nás privítal... teda skôr môjho brata ako mňa. Ja moc priateľov nemám, ale to asi preto že večne sedím nad knihami. No čo už.... Vo vstupnej hale som si v rýchlosti prezrela svoj rozvrh a potom sme sa vybrali na poschodie, kde sme s Kylom mali svoje triedy. Len čo sme vyšli hore zrazu sa ozval nehorázny piskot. Pozrela som pred seba a tam bolo asi päťdesiat báb, ktoré sa tlačili jedna na druhú a pri tom neznesiteľne pišťali akoby prišli o všetok rozum. Vážne som nechápala o čo im ide.
"Čo sa deje?" spýtala som sa s nádejou Kyla.
"Myslím, že dorazila naša svetová hviezda a môj kamoš v jednom HAROLD STYLES." Povedal s úsmevom a to meno zdôraznil, aby ho dotyčný počul.
"Počul som dobre svoje meno?" vystúpil z davu a hneď prišiel Kyla objať. "Čau brácho."
Iba som nad nimi prevrátila očami a obišla ich, aby som sa dostala do svojej triedy. Pri tomto fakt nemusím byť.
"A ty ma neprivítaš?" Zakričal zrazu na mňa.
"Sorry, ale s kuracími mozgami sa nebavím." Odvrkla som a ani som sa naňho nepozrela. Vošla som do triedy a sadla som si na svoje obvyklé miesto.
"Čo si tým myslela?" Dobehol ma hneď celý nečertený.
"To čo si počul."
"Ja nemám kurací mozog. Vôbec nič o mne nevieš Lea." Povedal a ja som zbystrila. On vie moje meno?
"Chodíme spolu do jednej triedy už tretí rok. Viem o tebe dosť vecí na to aby som mohla povedať, že si stále ten istý arogantný debil ako aj na začiatku. Počkať! Vlastne sa odvtedy niečo zmenilo. Teraz keď si slávny, tak si ešte väčší debil. Myslíš si, že ti patrí celý svet a všetci sa ti budú váľať pri nohách. Ale to si na omyle. Ja tam patriť nikdy nebudem!" povedala som vážne a začala si listovať v knihe.
"A ty si zas..." Začal naštvane, no nedokončil to.
"Len to povedz. Mňa len tak neurazíš."
"Ty si...." Skúsil znova no vtom sa vo dverách zjavila profesorka, tak si šiel radšej sadnúť.
XXX
Hodiny dejepisu som vždy mala najradšej, lebo som sa vždy dozvedela niečo zaujímavé. No dnes bolo čosi inak. Vôbec som sa nedokázala sústrediť na to čo nám profesorka hovorí. Stále som len pozerala na hodiny a hovorila si, že je nemožné aby sa ten čas tak vliekol. Najradšej by som sa zdvihla a čo najrýchlejšie niekam zmizla.
"Pán Styles môžete my venovať svoju pozornosť aspoň päť minúť?" profesorka zrazu zvýšila hlas čo ma prinútilo znova vnímať okolie. Nenápadne som pozrela do zadu a všimla si toho debila ako sedí s nohami vyloženými na stole a z každej strany objímal jednu babu. "Tu nie ste v žiadnom klube, ale v škole. Tak si prosím zložte tie nohy z lavice a otvorte si učebnicu na strane 218! A dievčatá vy sa vráťte okamžite na svoje miesta." povedala prísne a šla naspäť ku svojmu stolu. Keď som si všimla že sa ten pako na mňa pozerá radšej som sa rýchlo otočila a tiež si otvorila svoju knihu na strane 218.
"Dobre, teraz keď mi už všetci venujete svoju pozornosť môžeme pokračovať. Ako som už hovorila tento projekt budete robiť vo dvojiciach, takže vás teraz rozdelím..." Povedala a otvorila si svoj notes z ktorého začala čítať mená. S nádejou som pozrela na hodiny a všimla si, že už konečne bude koniec hodiny... "... a na koniec tu mám slečnu Richards, ktorá bude pracovať s pánom Stylesom." Zahlásila profesorka na čo som sa skoro zhučala zo stoličky.
"Čože?" skríkli sme obaja zborovo práve keď začalo zvoniť.
"Počuli ste dobre. Určite to hravo zvládnete." Usmiala sa a vybrala sa na odchod. Rýchlo som si vzala svoje veci a vybehla za ňou na chodbu.
"Pani profesorka počkajte!" zavolala som na ňu a ona sa otočila.
"Áno?"
"Prečo nemôžem robiť ten projekt s niekým iným? Veď ten pako si nevie ani zaviazať šnúrky na topánkach bez toho aby mal okolo seba kopec vreštiacich báb. Ako s ním mám pracovať?"
"Lea vy ste moja najšikovnejšia študentka a dokážete si poradiť s čímkoľvek. Určite zvládnete aj pána Stylesa."
"Ale...." začala som protestovať, no ona ma hneď stopla.
"Prepáčte, ale musím si ešte niečo vybaviť pred ďalšou hodinou." Usmiala sa a odišla.
"No super!!!" zašomrala som a otočila sa späť k triede, odkiaľ práve vyšiel Harry. Z hlboka som sa nadýchla a šla za ním. "Ty.." zastavila som ho rýchlo.
"Volám sa Harry! Na to že ma poznáš tri roky, už by si si mohla zapamätať moje meno."
"Pamätám si len dôležité mená." Odbila som ho.
"Jasné. Tak čo chceš? Ponáhľam sa."
"Pozri tiež nie som nadšená, že mám robiť ten projekt práve s tebou, ale nejak to prekúsnem. Dnes ťa čakám o štvrtej u mňa. A buď presný!"
"Dnes nemôžem."
"Mňa nezaujíma, že máš už iné plány. Proste to zruš a o štvrtej ťa čakám u mňa!" povedala som rázne a ponáhľala sa na ďalšiu hodinu.....


 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Faith (Zev) Faith (Zev) | Web | 22. září 2013 v 20:00 | Reagovat

Táák, konečně jsem si našla chvilku se sem mrknout...
Love It! Jaká je Lea k Harrymu se mi strašně líbí, protože mi přijde, že z něj v poslední době lidi dělají strašnou hvězdu a jemu to stoprocentně musí lézt alespoň trochu na mozek ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

1D-ONLINE-FANFICTION | ARCHIV | © 2013 - 2017